Saturday, July 27, 2013

Mon’xanchea Vegllea Rupanchem Dorxon!


SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Mon’xanchea Vegllea Rupanchem Dorxon!
                                                                                -          Jose Salvador Fernandes

Hea satolleacho poilo dis. Sokallchea 7.05 horancho vell. Moddganv kam’ aslem mhonn vegim bhair sorlom. Ghora koddchean ordea kilomittorache vatter pavlom. Zalear xezari cholun vetanam dislo. Bosi meren. Aplea sodanchea kamak vochunk. Moddganvam. Mottorsaikolicho avaz yeta mhonn tannem vollun fattlean pollelem. Hanv mhonn kollonam fuddem mhaka thamboylo. Hanv thamblom. “Hanv yetam” mhonnit mhoje mottorsaikolir boslo. Toso hanv kednanch konnak mud’dom zaun ‘lift’ dinam. Atam ho apunn zaun bosla zalear hanv kitem korum aslom? Mottorsaikol vatt katrit fuddem vochunk lagli.

Mottorsaikolicher fattlean bosun ailolea mhojea xezariak kanamni borem aikunk yenam. Dekun, vatter-ui amche modim koslich gozal zaunk nam. Zaunk nam mhonnche poros, hanvuch tondd dhampun ogi aslom. Teach ogeponnan ami Guddier pavle. Matxe mukhar pavtoch, tin-chear sunnim, mottorsaikoli fuddlean rosto par korunk rosten dhanvot yetanam dislim. Gaddiecho nett unno korunk pãy apop-ap ‘gear’ bodlunk toyar zalo. Punn kitem zalem mhonn konn zannam, sunneamni rosto par korpachem soddun dilem. Mhonnun hanvem mottorsaikolicho nett porot matso vaddoylo. Ani dusrech goddiek, tea tin-chear sunneam modlem kallem sunnem, rosto par korunk modinch dhanvun ailem. Rosteache dusre vatten aslolea eka ‘porki’ sunnea kodde zhuz manddunk tem dhanvtalem mhonn uprant koll’llem. Dhavtanam mottorsaikolichea don-ui rodam modim zago asa tantuntlean pasar zaunk ghuslem. Porinnam’? Ami dog-ui addve poddle. He-te vattenchean avaz ailo – “hei… hei…. Are… re… re…. poddle mure te…” Thoim azun-bazun aslole kaim zonn udgartale. Mottorsaikol amche voilean. Dogaim kodde uttunk zainam. Ami poddun 30-45 sekendd sorle, punn konnuch lagim yenam. Mottorsaikolicho ani mhoje poros, fattlean boslolea mhojea xezariacho mhaka chodd husko zalo. Huskean taka polle zalear, tachea kanavelean rogot vhanvta…. Torui poristhitichi goroz vollkun eklo-i mozoticho hat fuddem korinam. Hanche vontt lagim, kalliz pois oxem dislem. Fokot zoma zaun polletale. Mouza mhonn sorpancho khell polleunk zomtat toxe. Kitleach goddiamni konn eklo mottorsikol ubi korunk fuddem sorlo. “Taka poilim ubarat,” xezariak pollet hanvem mhonnlem. Tannim taka ubarlo. Uprant konnem kitem-kitem kelem tem mhaka khobor nam… punn xevttim hanv, ani mhojea vangdda mottorsaikol poddlear zagear ubi asli.
Poddtanam toklen poddlo, ani xezariache toklek ghavo zalo. Tench rogot dista tachea kanavelean vhanvtalem. Punn thoim hajir aslole konnuch, kosloch khottpott korinasle. Tem polleun hanv laginch aslolea hottelant dhanvlom. Thoinchean jhel gheun rokddoch xezariaxim ailom… tachea toklechea ghavear jhel dovorlo… to khub bhiyelolo… hanvem rokddoch ‘108’ gaddiek fon kelo. Obsoegachi khobor sangtoch, ‘rokddinch pavlim’ mhonnit fon ghetlolo tannem aplo fon bond kelo.

“Haka hottelantli ek chav hadd…” oxem mhonnit bolsant hat ghalun poixe kaddta mhollear zaka sangtalom to thoimsorlo koddsorlo. Monant mhonnlem, monisponnachem anik ek agllem-vegllem rup… Xezariak tosoch vhorun hottelant vhorunk pavl ubarlem… sogott amkam brem kitem ‘interesting’ nattok aslolea porim pollet asle…. Hottelant bosun astanam hottelachea dhonian mhonnlem – “Rogot vhanvta? Mhoje kodde rogot bond zavpachem vokod asa… punn…” to thoddeo goddio ogich ravlo ani fuddem uloylo – “108”-ak apoum-ia?”
“Apoylea hanvem.”

“Zalear tem vokod lavchem nhoi… tankam yeum-di…” Hottelvalean mhonnlem.



Hanvem 108’-ak fon kelear 10 mintam sorun gelim… torui pot’toch nam…. Amche azu-bazun hottelant ube-bosun aslole apnnak dista toxe uloytale tem hanv aikunk naslolea porim aikotalom.
“Kallem sunnem mure tem modim ailem tem….” Eklo.

“Sunneancheo khobroch osleo… borea mon’xank trasant ghalpachim.” Dusro uloylo.
“Choloytanam susegad cholounk zai.” Ghoddlam taka hanvuch zababdar koso tisro uloylo. 

“Sunneak mar laglo tor?” Anik eklo.
“Koxem kolltolem? Tem boball marit gelem.” Konnem taka zobab dilo.

Monant mhonnlem, hankam mon’xam poros sunneacho husko chodd!
Dha mintanchim vis mintam zalim, torui 108 pavunk nam.

“Padd poddum tea 108 gaddiechem…. Bextteo teo gaddio…. Nanvak asat….” Anik eklo.
“Kepem thaun hanga pavunk itlo vell re tankam?” Konn eklo ragan koso uloylo.

“Akantachea vellar tannim rokddench yeunk zai.” Anik eklean aplem zoddlem.
“108-ak fon kor mure….” Gol’lear bosun duddvanchea govetant hat ghalun aslolea hottelachea dhoniak konnem tori mhonnlem.

“Tannem kela mure fon…. Porot anik kiteak?” Hottelachea dhoni uloylo.
“Toxem zalear asum-di…” oxem anik konnem tori mhonnlem ani boball marit ponchvis mintamni 108 gaddi thoim pavli.

108 gaddientle norsin ‘first aid’ mhonn jem kitem korpachem aslem tem toklechem rogot vhanvpi mhojea xezaria khatir kelem. Ani tea uprant, tech ‘108’ gaddient ghalun hanvem taka Kepem pavounk sanglem.
“Ami Kepemchem pulis stteixon asa thoim meren vetanv…. Tachea mukhar vochonanv.” 108 gaddi cholovpian sanglem.

“Borem, thoim zalear thoim… hanv tachea ghorcheank fon korun taka vhorunk yeunk sangtam.” Hanvem sanglem.
Khuinchean tori xezarchea ghora hi khobor kollit keli. Ani mhojea fuddle kamak gelom. Ikra vaztam mhollear mhaka fon ailo –

“Konn uloyta?” Hanvem vicharlem.
‘Kepem Pulis stteixonar thaun uloytam.” Fon korpian sanglem.

“Sang…”
“Sokallim Guddier ‘accident’ zalo nhoi tumkam mottorsaikolicho?”

“Hoi...” Hanv.
“Tunvem apnnacher mottorsaikol marlea mhonn XXX hannem tuje add kes kelea. Tunvem pulis stteixonar yeuncho poddtolo.” Fonavelem hem sangnnem aikun, sokallim obsoegak karonn zalolem tem kallem sunnem porot-ui mhoje bhonvtonnim nachta-ghunvta koxem mhaka dislem.


Black_dog.gif - (4K)“Punn to…” hanv oxem kitem taka sangunk vetanch tannem fon dovorlo.
 XXX mhozo xezari. Mottorsaikolicher mhojea vangdda ailolo to… ani tannench mhoje add kes keli…?! Ani arteachem portem korun?


Obsoegachea onnbhovan mhaka mon’xanchim anik-ui rupam dakolim… khub rupam… kednanch polleunk nam toslim…!

  
Sonvar, 27/7/2013

                                       

Friday, July 19, 2013

'Mid-day Meal' vo 'Poison Meal'?


SON’VARACHIM SUNGTTAM:
‘Mid-day Meal’ vo ‘Poison Meal’?

-          Jose Salvador Fernandes

“Hanv mhoje dhuvek khub pavtti sangtalom… iskolant ‘mid-day meal’ ditat tem khaunchem… Poir Uskoi 23 zonn iskolachim bhurgim ‘mid-day meal’ khaun borim nam zalim mhonn kolltoch, mhoje dhuven mhaka mhonnlem – “Dada, atam koll’llem nhoi tuka hanv kiteak tea ‘mid-day meal’ pasun poir ravtam tem?” Kal don’param ixtta kodde uloytanam tannem mhaka hi-ui gozal sangli.

1922 vorsa thaun Maduraichea ‘Sourashtra Higher Secondary’ Iskolant xikpiank modlea vellachem jevonn diunk bhaxeche nodrentlean olp-sonkhea (linguistic minority) aslolea lokamni suru kelolem. Madrascho Mukhel Montri K. Kamarajan Maduraichea tea iskolak bhett ditoch, tannem-i hi yevzonn 1960 vorsa thaun Madras xarak lagu keli - Madras xarantlea mhapalikechea iskolamni xiktoleank modlea vellachem jevonn divop.

Xikpiank modlea vellachem jevonn divpa vixim K. Kamarajachea monant koxem ailem te vixim ek khobor vachunk mellta: Ek dis K. Kamarajan, kaim bhurge gayank ani bokddiank chorvak gheun aslole pollele. Tednam tannem eka lhan bhurge kodde vicharlem – “Baba, hea gayank gheun tum hanga kitem korta? Tum iskolak kiteak vochunk nam?” Tea bhurgean tachea tea prosnank ‘fott’ korun zap dili – ‘Hanv iskolak gelear tum mhaka jevunk jevonn ditolo? Hanv jevlearuch mhoje kodde xikunk zatolem nhoi?”

Iskolamni modlea vellar jevonn divpachi yevzonn Bharotant 1960 vorsa thaun suru zali. Iskolamni xikpi bhurgeank bhuk lagonam zaunk chotray ghevop, iskolamni chodd ani chodd bhurgim xikunk yeunchim, Bharotantlea xikpi bhurgeam modim zati-katincho bhed-bhav nam korop, tankam favo tem khann mellchem ani ostorianchem somajik so-xoktiponn (empowerment) zaunchem oxe he yevzonneche hetu asat. He yevzonnechim follam dislim tim Tamil Nadunt. He yevzonnecho probhav mhonn thoimsor iskolamni bhurgeancho ankddo vaddlo. Hem polleun ani niyallun, 1995 vorsa tednancho Bharotacho Prodhan Montri  P.V.Narasimha Raoan he yevzonnechi tondd bhorun tust keli, ani hi yevzonn puray desantlea iskolamni chalik launchi mhonn suchovnni keli. Ani tantuntleanuch Mullavea Xikxonnak Puxttik Tenkeachi Raxttrik Karyavoll (National Programme for Nutrition Support to Primary Education) zolmak aili.

He karyavolli promannem, Bharot Sorkar fukott danno ditolo, ani rajyacho sorkar her lagu zavpi gozalincho – pagar, randunk bandavoll, adi. – thato-mato ghetolo. Punn choddxea rajyantle sorkar, Bharot Sorkara koddchean ailolo danno soroll xikpianchea avoy-bapaynk ditalo. He pod’dotik ‘dry rations’ mhonntale. Punn 2001 vorsantlea Novembrache 28ver,  Bharotachea Suprim’ Korttan, sogllea iskolamni randunuch bhurgeank jevonn diunk zai mhonn adex dilo. Ho hukum’ Jun 2002 thaun puray desbhor chalik lagunk zai aslo. Punn kaim rajyamni besarmayen to hukum’ moddlolo. Punn korttachea eksarkea dobavak lagun, khobrampotramni-i chollvoll choloyli dekun ani kherit bhaxen ‘Right to Food’ Chollvollik lagun khubxea rajyamni randlolem modlea vellachem jevonn diunk survat keli.

Az, iskolamni xikpi bhurgeank modlem jevonn divpachi yevzonn chalik laylea ti atam, tem jevonn toyar korpianche besarmayek ani opromannikponnak lagun bhurgeank mharog poddunk laglea. Dekunuch ravun-thambun xikpiank tem jevonn mal poddloleo, ani Bihar sarkea rajyant xikpi bhurgim meloleacheo ghoddnnio ghoddtat. Chintun-niyallun khub vaitt dista, ani desacho fuddar mhonn polletolea bhurgeam sovem oxem ghoddta mhonn yevzun jivak zall poddtat.

Modlea vella khatir toyar kelolem jevonn, toyar korpianche besarmayek lagun xikpi vaddpi bhurgeanche bholaikieche hal zatat tednam, iskolamni xikpi bhurgeank bhuk lagonam zaunk chotray ghevop, iskolamni chodd ani chodd bhurgim xikunk yeunchim, Bharotantlea xikpi bhurgeam modim zati-katincho bhed-bhav nam korop, tankam favo tem khann mellchem ani ostorianchem somajik so-xoktiponn zaunchem mhonn oxea havesan toyar kelole yevzonnecho orth vhanvun veta.  

Khorem mhollear, hi yevzonn dusre ritin chalik launche khatir kaido korunk zai aslo. Dor iskolak ek kentin asop. Xikpi bhurgiam khatir tem kentin cholounk iskolamnich thokos ghevop. Dusrea utramni, tea kentinacho karbhar iskolachea karbharianchea dolleam mukhar cholto ani zatolo. Goroz thoim ani tednam iskolachea karbhariank favo te bodol ani nirnnoy-i gheunk sompem zatolem. Iskolanchea karbhariamni sogllem vevosthit ritin chintlear sogllem vevosthituch zatolem, hantum il’lo-i dubva nam.











Son'var, 20/07/2013
www.goa-world.com
 _____________

 

Saturday, July 13, 2013

‘JIVIT’-ant ‘DHONGI’ ani ‘KIDD’ Zolmotanam…


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

 ‘JIVIT’-ant ‘DHONGI’ ani ‘KIDD’ Zolmotanam…

-      Jose Salvador Fernandes

Borovpiam khatir aslolea Dalgado Konknni Akademichea (DKA) Yevzonnam khal, az Gõyant sahityachim tin pustokam uzvadda yeunchim asat.

DKA-che Kombri Yevzonne khal Franscie P. D’Souza hichi ‘JIVIT’ kadom’bori ani Anthony Miranda hannem boroylolea ‘DHONGI’ (Tiatr)  ani ‘KIDD’ (Khell-Tiatr), oxem don khellanchem ek pustok uzvadda yeta, toxench Pandharinath D. Lotlikarachem ‘UDENTI KIRNNAM’ DKA-che ‘Pikavoll Yevzonne’ khal uzvadda yetolem.  Hantuntlea poilea don pustokanchem utramni chitraylolem chitr.   
 

JIVIT: Franscie-bay P. D’Souza hinnem boroylole ‘Jivit’ kadom’borichi survat Bahrainachea Zarlac vattarant suru zata. Bahrainantlea eka musolman ghorbeacher adarloli, ani kherit bhaxen Mariam ani ticho put Monsur hanchea jivita bhonvtim ravun-thambun ghunvpi oxi hi ghodda-moddinchi kadom’bori asa.

Bahrain thaun Kerala aplea rajyant suttiank ailolo Yusoph jednam aplea bapaychea svarthiponnacho ani apleponnacho bolli zalo, tednam Yusophachi potinn Mariam ani put Monsur Bahrain ubont poddlim. Aplea bapayk khuinche-i poristhitint sodun kaddtoloch mhonn bhurgeponnar thaun monant gantt marun aslolo Monsur, Bharotant ‘Engineering’ xikpachem nimit fuddem korun, Gõyche Fiona ‘aunty’-chea boreponnan Kerala vochun xevttim aplea bapayk sodun kaddta. Ani tea fuddem vochun, Bahrain hospitalant dusreache kiddnnichi vatt pollet aslole Mariam aple avoycho ani bapuy Yusophacho ekvott korta, ani Yusophuch aple potinnik goroz asloli ek kiddnni diun tika sogllea nodramni jivit dita.

Borich attea-vitteanchi ani ghodda-moddinchi kadom’bori. Vachtam-vachtam, monisponnache nodrentlean vachpianchea kallzak bhavpa sarki kadom’bori asa.

‘JIVIT’ kadom’borintlean mon’xachea sobhavacheo anik-ui kaim gozali ugtio zatat. Dekik, dhorm’ ani dhormache kaide mon’xam khatir astat. Punn ‘JIVIT’ kadomborint jim musolman dhormachim patram ubim keleant tanche udexim, musolman dhormant, mon’xak dhorma ani kaideam khatir rochla hi gozal, kaideachea nanvan ghoddtanam dista.

Mon’xastra promannem, khuinche-i gozalivelean dadleak ostoriechi vo ostoriek dadleachi nosay zata tichem promann chodd asonam. Punn eke ostoriek dusre ostoriechi ji nosay zata tacho dhog ani khoray ujea poros-ui khor asta hi gozal ‘JIVIT’ kadom’borint souti-avoy Mam’ma Fatima ani Mariamache vagnnukentlean ani hal-chalintlean disun yeta.

Gõykar ho khub mogall, doyall, kallzantlean dusreanche gorjek pavpi, adar korpi oso zo ek somoz ani kolponam asa, ti-ui he kadom’borintlea Fiona ‘aunty’ ani ticho zanvoim, Johnachea rupan anik-ui thir zaloli disun yeta.

Oxem, mon’xachea chaltea jivitant jeo gozali ghoddpachi xoketay asa, teo he kadom’borintlea sabar patranchea rupan vachunk melltat.

Az-kal, Konknniche Romi lipientlea kaim uzvaddavnniancher kottin utram astat ani tim vachunk tras zatat oxem kaim zonnanchem mot asa. Punn hi oddchonn Franscie-bayeche ‘JIVIT’ kadom’borint khuinch diosonam. Itle sompe ani suddsuddit Konknnintlean tinnem hi kadom’bori boroylea.

Eka kallar, Konknniche Romi lipientleam kadom’borinchem pikuch pik zatalem, ani heo kadom’borio Romi lipientlea vachpiam modim bhouch loukik asleo. Punn fattlea 20 tem 25 vorsanchea kallant, Konknniche Romi lipientlo Kadom’bori ho sahityacho prokar, aste-aste bond poddpachem chitr dakounk laglo. Konknniche Romi lipiechea sahitya mollaveli he gombhir poristhiticher vichar-niyall korun, 2008 vorsa DKA-n Kadom’bori borounchi kam’sall (workshop) ghoddoun haddli. He kam’sallent khubxea zonnamni bhag ghetlo. Tantum Franscie-bayen-ui motte umedin ani umollxiken bhag ghetlolo. Kam’sallechea xevottak, DKA-n poilech pavtt Kadom’bori borounchi spordha jahir kel’li. Te spordhe khatir ailolea hatborpavollim modem Franscie-bayechi ‘JIVIT’ kadom’borichi-i borpavoll asli. Ti borpavoll az pustokachea rupan uzvadda yeta.

DKA-n ghoddoun haddlole Kadom’bori borounche kam’sallent bhag ghetloleank kadom’bori borovpa vixim mukhel ulovpiamni jem margdorxon dilolem, tea margdorxonacho vapor korun, Franscie-bayen aplea onnbhovantlean ‘JIVIT’ kadom’bori boroylea. Tichea tea onnbhovakuch lagun, he kadom’borintlea patrank (characters) utranchea rupan jiv bhorunk, ani tim patram vachpiank-ui bhavtat toxim rupak haddunk ti yesesvi zalea, ani tench he ghodda-moddinche kadom’borichem zoit asa.

 

‘DHONGI’ tiatr ani ‘KIDD’ khell-tiatr:
 

Tiatr vo khell-tiatr hea prokarache borpavollichem mol ‘performing’ kolent asta hem zorui khorem aslem, torui vell gheun tea prokarache borpavollicher vichar kortolo zalear, ti borpavoll vachun-niyallun polleunchi poddta hem-ui titlench khorem.

Romi lipientlean Konknnichea sabar sahitik prokaramni Konknni bhas az meren raklea ani samball’lea hantum il’lo-i dubav nam. Tantuntlo ek prokar mhollear Tiatr. Ekxem vis odik vorsancho itihas aslolo Tiatracho prokar itlo loukik zala, atam Gõyant satolleachea att disank unnech unnem ikra tiatr machier yetat. Itlench nhoi, tiatranchem hem loukikponn polleun, aichea kallar nove pillgentle nove-nove tiatr borovpi utpon’n zaunk lagleat. Fuddle pillge khatir tiatr pustokachea rupan yeunchi goroz asa hem-ui atam kaim zonnank aste-aste pottunk laglam. Tanchim tiatrachim pustokam uzvadda ailolim polleunk mellta. Ani az tech dhortoriecher, Anthony-bab Miranda hacho ek tiatr – ‘KIDD’ – ani dusro khell-tiatr – ‘DHONGI’ – pustokachea rupan uzvadda yeta, hi dor eka Konknni mon’xak ani kherit bhaxen tiatr mogiank khuxalkayechi khobor.

Tiatr mhollear somazacho harso. Heach tiatrachea ani khell-tiatrachea harxeantlean Anthony-bab Mirandan somazantlea don gozalincher bott dovorlolem disun yeta.

‘KIDD’ tiatrantlean tannem, dubav mon’xachim chintnam koxim pokorta, ani monisponna bhailim kortubam adarunk taka xevttim koso osokt korta tem vevosthit ritin dakoylam. Zalear, ‘DHONGI’ khell-tiatrantlean Anthony-baban somazant dusongam korun jiyevpi mon’xacher uzvadd ghalun kinvanttean tacho tisroskar ani nixed kela.

‘KIDD’ tiatrachi zaum ‘DHONGI’ khell-tiatrachi borpavoll topasun-niyallun pollelear, don-ui borpavolli goroz aslolea titleach utramni toyar keleat. Te borpavollintlem ek utor kaddunk mellonam, nam mhonn ghalunk mellonam. Dusrem, tea don-ui borpavollimni borovpian ji utravoll vapurlea, te utravollint eke torechem boll asa, ani tea bollakuch lagun tiatrachea mollar  ‘KIDD’ ani ‘DHONGI’ heo borpavolli yesesvi thartat oxem mhonnunk koslich addkholl nam. Ani heo don-ui borpavolli tiatr machier ubeo zaloleo tednam tankam koslem zoit favlem tacho-i sompeponnim sumar kaddum yeta.

Anthony-bab Mirandachi ‘KIDD’ ani ‘DHONGI’ borpavolli tachea borovpachea gunnacher anik-ui kholayen uzvadd ghaltanam distat. Tea tiatr ani khell-tiatr borpavollintle ‘Kant’ niyall’lear, Anthony-baba bhitor ek kovi lipun aslolo disun yeta. Tachea tea kantanchea ek-ek utrant sobit-sundor kovita liploli asa ti sahitik nodren pollelear spoxtt ritin dista.

Tiatr ani khell-tiatrachi ji veg-veglli kotha-vostu (plot) tannem ‘KIDD’ ani ‘DHONGI’ rupan toyar kelea, tantuntlean Anthony-bab ek boro kothakar-ui mhonn sid’d zata. Ani dubav nam, hache poilim, Anthony-baban Konknniche Romi lipientlean jeo kotha ani kovita boroyleat, teo khorench sahitik gunnamni toptoploleo asat. Konknniche Romi lipient oslo sahitik tankicho probhavik borovpi asop hem Romi lipientle Konknnichem bhag mhonnchem poddta.

Franscie-bayechea jivitant ‘JIVIT’ kadom’borichea rupan tichem poilem pustok uzvadda yeta. Anthony-bab Mirandachea-i jivitantlem - ‘KIDD’ tiatr ani ‘DHONGI’ khell-tiatr – poilem pustok. Tea nimitan tankam porbim ditam. Punn ekuch pustok uzvadda haddun borovpiacho vo borovpinnicho sahitik vavr somponam. Ti fokot survat asta. Dekun, Franscie-bayen ani Anthony-baban, fuddarak Konkniche Romi lipientlean anik-ui sahitya toyar korun, sahityachea mollar Konknnik goroz aslolem khorem ani borem yogdan diunchem, tantuntlean amchi Konknni bhas sorvoy nodramni girest korchi mhonn axetam ani otrektam!
 
 
Sonvar, 13/7/2013
www.goa-world.com






PUSTOKANCHI UZVADDNIM - ODIK MAHITI:
Borovpiam khatir aslolea aplea Yevzonnam khal sahityachim tin pustokam uzvaddaunk Dalgado Konknni Akademi (DKA) toyar zalea.
Franscie P. D’Souza hichi ‘JIVIT’ kadom’bori ani Anthony Miranda hannem boroylolea ‘DHONGI’ (Tiatr)  ani ‘KIDD’ (Khell-Tiatr), oxem don khellanchem ek pustok, toxench Pandharinath D. Lotlikarachem ‘UDENTI KIRNNAM’ hem kovitanchem pustok DKA-n tharaylolea pustok uzvaddavnniechea kherit dobajeant uzvadda yeunchim asat. 

 ‘JIVIT’ kadom’bori ani ‘DHONGI’ ani ‘KIDD’ khell, him don-ui pustokam DKA-che ‘Kombri Yevzonne’ khal, zalear ‘UDENTI KIRNNAM’ hem kovitanchem pustok DKA-che ‘Pikavoll Yevzonne’ khal uzvadda yeta.   
 Gõy ani Damanchea Arsebispacho Sekretar Padri Loyola Pereira hea dobajeak mukhel soiro mhonn hajir ravtolo, zalear DKA-cho odhyokx Premanand A. Lotlikar dobajeachem yezmanponn choloytolo.

Konknni kovi Cirilo D. Fernandes ‘UDENTI KIRNNAM’ kovitam jhelea vixim uloytolo, ani Konknni borovpi Jose Salvador Fernandes ‘JIVIT’ kadom’bori ani ‘DHONGI’ ani ‘KIDD’ khellam vixim aple vichar manddtolo. 
Konknni borovpinn Selza Lopes karyavollicho karbhar samballtoli.

DKA-cho ho pustok uzvaddavnniecho dobazo hea satolleachea xevottak, Julayache 13ver, sanjechea 4.30 horar, Ponnje, Campal aslolea Tiatr Academy, Goa-chea Vosreant zatolo.
 

Friday, July 5, 2013

Bhas ani Sonvskrutay Tigovpi Protikam - JOE MENY ani ANTONETTE DE CALANGUTE


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Bhas ani Sonvskrutay Tigovpi Protikam -

JOE MENY ani ANTONETTE DE CALANGUTE

-          Jose Salvador Fernandes

Jose Menino Do Rosario Furtado. Tacho zolm’ 1952 vorsantlea Marsache 19ver, adim Chinchonnem ganvcho bhag aslolea, ani uprant ganvcho panvddo zoddlolea Sozoddea ganvant zalo. Joe Meny Furtado hea nanvan to Konknni sahityachea mollar famad asa. 

Konknni sahityachea mollar tannem pirayechea 18vea vorsant thaun borounk survat keli.  Tornnate pirayer tannem Kotha, Kovita, Nibon’d he sahityache prokar kelloun, to sahitya rochpache kolek dhar kaddit ravlo.

Zoso kall sorlo, tednam Joe Menyn Tiatr prokar kellounk survat keli. ‘DILAM  TEA MAPAN GHE’, ‘YETOLO DEVCHAR GOMTOLO SONVSAR’, ‘GHORABEACHEM NISONNTON’, ‘IXTTAGOT’,  ‘KANTTE’ ani ‘LHARAM’ oxe tannem 6 khoddegantt tiatr boroun machier haddle.

Tiatram xivay tannem borech hikmotin Khell-Tiatr-ui boroun Gõybhor machier haddle. ‘AILI FUR, MUMRANT PUR,’  ‘BEIMAN,’ ‘CHUK,’ ‘FUDDAR,’ ‘HERODIANA,’ ‘JESUS MHAKA BHOGOS,’ ‘PAINNEM,’ ‘RUKH,’ ani ‘TUKA LAGUN’ he tache Konknnintlea girest mhonn’nniam-oparimni vinnun boroylole khell-tiatr lokak bhouch avoddle, ani lokan taka  mathear ghetle.

Fuddem vochun tannem Konknnichea sahitik mollar anik ek pavl marlem, ani Kadom’borio borounk survat keli. Az meren Joe Menyn ‘QUENELA’, ‘SOIRANN’, ‘UZVADD’, ‘VANZ’, ‘WILMA’, ‘XIST’, ‘YAMEENA’ ani ‘ZOIT’ oxea nanvacheo kadom’borio boroun, Konknni sahitya girest korunk aplea tarvotti jivitant vellant vell kaddlo.

‘ZOIT’ he tache kadom’borik 1980 vorsa Konknni Bhas Monddollacho Sahitik Puroskar favlo. Teach vorsa, ‘AILI FUR,  MUMRANT PUR’ hea tachea tiatra khatir taka ‘International Year of the Child’ Gõy Somiticho Puroskar favo zalo.

 

Anotonette Pereira

Anotonette Pereira hicho zolm’ 1963 vorsantlea Marsache 6ver, Bardezantlea Kongotte ganvant zalo. Antonette de Calangute hea nanvan ti tiatrachea mollar bhouch famad zalea. 

Tichea ghorant tednam vostole, songitache ani tiatramni bhumika korpache sonvskrutayentlean sfurti gheun, pirayechea baravea vorsant tinnem aplea zolm’ ganvant poilech pavtt Konknni machier proves kelo. 

Tea uprant, Antonette-bay aste-aste ganvchea ani sorbhonvtonnchea xezarchea ganvamni tiatr nhesun, tiatrachea mollar soglleancheach dolleamni bhorunk lagli. Kala Academychea Tiatr Spordheamni konnachem-i kalliz-mon jikun ghevpa itleo boreo bhumika korun, tinnem tiatr machiek khorea orthan yogdan diunk survat keli.

Tiatramni bhumika korcho ticho agllo-vegllo gunn polleun, vevsayik tiatr borovpiank ani digdorspiank ti mukhelponnan aplea tiatramni zai disunk lagli. Tednam, Xri Vitorino Pereirachea ‘Sangati’ tiatrantlean tinnem vevsayik tiatr machier pavl dovorlem. Ani tichea jivitant hea ‘Sangati’ tiatrachem khaxeleponn mhollear, tantum bhumika korta-korta, Bonny Pereirachea rupan Antonette-bayek aplea jivitacho sangati mell’lo.

Az meren tinnem, Konknni machieche khoddegantt ani nanvoste tiatr borovpi-digdorspi Patrick Dourado, Ligorio Fernandes, Roseferns, Menino de Bandar, sorgest Remmie Colaco, Rosario Rodrigues, Padri Freddy J. Da Costa oxea sabar zonnanchea tiatramni, eka poros ek vorti ani tiatr pollevpianchea kallzak hat ghalpi bhumika korun, tinnem tiatr machiek ani tantuntlean Konknni sonvskrutayek mol-mhotvachem yogdan dilam.

Hea xivay tinnem aikopachea ani pollevpachea CD-imni gitam gayleant ani bhumika keleat. Antonette-bayen svota aplea ghorkara vangdda ‘Suknnim’ nanvachi tust-tokhnnayechi CD uzvaddaylea.

Antonette-bayechea angant aslolea bhumika korpachea gunnan tika tiatrachea madyomantlean Bharotantlea sabar rajyamni, ani Dubai, Abu Dhabi, Kuveitt, Muscat, Qatar, Bahrain, United Kingdom oxea khubxea ontor’raxttrik desamni-i bhonvddaun  haddlea.

Antonette-bayen tiatr machier kelolea khoddegantt bhumikank lagun, tika sabar inamam favo zaleant. Kala Academy Goa, Tiatr Academy Goa ani her sonvstham koddchean khoddegantt tiatrist mhonn ticho bhouman-ui zala.  


www.goa-world.com
6-7-2013

 
 __________________________
 

 



 





 

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.