Saturday, January 19, 2013

Laddli Laxmichem Mol Logna Purtench?


SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Laddli Laxmichem Mol Logna Purtench?

 

-Jose Salvador Fernandes

Mars 2012 Gõy Vidhan Sobheche vinchnnukent aplo pokx nivddun haddche khatir, prochara vellar Bharoti Janata Pokxan (BJP), aplea jahirnameantlean motdaram mukhar khubxe torechim lolipopam manddlolim. Tantulim don him –

1.     Laddli Laxmi Yevzonne khal, cheddum bhurgeak 18 vorsanchi piray zatoch, tachea kazarachea khorcha khatir benkint tachea nanvar ek lakh rupoy zoma kortole. (Hem hajir zatoch khubxea avoy-bapayanchea jivak ‘su’ zalem.) 

2.     Ghorchea ghora kam’ korpi dor ostoriek, mhargayek tondd diunche khatir mhoineak 1,000/- rupoy ditole.      

BJP sorkar Gõyant sot’ter yeun 10 mhoine bhorle, ani 18 vorsanche pirayer pavche poilinch laddli Laxminche fuddar bavunk lagle! Hachem khoreponn amkam Vaskuchea eka iskolant halinch cheddvacher zalolo bolatkar, Assagao zalolo bolatkar-khun, Moddganv xarant halinch eka cheddvak dog tornnateamni besud’dh korun ekusrea zagear vhorun tacho khun korpacho kelolo yotn, oxea ostoriam add zalolea sabar onitim udexim dollebhorun disun yeta. Ani oxe torechem hem angar kantto ubo korpa sarkem ani dukachem chitr polleun, Gõyantlea cheddvam-ostorianchem surokxechem pangronn ubun gelolea porim bhogunk laglam.

Dil’lint zo sonvsarbhorchea dor dadleak lojek ghalpacho bolatkaracho prosong ghoddlo tednam, Gõycho mukhel montri aslolea Manohar Parrikaran sanglolem – “toslo bolatkaracho prosong mhojea Gõyant ghoddcho nam.” Punn atam, puray Gõyak nidentlean zhollpaun eka pãyar ubo korpi bolatkarachoch nhoi, khunacho legit prosong ghoddla… Atam mukhel montriak te vixim kitem mhonnpachem asa kai? Teach Dil’lintlea prokoronna vixim mukhel montrian fuddem vochun ek prosn kelolo – “tea pulisamni bolatkar zalolem cheddum aplich khas bhoinn mhonn kiteak chintunk nam?” Teach prosnacher adarun mukhel montriak, zo Ghor Montriachem-i pod samballta, taka vicharun dista – “Vasku, Assagao cheddvancher onit zalolea guneanvkariank rokddea rokdde kiteak sodun kaddunk nant? Bolli poddlolim cheddvam tumkam azun-ui tumcheo bhoinni mhonn tumi kiteak chintunk nam? Ani toxem chintlam zalear, bhavponnache lagnnuken azun meren guneanvkariank nitiche kheastik ube korunk kiteak upay gheunk nant?” Eka cheddvachean aplea benddachi runday unni korunk zainam, ani aplea avoy-bapaycho sobhav bodlunk zainam mhonntat te gozali poros-ui te upay gheunk Manohar Parrikarak dobradan oxokyo (impossible) kai?

Gõyant jeo atam cheddvam ani ostoriam add krur ghoddnnio zaunk lagleat, tem polleun atam Gõycheo laddli Laxmio apleach ganv-ghora ani rajyant chintunk poddleat… huskeant poddleat… tim atam apnna vangdda bhirantichem pangronnuch gheun bhonvtat. Sod’deak Gõyant laddli Laxmiank aple surokxecho husko nirmann zala to ‘Laddli Laxmi Yevzonn’-echean dhuun-pusun uddounk zauncho nam. Kiteak, duddu mon’xak bhitorle surokxechi sovostkay diunk xokonant. Sogllench proxasonn duddvamninch cholounk zainam. Duddavamni soglleach khotteponnancher soglleach vellar dhampnnem ghalunk zainam. Ani zoim rajyachea proxasonnacho vixoy yeta, thoim somudayachea boreponnacho vichar unch urta, thoim duddvancho khell cholonam.

Gõyant laddli Laxmiancher je atak ani akromonnam zatat, tem polleun atam hea laddli Laxmiancheo avoyo-i bhiraten kampeunk lagleat. Tanchea-i monancho tann atam disan-dis vaddunk lagla. Lhan cheddvache avoyk dhorun tem lognak tenklole vhokleche avoyk atam teoch gozali chintun nid poddonam, kiteacheruch mon lagonam. Aplea cheddum bhurgeak iskolak dhaddunk nhesoytanam tika husko zata… apli dhuv kolejik, kivam nokriek vochunk toyar zatanam tichea kallzache ttok’ke nettan vaddunk lagtat… kalliz nema bhair dhodd’dhoddunk lagta. Iskolak, nokriek geloli apli dhuv surokxit ghora pavchi mhonn ti atam porot-porot ghora bhailea umbrear bosun tichi vatt polleun asta. Apli dhuv surokxit ritin porot ailea bogor tika sukh lagonam. Atam tea laddli Laxmichea avoyank mhoineak 1,000/- rupoy asle te apunn 5,000/- rupoy dita mhonn sorkaran kitlem-i sanglem zalear tanchea monancher ailolo tann sompcho nam, tancho husko pois zauncho nam.

Virodhi Pokxacho fuddari astanam Manohar Parrikar aplo ‘homework’ korun je ritin soroll ani kalljidarponnan uloytalo, tantuntlean tannem gõykarachea kallzamni  suvat zoddloli. Gõychea rajkaronnant aplo pokx sot’ter yeuncho, ani apnnak puray panch vorsancho kall mukhel montri mhonn rajyachim sutram hatallunk mellchim, oxe itlim vorsam anvdde ghonttpi Manohar Parrikar fattle nov mhoine mukhel montriache kodelir bosun asa. Ani tachea rajyant atam cheddvam-ostoriancher agllik zaunk laglea. Teoch gozali to Virodhi Pokxant astanam ghoddloleo zalear, mollob mathear ghetolo aslo… BJP-chea nanvan morcha kaddtolo aslo… Gõy bond kortolo aslo… apunn sot’ter aslolo zalear apunn toslea ghoddnniancher khor karvay kortolo aslo oxe torechem chitr toyar kortolo aslo. Punn az tachi ti anvdde ghonttpachi poristhiti urunk nam. To rajyache mukhel kodelir boslolo asa. Rajyachim sutram tachea hatamni asat. Zalear, Virodhi Pokxant astanam je-je poristhitint apunn koso vavrun vatt kaddtolo aslo, ti kuxolltay tannem atam dakouncho vell aila. Sod’deak BJP sorkarachem raj cholpi Gõyant BJP-cher babot proxasonnanchim khotam poddunk survat zalea. Tea khotancher rajyantlea laddli Laxmianche ani ostorianche osurokxechim anik-ui khotam poddun aplea pokxachi doxea zaunchi nhoi mhonn Manohar Parrikaran pettun uttpachi goroz asa. Uttot to?                        

   

    

 

Friday, January 11, 2013

Dr. Jack de Sequeira… 46 Vorsam Uprant-ui Jivo Itihas



SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Dr. Jack de Sequeira… 46 Vorsam Uprant-ui Jivo Itihas

-Jose Salvador Fernandes

 
Gõyant zaitem korchem asa…. ani Gõyant zaitem korunk zata hachi khori  somzonni hache poilim bhou thoddeank asli. Tantuntlo eklo gõykar mhollear Dr. Jack de Sequeira.        

Dr. Jack de Sequeiracho zolm’ Abrilache 20ver, 1915 vorsa tednanchea Burmant zalo. Az tea desak Maynmaar nanvan vollkhotat. Erasmo de Sequeira ani Ana Julia de Sa hanchea ekvottak zolmol’lo to dhaktto put. Lyseumant Purtugezintlean xikop kortoch, tannem aplem unchlem xikop Escola Medical de Goa hantum kelem. Bhouch huxarkayen tannem ekvis vorsanche pirayer Medico Ciugiao hi podvi zoddli. Fuddem vochun to voizuki mollar rogtachea sôd-vavracho vixoy hatallunk toyar zatalo, tednam tacho bapuy bhair poddlo. Hangachean tannem voizuki mollak adeus kelo, ani fuddem vochun bapaycho dhondo samballunk laglo.

Gõyche suttke uprant, Dr. Jack de Sequeira rajkaronnant bhitor sorlo. 1962 vorsantlea May mhoineant tannem ‘Gõycho Pokx’ ghoddlo. Gõyak Rajyacho panvddo mellunk zai oxea hetun ani fuddarache nodrentlean, eka vorsa uprant tannem Gõycho Pokx ani teach hetun vavurpi her pokxank ekttaim korun tancho Ekvottit Gõykarancho Pokx (United Goans Party) ghoddoylo.

Gõy Purtugezanchea chopkeantlem mekllem zatoch,  1961 vorsa Bharoti Foujen Gõy aplea tabeant kelem. Uprant 1962 vorsa tannim Gõycho Bharoti Songhant aspav kelo. 1963 vorsa Dezembrache 9ver Gõychi poili vinchnnuk zali.

He vinchnnuke khatir don mukhel pokx ghoddoylole asle - United Goans Party (UGP), ani dusro Maharaxttr Gomantak Pokx (MGP).  Don-ui pokxanche hetu ani sopnam ekameka add aslim.  Gõy Maharaxttrant vilin korop ho MGP-cho pengott bandun hetu also. Zalear, Gõy Maharaxttrant vilin korunk divop nam, tem vegllem dovrop ho UGP-cho adar khambo aslo.
Vidhan Sobhechea tis (30) zageantle attavis (28) zage Gõyche asle, ani Damanvcho ek ani Diucho ek zago aslo.

Vinchnnuko zaleo. MGP-ak 16 zage mell’le, ani UGP-k 12. 1964 vorsantlea Janerache 9ver Gõy, Damanv ani Diu Vidhan Sobha ekttaim zali. MGP-cho Dayanand Bandodkar Gõycho Poilo Mukhel Montri zalo.

 MGP ani Maharaxttrantle-i rajkarnni hem polleun satvea sorgar pavle, ani hem sogllem kitem ghoddlam tem Gõy Maharaxttrant ghalche khatiruch ghoddlam mhonn boballunk lagle. Gõy Maharaxttrant ghalpacho boball chodduch vaddunk laglo. Tednam, MGP-chem khottem ani Gõychi vollok nam korun uddounchem sopon khorem ani purem zainam zaunk, Dr. Jack de Sequeiran Lokmot gheunk  desacho adlo Prodan Montri Jawaharlal Nehruk sanglem. Nehruchea mornna uprant tich gozal Lal Bahadur Shastrik sangli. Bengllurant Akhil Bharoti Kongres Somitichi zomat choltali thoim vochun Indira Gandhik-ui tich lokmotachi gozal sangli. Kongresicho Gõy fantteacho odhyokx aslolea Purshottam Kakodkaran-ui tench mot Nehru zomea kodde ugtaun lokmot gheunk anik-ui cheponn haddlem. Ani te nodrentlean, gõykaramni Gõy Maharaxttrant vochpachem kiteak addaunk zai tem Gõybhor aplea sangatiam vangdda Dr. Jack de Sequeiran prochar kelo.  Ho boball puray desant zalolo. Hich gozal itihasache nodrentlean sangtolo zalear:

31.05.1955 – Desacho adlo Prodhan Montri Jawaharlal Nehrun Gõychi osmitay sodanch aglli-veglli urtoli mhon sanglem.
1963  – Jaipurant Bharoti Raxttrik Kongresachem sommelon zalem. Gõy vegllem  rakun dovorpachi goroz asa mhonn Prodhan Montri Jawaharlal Nehrun tea sommelonant porot ek pavtt ugddas kelo.

07.04.1964  – ‘Congress Parliamentary Board’-an bhasabhas korun Gõy vegllench urtolem mhonn nirnnoy ghetlo.

21.01.1965 – Gõyche Vidhan Sobhent, Gõy Maharaxttrant ghalchem mhonn bhoumot zalem. Tednam Virodhi Pokxacho Fuddari Dr. Jack de Sequeira  ani tache vangddi Vidhan Sobhentle uttun bhair gele, sobha-tyag kelo.

21.01.1965 – Gõycho Mukhel Montri Dayanand Bandodkar Maharaxttrantlea lokan Gõy Maharaxttrant ghalunk zai mhonn magnnim korunk ut’tejon ditalo.

10.03.1965  -  Mharaxttrache Vidhan Sobhent Gõy Maharaxttrant vilin kelolem zai mhonn soglleanchem ekmot zalem. Toso kaido pas korun, fuddlea vevhara khatir to tannim Parliamentak dhaddlo.   
05.05.1965 – Zata title vegim Gõyche vixim nirnnoy gheunk Gõycho Khasdar Janardhan Shinkren Lok Sobhe kodde maglem.

17.10.1965 -  Gõyam vixim lokmot gheunk tharav ghetlo.

21.11.1966  - Lokmotachea Bilacher bhasabhas korunk Bil Lok Sobhent manddlem.

01.12.1966 – Goa, Daman ani Diu (Opinion Poll Act) 1966 pas kelo.

03.12.1966 – Mukhel Montri Dayanand Bandodkaran aplea podacho rajinamo dilo. Raxttrpotin Gõychi Vidhan Sobha virgollayli.

13.12.1966 -  Mukhel Vinchnnuk Odhikarian 16.01. 1967 disa Lokmot zatolem mhonn tharaylem.

30.12.1966 – Gõy Maharaxttrant vilin korunk zo konn mozot ani adar korta, tankam duddvanchi mozot melltoli mhonn Maharaxttracho Mukhel Montri V.P. Naik ap-khuxen sangtalo.

16.01.1967 – Itihasik Lokmotacho dis. Sokallim 8.00 tim sanjer 5.00 meren lokmot  zalem.

19.01.1967 – Lokmotacho nikal jahir zalo. Niz gõykaramni Gõy rakun dovorlem. Dr. Jack de Sequeira vangdda khorea gõykaranchem sopon purem zalem.

Lokmotacho zo nikal zalo to khorench ojap zavpa sarko aslo. Gonnitachea rupan sangtolo zalear:
·                    Lokmotantlim puray motam – 3,88,392
·                    Motam ghalolea gõykarancho ankddo – 3,17,633
·                    Sarkim marlolim  motam – 3, 10, 361
·                    Ibaddlolim motam -  7,272
·                    Gõy rakunk marlolim motam – 1,72,191
·                    Gõyam add marlolim motam -  1,38,170
·                    Gõy vegllench urchim mhonn marlolim motam – 34, 021
 

Lokmotacho nikal jahir zaun Gõy vegllem urtolem mhonn kollun ailem tednam, niz gõykar khuxal zale. Gõykaramni  Dr. Jack de Sequeirak ‘Lokmotacho Bapuy’ mhonn ubarun dovorlo. Ani azun-ui tosoch ubarun dovorlolo asa.  

Dr. Jack de Sequeira. Niz ani kalljidar Gõykar. Fuddarachi nodor aslolo promannik rajkarnni. Lokmotacho ekuch ek bapuy! Gõykarancho khoro obhiman. Konknni avoy bhas samballun ani rakun samajik, sonvskrutik ani arthik nodrentlean Gõycho dorzo samballunk  Ekvottit Gõykaranchea Pokxacho (United Goans Party) sthapnnar ani odhyokx. Ani heach Virodhi Pokxacho adlo khoddegantt fuddari. Kalcho ani aicho, chalto ani sado ani unchlea panvddeavelo legit Gõykar sorgest Dr. Jack de Sequeirak itlo mandta, taka khoro ani favo zavpi man diun te tache bhitor ek boro monis polletat… khoro Gõykar choytat… totvam-muliancho ani xisticho nagrik dektat.

Dr. Jack de Sequeira aplea jivitant sodanch boreponnache, niz gõykarponnache ani totvam-mulianche tatt manen panvdde choddun aplea sangati gõykarank, tantuntlea rajkarnniank to dekh dovrun gelo. Punn aichea rajkarnniank tachi ti dekh tannem ghoddoun dovorlolea itihasant gudd’ddeak marlea he gozalicher uloun-boroun orth nam. Dr. Jack de Sequierak lagun Gõy vegllem dovrunk jem itihasik lokmot zalem tacho foll ami azun-ui jivo itihas mhonn bhogtanv ani fuddaracho-i gõykar to jivo itihas bhogtolo hantum il’lo-i dubav nam. 



- Jose Salvador Fernandes
www.goa-world.com
Sonvar, 12 Janier 2013

Sunday, January 6, 2013

Chuk Korta Eklo, Sonsta Dusro?

Chuk Korta Eklo, Sonsta Dusro?

Chuki vinnem monis jiyelolo zalear ho sonvsar amkam ek voinkutt zata aslo. Soglleam thaim chuki ghoddttat. Khorem mhollear, jedna chuk zata te chuki velean ami kitem tori xikunk pavtat ani, ti porot na adarpak khupuch zotnay ghetat. Punn thodde zonn apli chuk mhunn manun ghevpak toyar asonant. Nimitam diun apleo chuki dusreancher thaptat. Tedna mat tanchea oxir chintnachi doxa kollun yeta. Osle monis apnnali zababdari visortat, hem mat visrunk favo na.

Barik-motteo chuki ghoddun yetat tea vellar, tum manun gheta zalear, tujem jivit dhasti vinnem sarta ani tuka sust nhid poddtta. Tuzo goirsomoz chukin aspavop zatolea vellar, tuji chuk naslear porian, tuvem zababdari gheunk zai. Ani hatuntlean kitem tori tum dusreank xikonn diun tanche dolle ugte korpa sarkem korta. Koreanim chuk nastana chuk manun ghevop hem ek vhodd muskil kam. Punn hatuntlean tum dakhoita ek vhoddponn monisponnachem.

Chuki adarloleo konnakuch nakat. Punn, hanga-thoim chuki-xivai tujean eksarkelem jivit fuddem vhorunk zaina. Ani zori chuki velean fuddlim panvlam tujean sarkim ghalunk zatat zalear, henvui bi ami somzunk zai; chuki zaun asat jinnecho ek gorjecho bhag, apleaponnan sudharpacho. Guneanvan har gillop ani dukhi zaunchea bodlek koxe toren dusre pavtti chuki na korop, hem niyallun pollelear odhik faideachem. Tuje chukin dusreank dukhapott korpa sarkem zalem zalear, gorjechem mhollear mannsugechi kxoma magun tuzo visvas vaddounk zata. Lojen vo gorvan ani khuxi naslolean zori tum chuk magona zalear opman kel'lo monis tujer rag dovorun ravtolo. Durdoivan, amchea soimbik korneamni amcheo chuki lipoun, dusreank bottam dakhoun guneanvkari tharaitaum tedna ami, somaza koddsun soklla poddttanv.

Ek dis konnem tori dar dhoddoilem. Dar ugoddlem. Ek bail ani dadlo mon'xam. Tannim mhaka Iglez bhaxen Mr. & Mrs. Varghese khoim ravtat tem vicharlem. Hanv novoch tea bilddingant. Hanv noko mhunn sanglem. Ani teach vellar samkarachem flat-achem dar ugddun, mhaka disa-dispottim bilgdingache iskadir mellpi mon'xam bhair sorlim, ani mhaka zap korun, mhojea tthaim ulovpi zoddiek veng marli. Hanv thottaklom. Mhojea xezareanche nanv vo tim khoinchim hem zanna zaunk, hanvem kednanch khottpott keli na vo toxem kitem kat vicharpachi sonvoy mhaka nasli ani na. Punn ek mat. Vollkhotolea mon'xank vollkhona sanglem mhunn, te zoddiek mat mhozo rag ailo astolo. Chuk konnachi? Havem ti mhoji mhunn manun ghetli? Hoi! Kiteak? Havem sangunk zai aslem hea poilea mozleacher (1st floor-acher) khub zatincho lok ravtta. Tankam tonddan vollkotam, punn tanchim nanvam mat nokllom.--- Ani ek dis.

Fon ailo. Ostorecho vichar. Boil ghora asa?

 Na Ghoddie sodam porim mhoji konn tori ek vollkichi, vicharta dislem

Khuim gela?

Atam mhaka kollun ailem jea mon'xak ti sodta taka add nanvan boil mhonntat asot. Ani hanvem tichea vicharak moskoreamni zap diun mhonnlem.

Xetant
Kiteak?
Gayek sodpak
Hmmmm! Kitem? Konn tum? Sangchem nhoi aslem? Ho wrong number mhunn?

Chukun fonache ankdde dusrea fonar lagle mhunn sorry magche bodlek mhoji chuk zal'lea porim ti uloili. Poilea voile suvater fonache ankdde pollenastana fon korop hi tichi chuk asli. Mhoje ixtt-mitr opatt; ani mhozo mobile number zaite zonnank khobor aslolean hatuntlean konn tori vollkichi astoli mhunn somzun, hanv soroll nitt ulounk laglom. Horxim tichea mobile-ache fona-ankdde mhojea mobilar nond zal'le. Fon korun tichi chuk tonddar marchi dislolem. Punn hatunt mhaka faido aslo? Chukloleank bhogsuchem oxem Kristi Povitr Pustokar mellta. Punn ek mat. Hanv kitem tori xiklom. Thodde monis apli chuk vollkhun ghevpak toyar nant mhunn, spoxttponnim tea disa kollun ailem.

Lino B. Dourado



Voilo lekh, GULAB Abril 2009 ankar chhapun aila

Friday, January 4, 2013

Ostorianche Zome … Kitle Khore?


SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Ostorianche Zome … Kitle Khore?

 

-Jose Salvador Fernandes

2012 voros sompunk pondra dis astanam, Dil’lint monisponna bhaili bolatkarachi ghoddnni ghoddli. Te ghoddnniechea gombhirponnan puray des haloun uddoylo… tantum Gõy raj-ui hal’lem koxem dista. Oxem dispa fattlem karonn?  
-       Active Citizens Forum Ponda, Nari Shakti Ponda ani India Against Corruption hannim Dezembrache 26ver Fonddem xarant te ghoddnne add nixed ugtaunk vati pettoun pursanv kaddlem. 
-      Bailancho Ekvott ani India Against Corruption (IAC) hannim sangatan  Miramar vati pettoun zagronn korun, Bharotbhor zavpi nixedak tenko dilo.
-      Moddganvchea Aquem vattarantlea nagrikamni-i aplo nixed ugtaunk Moddganvchea xarant vatinchi mirvonnuk kaddli.
-       Bailancho Saad sonvsthen-ui nixedachi zomat ghoddoun haddli.
-        Womens’ of India he-ui zomean Ponnje Azad Moidanar nixedachi zomat gheun men-vati pettounchi karyavoll keli.
-      Voice of Velim zomean Osonnemchea Lohia Chovker Janerache 3rer vatinchem pursanv kelem ani magnnea-zomat ghoddoun haddli.    
-      Dil’lint ghoddlole te krur ghoddnniecher aplo rag ugtaunk, Mahila Patanjali Yog hea zomean Gõychea sogllea ostorianche torfen Gõycho Rajpal Bharat Vir Wanchoo haka Janerache 2rer nivedon bhettoylem.

Dil’lintli bolatkarachi vaitt ghoddnni, voir ul’lekh kelolea ani her khubxea  Gõychea pongddank rostear yeun pursanvam, mirvonnuko kaddunk, vati pettounk, magnnim korunk, nivedonam bhettounk itli bhair kaddta ti gozal mhaka vichitruch disli. Hanv chintunk poddlom. Toxem korpa fattlean tanchem anik koslem-i karonn nam mu oso ek dubav legit ailo. Khuinche gozalivelean nam khoro zaum yeta to dubav?

Gõyant ostorianche zome ani zomeant asun-ui “ami azun-ui te ghoddnniecher nixed marunk nam mhonn amkam konnem-i bott dakounchem nhoi” hem tea fattlem tea zomeanchem karonn asum yeta kai?
Vo hea zomeank khorench ontoskorn asa, ani taka lagunuch te rostear aile?

Bãycho thav kaddunk jitlem sompem, titlo hea gozalincho thav kaddop sompem nam. Torui monachea fatracher ek gozal addkhollta –

Gõyant-ui cheddvam-ostoriancher bolatkar zatat, tanche khun kortat, Aguadche bondkhonnint kheast bhogpi Mahanand Naik bondkhonniche chear vonttim modem ravun, apunn marunk sodtalo tea cheddvak soroll fon korun sotayta… hem sogllem Gõychea Gõyant ghoddtanam voilea nixed marpi zomeank tacho matui tras zalolo disonam. Karonn, tednam konnuch hea vaittancher vo kaidea bhailea ghoddnniancher nixed marunk pursanvam-mirvonnuko kaddinam, vati pettoynam, rajpalak nivedonam bhettoynam, magnnim korinam! Karonn? Tednam he zome tem pulisamni pollevpachem mhonn fattim ani ogi ravtat kai? Punn oslea ghodnniam vellar pulis he sorkar cholovpi ani virodhi pokxa vori zatat, tannim te poristhitent kitem tori korchem oxi porjek tanche koddchean opekxa asun-ui te kainch korunk xokonant hem hea zomeank khub kall adim somzunk zai aslem oxem dista.    

Oxea sonvsthanche kednam-kednam mhaka ek tor churchure distat, nam zalear ‘tankam orth nam’ hi voll mhojea monant anik eke kolponechi bhor ghalta. Magir mhojeach monant hanv mhonntam – oslea sonvsthank teo ‘jiyetat’ oxem mhonnunk zainam, teo ‘asat’ oxem mat mhonnum yeta. Ani asta tacho sodanch faido zatoloch oxem dhorun cholunk zainam. Karonn teo uprant nanvak asum yetat, vo teo cholovpi nant mhonn toxea toxeo asat, vo tantuntlean konnak kainch korunk naka mhonn teo ubeo keloleo toxeoch asat. Tancho asun-ui faido nam, ani nasleo mhonn koslem luksonn-ui nam.

Gõyant ostoriancher-ui khubxea rupamni onit ani akromonnam zatat hem konnuch nakarunk xokonam. Punn tim zaunchim nhoi mhonn azun-ui meren Gõychea ostorianche ani ostoriam khatir aslole zome vangdda yeun ostoriam add zavpi oniti add, akromonnanchea virodhant vavurlole disonant. Ani vavurleat zalear-ui tacho foll khuinch ani probhavikponnan disunk nam. Dusrea utramni, khubxea rupamni onitik sampoddlolea ostoriank apnnacher ailolea sonkoxtta add zhuzunk tankam mozot, tenko ani vell divpi  ostorianche ek-ui sonvsthen Gõyche bhuyncher azun-ui toll dhorunk nam hem mat khorench khorem!

Onitil ani akromonnank bolli poddlolea cheddvam-ostoriank khuincheach ostorianchea zomeanchim pursanv-mirvonnuko nakat, tanche khatir vati pettoun nixed kelolo naka…. tankam kornnio zai… aplea sangati bhoinnamni te-te oniticher upay ghetlole zai…. jea upayantlean Gõychea Gõyantle ostorie kodde konnuch oniticho ani kosleach akromonnancho bhirankull ani monisponna bhailo khell khellche poilim eka poros kitexech pavtti chint’tolo!


Tea panvddeacher pavpachi dittay amchea Gõychea ostorianchea zomeam kodde asot? Hea prosnachem khoreponn dislearuch ti tachi zap thartoli mhonn somzotam.  



Jose Salvador Fernandes
www.goa-world.com

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.