Friday, December 16, 2011

GÕYCHI SUTTKA ZAVCHE POILIM…


1961 vorsa porkianchea chopkeantlean Gõychi suttka zali. Dezembrache 19ver, 2011 he suttkek pon’nas vorsancho kall bhorta. Mhonnon Gõycho Sorkar hea vorsa he Suttkecho Bhangaracho Utsov monoyta. Punn tea monoupant vhoddlixi khuxalkay, kholay ani orth disonam.  



SON’VARACHIM SUNGTTAM:
GÕYCHI SUTTKA ZAVCHE POILIM…
                                                                                                     -       Jose Salvador Fernandes 

Toxem polleunk gelear, sorkarak Gõyche Suttkechem mhotv ani gombhirponn nam tem tannim anklolea kariavollinchea yevzonneancher nodor marlear dolle bhorun disun yeta. Kitem-i zaum, unnea-punnea fattlea tis vorsanchea kallant Gõyant sorkar mhonn sodrer ailoleamni Gõyche vixinchi kednach koslich gombhirtayechi nodor ballgunk nam. Ti vrut’ti ani vagnnuk az meren chalu asa.



1961 vorsa Gõychi Suttka zaunche poilim Gõyam som’bondan khubxeo gozali ghoddleo. Gõy Suttkechea Bhangarachea Vorsa nimitan, soglea nhoi zalear choddan chodd gozalincho hanga addavo ghevpacho proyotn kela.    
1)           Kristachea 200 vorsam Adim  – Gõy hem Xrextt Raza  Ashokachea Mauryan razvottkecho ek bhag aslo.
2)           Kristachea 400 Vorsa  - Kadamban Gõyant aplem raj sthaplem.
3)           1367 – Vijaynagarche razvottken Kadambachi razvott aplea tabeant keli.
4)           1380-1454 - Gõy hem Hindu Vijaynagar razvottke khal ailem. 
5)           1469 - Musolman Bahmani raza, Muhammad Shah II hannem Gõy aplea tabeant kelem.
6)           1454-1471 - Gõycher Bankapur mukheliamni aplo xek’ choloylo.
7)           1488 – Bijapurcho Sultan, Yusuf Adil Shahan Gõy aplea tabeant kelem.
8)           1471-1489 - Bijapurcho Sultan, Adil Shahan Gõycher aplem raj choloylem.
9)           1498 - Vasco da Gaman  Bharotant yevpachi doryantlean vatt sodun kaddli, Calicut ailo.
10)        1489-1510 - Bijapurcho Sultan, Yusuf Adil Shahachem Gõycher raj cholovpachem  chaluch aslem.
11)        1510 - Novembrache 25ver Alfonso de Albuquerquean Gõy aplea tabeant kelem.
12)        1515 - Purtugezamni yesesvi ritin Ismail Adil Shaha add Gõy rakhlem.
13)        1524 - Dom Vasco da Gama Gõycho Viceroy zalo, ani teach vorsa Calicut ontorlo.
14)        1534 – Purtugezamni Diu apnnaylem.
15)        1540 – Jezuchi Sonvstha ghoddli.
16)        1542 - St. Francis Xavier Gõyam ailo.
17)        1543-1783 – Purtugezamni Adil Shaha koddchean Bardez ani Saxtti apnnayli.
18)        1552 – Chinachea Sancian zunvear  Bhagevont Francis Xavier ontorlo. 
19)        1554 – Matui kusonk nasloli Bhagevont Francis Xavierachi kudd Gõyant haddli.
20)        1556 – Asiantlo poilo chhapkhanno Gõyant ailo.
21)        1557 – Gõychi Arkidiocez sthapli.
22)        1560 - Gõycho poilo Arsebisp mhonn Dom Caspar Leao Pereiran tabo ghetlo.
23)        1560 – Gõyant Inkvizisanv ailem.
24)        1561 - Purtugezamni Damanvcher akromonn kelem.
25)        1570 - Adil Shahan Gõy addaylem.
26)        1622 - Gregory XV Pap Saiban Bhag. Francis Xavierak sant kelo mhonn jahir kelo.
27)        1623 - Gregory XV Pap Saiban konverter zalolea hindu bamnnank apli zat samballunk porvangi dili.
28)        1639 – Dutchan Gõycher akromonn kelem.
29)        1642 - Ingland ani Purtugala modem korar sthaplo.
30)        1683 – Shivajicho put Sambajichea khal marathamni Gõycher akromonn kelem.



31)        1695 -  Purtugex Viceroy Pornnem Gõy xarantlo bhair sorlo.
32)        1739 - Marathamni Gõycher akromonn kelem.
33)        1741 - Marathamni ani Bhonsleamni purtugez bollak haroylem.
34)        1749 - Purtugezamni Jezuitank bhair uddoyle.
35)        1759 - Purtugez Viceroy-an aplo rabito Ponnje kelo. Purtugezamni Maratham kodde xanti keli. Jezuitank Gõyantle bhair uddoyle.
36)        1763 – Purtugezamni Noveo Kabizadi (New Conquests) apnnaunk survat keli. 
37)        1794  - Purtugezamni Kankonn apnnaylem.
38)        1778 -  Purtugezamni Peddnnem apnnaylem.
39)        1783 - Purtugezamni Peddnnecho tabo ghetlo.
40)        1787 – Yesesvi zaunk naslolem ‘Pinto Bondd’ zalem.
41)        1788-1799 – Puray Gõycher purtugez razvott vistarli.
42)        1797 – Brittix Foujen Gõy aplea tabeant ghetlem.
43)        1812 – Gõyant Inkvizisanvacho xevott.
44)        1813 -  Brittix Fouz Gõyantli fattim sorli.
45)        1821  -  Purtugalache Sonsodent Gõychem protinidhitv zalem.
46)        1835 – Gõycho poilo Rajpal Bernardo Peres de Silvachem bondd oyesesvi zalem.
47)        1842 – Ponnje Escola Medico Cirugao de Goa sthaplem.
48)        1843 - Ponnjek ‘Nova Goa’ nanv dilem, ani Gõychem xar mhonn jahir kelem.
49)        1881 – Gõyant relve chalu korpachi yevzonn suru keli.

 


50)        1900 – Gõychem poilem purtugez disallem ‘O Heraldo’ chalik laglem.
51)        1905 – Gõyant lokhonddacheo ani magnezicheo mina khonddi suru zaleo.
52)        1910 – Gõyant purtugez razvottkecho xevott zalo.
53)        1926 - Hukumdar Dr. Antonio Salazaran Purtugalachim sutram aplea hatant ghetlim.
54)        1946 – Moddganv Ram Manohar Lohian Satyagra keli.
55)        1947 - Agostache 15ver Bharotan Brittixichea chopkeantlean svotontrtay zoddli.
56)        1950 – Janerache 26ver Bharotak Lokraj favo zalem.
57)        1954 - Dadra ani Nagar Havelichi suttka zali.
58)        1961 – 9 tem 19 Dezembr Bharotachea Fouje Dollanchea ‘Operation Vijay’-antlean Gõychi suttka zali ani itihas ghoddoylo.


Ani tednanchean Gõyant Dezembrachi 19 tarik Gõy Suttkecho Dis mhonn monoytat.

Gõy Suttkechea 50 vorsanchim Khuxalbhorit porbim
sogglea Goykarank!
Jose Salvador Fernandes

www.goa-world.com

[as forwarded to gaspar almeida]
(c) All Rights reserved.

Friday, November 18, 2011

JKS-achem Gõyantlem Poilem Itihasik Pradexik Sommelon

SON’VARACHIM SUNGTTAM:

JKS-achem Gõyantlem

Poilem Itihasik Pradexik Sommelon

 -       Jose Salvador Fernandes 

Sonvsarant zollim-mollm ximpoddlolea Konknni mon’xanchem ani tanchea prosn-oddchonneanchem protinidhtv (representation) korop, Konknni bhas anik-ui girestavop, ani tika tichea sogllea khaxeleponnan ani veglleponnan samballop, ani fuddarak yevpi Konknni pillegek he bhaxechem daiz rakhun dovrop, oxea hetun Agostache 20ver, 2011   Jagotik Konknni Songhotton (JKS) Mongllurant zolmak aili. Sonvsarbhor ximpoddloleo Konknni sonvstha va songhottona, jeo Konknni Sonvskrutayechea, Sahityachea ani Somajik mollar vavurtat teo soglleo ekttaim yevn, Jagotik Konknni Songhotton ubi zalea.

 Faleanchean  he Songhottonecho vavr khorea orthan suru zata. Dusrea utramni, sonvsarantlea sogott lipinchea, bolinchea, dhormanchea ani her anganchea Konknni mon’xank khorea orthan eke sotre khal haddpachi mokh dolleam mukhar dovorun suru kelole JKS-acho mullavo, vhodd, bharadik ani mhotvacho vavr  faleanchean tiche odhikari chalik laytole. Vanttun-futtun poddlolea Konknni mollar hi anik ek khub bori ani itihasik survat oxem mhonnchem poddta.

 JKS-achem Poilem Itihasik Pradexik Sommelon faleam Gõyant bhorta. “Gõyant Konknnichi Poristhiti ani Ticho Fuddar,” “Raxttrik ani On’tor’xattrik Mollar Konknnichi Poristhiti ani Ticho Fuddar,” ani “Konknni Bhaxecheo Lipi: Prosn ani Upay” hea vixoyancher hea Sommelonant disbhor vichar ani bhasabhas zatoli.

 “Gõyant Konknnichi Poristhiti ani Ticho Fuddar” ho hea Sommelonantlo chodd mhotvacho vixoy tharta. Gõyant Konknniche poristhitecher vichar zavop hi kallachi goroz khub adim uprasloli. Karonn, Gõyant lipianchea, dhormanchea, zatinchea nanvan Konknni bhaxek ver haddloli asa, he bhaxechea loka modem futt ghaloli asa, onitichim ani futtichim durgam ubim kelolim asat. Oxe poristhitek lagun, Konknni mon’xa bhitorli apleach bhaxechi vat minn-minnunk laglea. Taka lagun Konknni monis aple sonvskrutaye pasun pois vochpachem chodduch nettachem varem khub adim pasun suttunk laglam. Bhas hi sonvskrutayechem protik. Konknni monis apli bhas ani sonvskrutay sanddun, bhaxeche ani sonvskrutayechea mollar onath zavpachem chitr disunk laglam. Taka lagun, Gõyantli Konknnichi poristhiti samkich hata bhair veche poilim, tin nam-nopoyt zaunche poilim tacher kholayen ani bariksannen vichar zavpachi goroz asa. Sot poristhiti asa ti ustun kaddpachi nibel goroz asa. He poristhitecher danv-pallantlean vichar-bhasabhas zavpachi goroz asa.
  Gõyant Konknni bhaxechea mollar, bhitorlean ek, ani bhailean dusrem rup oxe torechem chitr  ugtea dolleamni polleunk mellonam khorem,  punn somajik-bhaxik nodrechim oklam lavun pollelear tem voilem sot khubxea gozalintlean zannvota. Him don rupam Konknni bhaxecheche udorgotiche vatter addkholliche fator zaleant, ani bhaxek-ui chodd nhoi zalear thoddo tori tacho mar bosla. Gõyant Konknni bhaxeche mukhelponnan, voir-sokol thaun Romi ani Devnagori mhunn lipinchea nanvan don ube-addve vantte zalole asat, hem sot konnacheanuch nhoikarunk zainam. Fuddarak hem don rupanchem nattok chaluch urlear, tea addkhollinchea fatrancho Konknnichea vikasache vatter vhoddlo dongor zavpachi bhirant asa. To zauncho nhoi mhunn zotnay ghevpachi goroz asa.

  Konknnichea mollar Konknni bhas surokxit ani vevosthit ritin tigtoli-zogtoli zalear “Veglleponnant Ekvott” (Unity in Diversity) hem totv bhouch mhotvachem asa. Dekunuch, Konknni bhaxechea nanvan lipianchem tondd pollenastanam, Gõyant zavpi faleanchea aplea Poilea Itihasik Pradexik Sommelonak hajir zaunk, JKS-an Devnagori ani Romi mhonninastanam hea rajyantlea sogott Konknni sonvsthank ani lagu zavpiank,  aplo hetu dolleam mukhar dovorun amontronn-apovnnim dhaddleant. Konnakuch bhairaynastanam. Oxem korun, rajyachea panvddeavelean sonvsarik panvddear Konknni mon’xancho veglleponnant okhondd khoddpa poros-ui mozbut ekvott  ghoddovpacho ani Konknni mon’xak Konknni bhaxechea sutan bandpacho JKS-acho mukhel hetu asa. Dekun, sonvsarachea panvddeavele he Songhottonechea faleanchea Gõychea Pradexik Sommelonant Gõykaramni bhaxechea mollavele vad-vivad, ton’tte ani lipianchem zhogddem kuxin-konnxak dovorun va tem toxea toxem gheun tantum bhag ghevop khubuch mhotvachem asa.

Gõyant JKS-achem hem poilench Pradexik Sommelon. Bharotant ani Bharota bhair jea-jea zageancher Konknni monis asat tancho bhaxechea navan khoro ekvott ghoddoun haddche khatir, JKS oslinch Pradexik Sommelonam Kornnatokant, Maharaxttrant, Kerollant, Hyderabad (Andhra ani Tamil Nadu), Gulfant (Saudi Arabiak dhorun Gulfantle her'r des), Londonant (UK, Evrope, Izrael ani Pakistan) ani Canada (ani America, Australia, New Zealand)  oxim soglim mellun 9 Pradexik Sommelonam ghoddoun haddchi asa. Ani hea Pradexik Sommelonancho kollos mhunnon, Dezembr 2012 vorsa Gõyant dobajik “Jagotik Konknni Sommelon” zatolem. Him Pradexik Sommelonam heach “Jagotik Konknni Sommelon”-achi aste-aste keloli toyari asa.

JKS-achea hea sogllea Pradexik Sommelonank upatt yes anvddetam.  


Sonvar, Novembr 19, 2011


http://sonvarchimsungttam.blogspot.com/2011/08/yevkar-jagotik-konknni-songhotton.html

Friday, November 11, 2011

SON’VARACHIM SUNGTTAM: Gõykaranchem Khorem Rup Hench!




SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Gõykaranchem Khorem Rup Hench!

- Jose Salvador Fernandes
Te sanjer, Kongres Pokxacho tea rajkornnean, Ponnje Mandovi Hotelache bazuk apli Fortuner gaddi ubi keli. Gaddientlean denvun, aplea Personal Assistant-a vangdda chav gheunk Mandovi Hotelant vochunk choltalo. Okosmat taka rosteavelean vochpi Scorpio gaddien dhopko dilo, ani to rajkornni thoinch melo! 
 Melea uprant, hea rajkornneacho otmo sorgachea darvontteaxim pavlo. Darvontteaxim taka Sant Pedru mell’lo.  “Sorga rajyant yevkar….” Sant Pedrun hansot taka yevkar dilo, ani fuddem uloylo -  “Tum hanga bhitor sorche adim, hanga ek oddchonn asa. Rajki pokxanche monis choddxe hea zageancher pavonant. Mhonntoch, tuje vixim hanga kitem korchem tem mhaka somzonam.”
“Kosli oddchonn Sant Pedru? Mhaka bhitor vochunk di, ani tuji oddchonn suttavi zali.” Tea rajki mon’xan Sant Pedruk sanglem.

“Rav, rav… tuka bhitor soddtam…. Punn tea adim, mhoje voir thaun nigtoch mhaka ailolo hukum’ hanv palltam. Tum ek kam’ kor. Tum ek dis Ifernant rav, ani ek dis Sorgar rav. Ani tea uprant, sasnnak tuka khuinchea zagear ravunk zai tem tuje tunch tharay.” 
“Khorench? Zalear hanvem mhozo nirnnoy adinch ghetlolo asa. Mhaka sasnnak Sorgaruch ravunk zai.” Tea rajkornneachea otmean Sant Pedruk sanglem.
“Polle, amkam amche kaide asat. Sonvsarant itle kaide toyar kortat, punn te choddan chodd lok pallinant, fokot pustokancheruch astat, punn hanga toxem nam. Hanga kaideam xivay kainch cholonam. Mhonntoch, hanv sangtam toxem tunvem korchench poddtolem.”

Oxem sangun, Sant Pedru tea otmeak eke lift-ixim  gheun gelo. Tantum dog-ui bhitor sorle, ani ti lift, sokol, sokol korun Ifernant denvli.  Lift-ichim daram ugtim zalim, ani rajkornneak apunn eka pachvea char vattarant asa mhunn kollun ailem. Matxe mukhar ek bar aslem tem tannem pollelem, ani tea bara’racher  taka tachim vollkichim ixttam, ani apunn jea rajkornneam vangdda vavurlolo ani zhogoddlolo, te-ui taka thoimsor disle. To ojap zalo!  Te tache ixtt ani sangati rajkornni thoimsor khaun-piyeun borich mouza kortale.

Tannim hea nigteach ailolea otmeak polletoch, te mouza korpi tacheo ixtt-ixttini  ani her sangati rajkornni taka bhettunk aile. Tache kodde khub-khub uloylim. Sonvsarant motdaranchea khustar koso mitta porim duddu korun girest zale, konnak koso luttlo to ugddas korun aplech bhitor khuxal zale. Te uprant, te thoimsor sabar torecho khell khell’le ani xevttim jevnnak gele. Jevnnak nam-nam toreche prat asle… ani tantlea tantum Gõychem jevonn… tea bhair soro, biyer, adi.  Zai tem khavpa-piyevpachem… Vichartolo ani addaytolo konnuch naslo. Thoimsor Devchar-ui hajir aslo!
Ho Devchar khub ixttallo aslo. Thoim aslolea sogleankuch “kha baba, piye baye, lojeum nakat” oxem sangtalo. Modinch aple porim nach korun ani hanspacheo gozali sangun thoimsorlem vatavoronn anik-ui khuxalkayechem ani moujechem kortalo.

… ani oxea vatavoronnant astanam, tea rajkornneak, thoimsorlo vochpacho aplo vell zalo mhunn kollun ailem. To porot lift-int bhitor sorche poilim, sogleamni taka maye-mogan vengoylo ani adeus kelo. Ani dusrech ghoddiek ti lift voir-voir geli…
… itli voir geli, ani xevttim thambli. Lift-ichem dar ugtem zalem. To Sorgar pavlo. Thoimsor Sant Pedru tachi vatt polleun aslolo tannem pollelo.

“Atam tunvem Sorgak bhett divpacho dis udelo.” Sant Pedrun taka sanglem.
Ani tea uprant to rajkornni, thoimsor khuxalkayen gitam-gayonam korpi ani eka kupar thaun dusrea kupar aste-aste bhonvpi otmeanchea zomeant bhitor sorlo. Tannem tea zomeant khuxalkayen dis sarlo, ani titlean tannem thoimsorlo vecho vell ailo. Thoimsor Sant Pedru taka vhorunk ailolo tannem pollelo.

Te dog-ui porot lift-int bhitor sorle. Lift voir thaun sokla denvtanam modinch thambli.
“Tum sod’deak Sorga ani Ifernachea modemkot asa. Ani atam tunvem, sasnnak tuka khuim vochunk zai tem tharavpacho vell aila.” Sant Pedrun taka sanglem.
Tea rajkornnean thoddeo goddio chintlem, ani uprant uloylo – “Khorem mhonnlear, Sorgar borem, punn hanv Ifernant boro astolom oxem mhaka dista!”      
“Borem tor!” Oxem Sant Pedrun mhonnlem, ani ti lift khala, khala anik khala Ifernant denvli. Tichim daram ugtim zalim. To rajkornni te lift-intlean denvlo. Zalear kitem?

aka apunn Sonsddear va Curca kusloli ani ghanniari garbej asta toslea zagear pavlo dislem. Tannem aplea ixttank ani vollkichea her rajkornneank thoimsor pollele. Tim soglim thoimsor pinzkim angvostram ghalun, kusloli ghann kallea potiamni bhortanam taka dislim.     

Title mhonnosor Devchar tachexim ailo, tachea khandar hat ghalo ani taka gheun tea kuslolea ni ghannichea kochrea vatten gheun vochunk laglo.
“Mhaka ek gozal somzonam. Kal hanv hangasor ailolom tednam hanga khellop, nachop, gavop ani khavop-piyevop choltalem. Khub moujen vell sarlo. Ani az… az hanga fokot kochro…. garbej…  soglem kuslolem… ghanniarem… ani mhoje ixtt ani her sangatianchi doxea pollevpa sarki nam…!”
Tednam Devcharan tacher ek nodor marli, ani hansun taka sanglem, “Kal ami prochar (campaigning) kortaleanv. Az tunvem amkam mot dilem!”


Rupantoraylole he sondex divpi lhan kothechem khoreponn amkam Gõyant dor vinchnnukam nimitan polleunk ani onnbhovunk mellta, hem vegllem sangpachi goroz nam!  

www.goa-world.com
Sonvar, 12 Novembr 2011
<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!

    Lapitt


 
Photo courtesy:
http://www.heraldgoa.in/News/Main%20Picture%20News/Chief-Minister-Digambar-Kamat-along-with-Urban-Development-Minister-Joaquim-Alemao-at-the-Sonsodo-dump-yard/34252.html

Friday, October 28, 2011

Ek Gozal. Borovpiachi Ani Vachpiachi

SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Ek Gozal. Borovpiachi Ani Vachpiachi

-      Jose Salvador Fernandes

Tea dukonacher mhozo mobail fon top-up kelo, ani fuddle kamak vochunk motorsaikol chalu korunk vetalom. Itlean fattlean thaun konnem tori mhonnlem –

“Fattlea son’varak tunvem amkam Sungttank voir uddoyle mure!”

Hanvem vollun fattim polleunche poilim to mhoje mukhar ubo zalo. Polle zalear ho! Kolejint mhojea sangata xikpi, punn atam tarvotti. Hanv hanslom ani ogich ravlom!

“Khubxe pavtti tum Son’varachim Sungttam boroynastana amchea sarkea vachpiancher onit korta, zannam tum?” Dor Son’varak hanvem Sungttam borovpacho stamp paper-acher kontrad kelolea porim to odhikaran koso uloylo.

“Rampnnik kainch sampddonam tednam hanv mhunn kitem kortolom?” Hanv mhoje porim uloylom.

“Mhonnche?” Tannem mhojea sangnnecho somoz maglo.

“Jednam mhoje kodde Son’varachim Sungttam borounk vixoy asonam, tednam hanv boroynam.” Hanvem mhojea chintnanchem pustok taka vachun dakoylem.

“Che! Toxem mhunn anik zaum yeta? Borovpi tum! Kainch na zalear-ui vachpiam khatir tunvem koxem-i korun, kitem-i tori borounkuch zai!” Tannem ulovpantlean hott dhorlo.

“Monant nastanam, koxem-i korun ‘kitem-i’ borovpachem kam’ mhoje kodde zaich nam.” Hanvem soroll sanglem.

“Mhonnche, tujea vachpianchem tuka poddlolem nam tor?”

“Vachpianchem poddlolem asa mhunnonuch ‘koxem-i ani kitem-i’ boroynam hanv!” Hanv anik-ui spoxtt zalom.

“Polle! Tunvem zoddun ghetlolim jim vachpi asat tim tukach visvaxi astat. Dekun, tunvem ‘koxem-i ani kitem-i’ boroylem zalear-ui tim motte umedin vachtat hacho tum sodanch ugddas dhor!” Apnnem jivitachem vhoddlem sot sanglolea vori to uloylo ani toso ubo-i ravlo.

“Borovpi aplea borovpantlean vachpi zoddta te taka zoddunk vell lagta, punn te taka koxe luksonn zatat ti tuka khobor asa?”

“Koxe?” Apunn hartolea porim tannem vicharlem.

“Aplea borovpantlean borovpi vachpiank man-respeit dinastanam ‘koxem-i ani kitem-i’ boroyta tednam tache vachpi taka luksonn zatat. Ani toxem korun, mhaka mhoje vachpi mhaka luksonn zalole nakat. Dekunuch, borovpachem kainch asonam tednam, ‘koxem-i ani kitem-i’ borovche bodlek hanv boroynastanam ravtam!”

Hem mhojem sangnnem aikun, tea vixoyacher tannem anik uloylolem mhaka naka aslem. Torui to uloyloch –

“Zalear, vachpiancher onit korpachi tuji ti sonvoym itlench mhonnchem poddta!” Tannem mhojea sangnneacho apnnak zai toso orth kaddlo.

“Toxem ‘koxem-i ani kitem-i’ borovp vachpiank okman-ui zaum yeta oxem tum kiteak chintinam?” Hanvem mhozo orth sanglo.

“Tujea ulovpantlean tum tujea borovpa poros vachpiank chodd mol dita koso dista!”

“… ‘dita koso’ nhoi, ditanch hanv. Borovpian zaitem boroylem ani taka vachpi na zalear tachi got, bhat asa punn gironn na oxe torechi zatoli!” Hanvem rupatmok bhas vaporpacho proyotn kelo.

 “Apnna kodde borvpa sarkem kainch asonam mhunn apunn boroynam oxem mhonnpi poiloch borovpi hanv tuka polletam ani aikotam.” Tannem ojap ugtaylem. Punn dusreach khinnak prosn kelo –

“Mhaka ek gozal sang… Tum kiteak boroyta?”

“Mhoje kodde kitem tori sangpachem asa mhunn boroytam. Na zalear boroynam. Borounk zai mhunn boroyta taka orth asonam… mhoje ani vachpianche-i nodrentlean. Vachpiam khatir ‘koxem-i ani kitem-i’ boroun tanchi vachpachi ani vicharanchi ruch ibaddche bodlek, ek vell borounk mhojea monant kainch xizonam ani tizonam tednam boroynastana ravun mhojea vachpianchi bhuk vaddounk mhaka avoddta. Khavpi asat mhunn tankam kitem-i khaunk dilem mhunn zaina nhoi? Khaunk ditolean khavpiacho-i man rakhcho poddta.” Hanvem sade ritin sanglem.

“Torui, hea vixoyacher tunvem sangloleo gozali mhaka pottonant.” Tannem apleach vadeacho rong dakoylo.

“Tantum koslench veglleponn na. Borovpiacheo soglleoch gozali vachpiank pott’ttatuch oxeo nant. Ani soglleoch gozali vachpiank pottapakuch zai oxem-i nam. Dekun boroytanam, borovpian heo-ui gozali monant dhorpacheo astat. Hea gozalinchem bhan dovrinastanam to ‘koxem-i ani kitem-i’ borounk lagta, tednam vachpianchi vicharanche nodrentlean tea borovpiachi asloli ruch bigoddta. Mhojea vachpianchi ruch toxe toren bigddavpachi mhaka khuxi nam.” Hanv mhojea chintpak visvaxi ravlom.

“Ani toxi kednam-i vochun bigoddli zalear….”

“Ti bigoddche poilinch mhojem borovop bond korpachi mhaka bud favo zaum mhunn mag!”

Mhoji sosnikay bigoddche poilinch hanvem hansot toxem mhonnlem, ani “borem mellche kednam-i” mhonnit motorsaikol chalu korun fuddli vatt dhorli. 



(c) all rights reserved.


              



            

Kitlem Sot, Kitli Fott?

SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Kitlem Sot, Kitli Fott?
                                        - Jose Salvador Fernandes
 

Anik sumar sov mhoineamni Gõyant kitem zavpachem asa? Vinchnnuko!
Gõyant vinchnnuko mhonninam fuddem, vinchnnuko loddovpiank jitlo nivddun yevpacho uzo marta, tache poros chodd uzo vinchnnukank umedvarank nivddun divpi motdarank marta. Motdarank koslo uzo? Vinchnnukank ubi ravpi umedvarank blackmail korun, tanche koddchean aplim kamam sadovpacho! Punn aiche rajkarnni, aplea rajki onnbhovan motdaram poros dupettin xanne zalole asat. Dekunuch, motdaramni apnnak blackmail korche poilinch, vinchnnukanche fattbhuimier apunn tankam asvasonnam diun te svota motdarank blackmail kortat.

Toxem polleunk gelear, rajki mollavelem eka vegllea panvddeavelem hem blackmailing asam. Tache xivay, rajki mollar anik eke torechem ani anik eka vegllea panvddeachem blackmailing cholta. Vinchnnuk loddounk xrextt pokxancheo tiketti mellovpachem. Aichea kallar, ani aiche poristhite promannem sangtolo zalear –

Khub kall zalo, Bhouxik Bandkam’ Montri Churchill Alemao aple dhuve, Valanka Alemao-a khatir fuddle vinchnnuke khatir Ban’navelechea Motdarsongha khatir apunn bhag aslolea Kongres Pokxachi tikett magta. Tich got tacho bhav, Xar Udorgot Montri Joaquim Alemao hachi asa. To aplea puta, Yuri Alemao-a khatir fuddle vinchnnukek Sanguem Motdarsongha khatir apunn bhag aslolea Kongres Pokxachi tikett magta. Punn, eka ghorabeant eka pokxacheo eka poros chodd tikett diunk zainant mhonntat tem aikunk yeta. Oxe fattbhuimier, Alemao bhavamni ek yevzonn anklea mhunn khobro xizunk lagleat. Tanchea bhurgeank Kongresicheo tiketti mellonant zalear, aplea bapaychea panvalamni cholpi ani dhangamni vaddlolea hea tornnateank Raxttrvadi Kongres Pokxacheo tiketti divpachem tharaylam mhonntat.  

Kitlem sot, ani kitli fott ti khobor nam!

Divchole Motdarsonghant itlo kall Bharotiya Janata Pokxacho (BJP) amdar aslolea Rajesh Patnekaran aplea mullavea pokxacher khontt marun Kongresint bhitor sorla. Bholaike Montri Vishwajeet Ranechi hi koramot mhunn sogleankuch khobor asa. Punn taka Kongresint haddun rajki mollar pirayen dhaktto ani onnbhovan girest aslolea dhakttea Raneak tacho kitem faido?

He vixim khubxea toranchem ulovp aikunk yeta – Poilem, ut’tor Gõychea BJP-chea zata titlea amdarank BJP-ntlean Kongresint haddun dhaktto Rane Kongresint aplem sthan mozbut korun, hea pokxant heranchea bollgear aplem raj cholounk ani vistarunk sodta. Dusrem, to Gõycho fuddlo Mukhel Montri zaunk sodta. Nam zalear, anik ek nim’nne pavtt aplea bapayk Mukhel Montri korunk sodta. 

Hea som’bondan anik ek gozal –  Rajesh Patnekarak Kongresint haddla toso dhaktto Rane ut’torentlea BJP-chea anik-ui kaim zann amdarank Kongresint bhitor haddunk vavurta. Hache fattlean anik ek karonn aikunk yeta – Alemao bhav Kongresik khuinchea-i vellar ghat korpachi bhirant asa khuim!       

Hantum kitlem sot asa, ani kitli fott ti khobor nam!

Kaim mhoine adim, Ponnje Mhapalikecheo vinchnnuko asleo. Hi vinchnnuk loddounk, Xikxonn Montri Atanasio (Babush) Monserratean aplea umedvaranchi folli toyar keloli. Xevttim tacheach umedvaranchi folli nivddun aili. Tednam, Virodhi Pokxacho Fuddari Manohar Parrikaran-ui aple porim aple umedvar vinchun kaddun te vinchnnukek bosoylole. Ani tednam, Xikxonn Montri Monserrate ani Virodhi Pokxacho Fuddari aslolea Parrikara modem utranchem ani temanchem zhuz choltalem. Dekun, Vidhan Sobhechi 2012 vorsantle vinchnnuk apunn Ponnje Motdarsonghantlean loddoytolo mhunn Montri Monserrate-an arodd ghal’li. Tache te aroddek Virodhi Pokxacho Fuddari kitlo mov poddlo to khobor nam, punn tache add ti  vinchnnuk loddounk xevttim Xikxonn Montrean adlo amdar Somanth Zuwarkarak porot Kongresint haddlo. Oxe fattbhuimiecher khobro aikunk yetat – Zuwarkara bhitor  Parrikarak harovpachi tank asa? Vo ho Xikxonn Montri Monserrate ani Virodhi Pokxacho Fuddari Parrikara modlo gupit deal asa?

Kitlem sot, ani kitli fott ti khobor nam!

Santa Cruz Motdarsonghantli vinchnnuk Xikxonn Montri Atanasio (Babush) Monserrate loddovpacho asa mhunn konn-konn futfut’tanam aikunk yeta. Oxem? Zalear, he khepek Taliganv Motdarsonghant kiteak bosonam tor to? Bostolo koso? To motdarsongh atam rakhiv (reserved) kela nhoi?

Hantum kitlem sot asa, ani kitli fott ti khobor nam!

Moddganvcho Motdarsongh zaka sod’deacho Mukhel Montri Digambar Kamat motdaranche nodrentlean aplem ‘povitr sthan’ mhunn mandta, thoim tache add vinchnnuk loddounk BJP-k azun-ui umedvar mellcho asa. Kantto kantteanuch kaddpacho asta mhonntat toxem, BJP Digambara add tachech zatichea mon’xak ubo korunk sodta khuim. Itlench nhoi, Moddganv motdarsonghantle bhanddari somazachim motam taka poddchim nhoi mhunn, bhanddari somazantle-i kaim lok BJP-k bhettleat, ani Moddganv motdarsonghant bhanddari somazacho umedvar BJP-che tikettir ubo korcho mhunn maglam mhonntat.

Somzum-ia oxem zalem. Zalear, musolman ani kristi somazachim Digambarachim jim bhou-sonkhechim motam asat tim khuinch vechim nant, tim takach poddtolim.

Kitlem sot, ani kitli fott ti khobor nam!


Son'var, Octubr 29, 2011
www.goa-world.com

(c) All rights reserved.

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.