Tuesday, January 22, 2008

Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat!





Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat!

- Prof. Jose Salvador Fernandes


12 vorsam fattli vollokh. Te ostorechi ani mhoji.Tiche dhuve udexim hi vollokh asli.Tichi dhuv tednam 'sweet sixteen' pirayechem. Mhojea eka ek-anki nattkant bhumika kortalem.Vochot tea zagear, soglleancheach tonddantlean tache bhumikechi tust-tokhnnay zatali. Svota tichi avoy tondd bhorun aple morgad dhuvechi tust kortana aikunk melltalem.


"Mhoji dhuv mhoji girestkay, mhojem omolik bhanddar. Mhojea kallzacho gonddo." Oxea utramni avoi apleak aslolo dhuvecho mog ugtaitali. "Hanv tika eklem khuinch patiyenam. Konnachech vangdda eklem-eksurem soddinam. Zalear, tuje 'one-act play'-ant nhesunk ani tem-i zalear ratchem tika eklem koxem soddum?"

Natalanchea kallar, spordhe khatir ek-anki nattkulem toyar kortoch, poilech pavtt tichea ghorak bhett dileli tednam tinnem mhaka oxem sanglolem. Hea vixoyacher khub bhasabhas zatoch, dhuvek tinnem mhojea ek-anki nattkuleant nhesunk 'green signal' dilem. Punn eke otticher (condition)!

"Tumi jitlea-i zageancher tumchi 'one-act play' kortele titlea-i zageancher mhoje dhuvek sangat diunk hanv-ui tumchea vangdda yetelim," avoyn sanglem.

Hika kaim ghoddear marun vhorpachem na. Vetelim tempon, yetelim-i tempon. Magir oddchonn kosli? Ani kitli-i zalear tichi dhuv mhaka 'actress' mhonn zai nhoi? Hanvem tika sanglem, "tuka mhojer visvas na zalear tujean yeum yeta."

"Cheddea, visvasacho prosn nhoi ho, punn mhoje dhuvechea mogacho," Avoi uloili. "Mhoje khaxa bhoinniger legit ratchem raupak dinam hanv tika. Ravon-ravon mhojea dolleam mukhar zai tem mhaka."

Hanvem mhonnlem - "Antti, dhuv tuji, tuka zai toxem!"

Tea vorsa hanvem mhojea ek-anki nattkuleache mezun 39 zageancher 39 proyog kele. Ani ti avoy itlea-i zageancher amchea vangdda bhonvli. Dhuvechea huskean ani mogan!
Tea uprantlea tin vorsamni hanvem ek-anki nattkulim boroyleant, punn tim machier haddunk nant. Haddlelim vo haddpachim aslim zalear hanv teach cheddvak bhumike khatir porot ghetolom aslom. Kiteak, hanvem teo ek-anki tech cheddvak monant dhorun boryleleo ani tanchem 50 tok'ke yes ticher adarlelem aslem. Mhonnche, avoychea jivitant tem jitlem mhotvachem aslem, titlench tem mhoje ek-ankint mhaka vortea molachem aslem.

Khubxe pavtti mhaka he dhuve-avoychea mogacho ugddas yeta. Kherit toren natalanchea somoyar. Ani uprant natalanchench nimit dhorun, hanv tankam bhettunk vetam. Jitle-i pavtti bhett diunk vetam, title-i pavtti ti avoi mhaka vichitr tallean vicharta -"one-act play korta baba?"

Tednam hanv tika fokanddamni mhonntam - "Na antti, he khepek tiatr boroila. Oddech-tin horancho. Punn Gõyant dakoupacho nhoi, 'direct' Kuveitt-Bahrain dakoupacho. Chiquita (hem tiche dhuvechem nanv) tiatrant mukhel 'actress' astelem. Punn tuka mat vangdda yeunk mellchem na."

Fattlea natalank hanv dor vorsa porim tankam bhettunk gelom. Chiquitache avoin mhaka sodanche porim yevkar dilo. Ekamekak natalanchim porbim ditana, tichea dolleantlean dukhanchi zhor futtli. Hanv ghuspolom.

"Antti, kitem zalem? Kiteak roddta?" Hanvem vicharlem.

"Baba, bos yetam!" Ti sottasott bhitor geli.

Hi az mhaka polleun roddli kiteak kai? Mhoje kitem chuklem zait? Vo, vollokh asa mhunn hanv hika vorsantlean ek pavtt bhett korunk yetam tem hika avddona kai? Monant tharailem, karonn zanna zaun ghetlea xivay ghorantlean bhair sorun vochop nam.


Ti chavechem kop ani kunsvar gheun mhojexim aili. Tonddar addecho hanso haddit tinnem mhonnlem - "Chav piye baba!' Tinnem chavechem kop ani khann mhojea fuddeant aslelea 'tea-poy'-acher dovorlem. Ti laginch aslele kodelir bosli.

"Antti, az Chiquita khoim tor?" Hanvem tiche dhuvechi vaspus keli. Tichea tonddantlean zap suttche bodlek dolleantlean porot dukham vhanvunk laglim.

"Antti kitem zalem? Roddta kiteak?" Ti odikuch kalliz roddun foddunk lagli.
Zai titli roddunk dium-ia hika mhonnot, hanv ogich ravlom. Tichea tea roddnnean, ghorantlem natalanchem vatavoronnuch uddon gel'lem. Khub vellan ti roddpachi thambli. Uprant apunnuch zaun uoili -

"Oxi roddpak karonn asa mhaka. Mhojea kallzacho gonddoch tachem karonn! Sod'deak na tem. Kal sanjer ixttiniger veta mhunn gel'lem. Azun-ui portonk na. Sokallim tachea soglleam ixttiniger fon korun pollelem, punn tem tanger ekleager-ui naslem mhonn sangtat.

'Hi avoi, 12 vorsam fattim aplea kallzachea gonddeak khuinch ekli patiyenasli, zalear az itli mekllik koxi?' Mhojea monant proxn ubo zalo.

"Char-panch mhoine zale. Mhojem hem amolik bhanddar mhaka oxench dukhamni roddoita. Hanv tacho kitlo ani koso mog kortam hi taka ani tuka-i khobor asa baba. Punn tannem mat he gozalicher visor ghala. Tem atam mhojea mogak mol dina. Protek gozalint mhaka kikont korta.Oxem kiteak korta zait baba tem?" Hanv ticho khas ghorcho zalelea porim ti mhoje thaim uloitali.

"Mogan ba poddunk na muge tem antti?" Hanvem oxi 'psychological' koxi bhas uloilam mat, hi hunddkea-hunddkeamni roddunk lagli. Ti roddta tem polleun mhaka-i borem disunk nam. Hanvem tika samballun ghevpacho proyotn kelo.

"Mhojea fuddeant asun-ui tem mhojea hata bhair koxem poddlem tem somzonam mhaka. Tum vicharta nhoi, mogan ba poddunk na mum tem mhonn? Mhaka-i toxench dista baba! Punn vicharlear kednam-kednam tondd lipoit 'na, na' mhonnta, ani choddxe pavtti chiddchiddta. Mhoje thaim ulounk-ui sodina. Att dis adim ti vaddeaveli bail yeun mhaka sangunk lagli..." Antti uloupachi okosmat bond zali, punn tiche dolle mat dukhamni uloitale. Matxe vellan tinnem apli gozal chalu keli... "Tem khoim ganvchech eke bailek gheun poir Moddganvam 'abortion' kortat tea dotorager aslem...." ti odikuch roddunk lagli.

Oslea vatavoronnant, anik khuincheoch gozali korunk ran mekllem naslem. Tichea tea dukhant vantto gheun, ani tichea eksurponnak boroch vell monisponnacho sangat diun hanv ghora portolom. Avoi-dhuvecho tednacho mog ani tanchi aichi poristhiti niallit!!!


www.goa-world.com
26/01/2008 - Jai Hind !

No comments:

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.