Saturday, July 26, 2008

Duxtt Zon'var! Mon'xantlem!

Duxtt Zon'var! Mon'xantlem!

Jose Salvador Fernandes



Pirayechea 24vea vorsant tacho-mhozo sombond zull'lo. Tednachean dog-ui ixtt zale. Hech ixttagotichea bandpasan to amger, hanv tanger yeunk-vochunk lagle. "Family friends" zale.

Hea mhojea ixttak ek bhoinn asa. Sov mhoine fattim tichem logn zalam. Tichea lognachea dobajea disa, mhaka udok legit piyeunk vell naslo. Torui, vellant vell kaddun, mhojea ghorcheam vangdda hanv tichea lognak hajir zal'lom. Ani tichea tea lognachea poileach disa, 'tum tacho ani to tuzo fuddar sukhi korunk pavum, hech mhoje anvdde' oxea utramni hanvem tika 'wish' kel'li tacho mhaka ghott ugddas asa.

Halinch Moddganvam gel'lom. 'Appointment' aslo ek. Tharailolea vella khub adim pavlom mhonnlem, ani 'chol ek chav gheum-ia' oxem mhonnint 'Bombay Cafe'-nt bhitor sorlom. Veittorak chav haddunk sanglem ani hatant aslolo 'paper' ugddun vachunk survat kortanch, mhojeach mezar, mhojea samkar boslolea cheddvacher mhoji nodor poddli. Tinnem mhaka 'hello' mhonnlem. Barik polle zalear konn? Sov mhoine adim kazar zaleli mhojea ixttachi bhoinn! Tichea kazara uprant aiz ti mhaka poilech pavtt melltali. Vollkhichea konnem-i poilech nodren polleli zalear, ti vollkhunk ievchi nasli titli mukhamollan bodol'loli. Borich bagun gel'li. Kazara uprant hichi bholaiki bigoddli zaum-ie, oso tichea mukhamollar anik ek nodor marun hanvem sumar kaddlo. 'Magir, koxem chol'lam tumchem kazari jivit?' Itlench vicharil'lem mat... Tichea mukhamollacho ronguch bodol'lo.... Ti khoim tori sanddlolea vori lagli.... kitlosoch vell ti uloilch na. Aplea hatant ord bhorlolo koficho glas ghott dhorun, ani aplech vontt chabun ti apleakuch domaunk sodi. Ogich vicharlo mure hika ho prosn, oxem monant mhonnlem. Tednam mhoje mhakach vaitt dislem. Itlem mhonnosor, veittor ievn mhojea fuddeant chavecho glas dovrun koddsorlo. Tiche kodde porot gozal korunk hanv utram ievzunk laglom. Oxe prokrient astana, tinnem aplea monacho band foddlo -

"... Tum amcho 'family friend'... bhavacho ixtt... tantuntlea tantum dadlo monis. Dekhunuch mhojea kazari jivitantli gozal sangtam tuka. Duddu farik korun kuddi dhondeache bazarantle ostorexim nhidpi dadlo legit, itlea murkhponnan tiche kuddiche bhognnar korcho na. Protek rati, apnnak konn tori marunk ietolea porim mhoje kuddir zhuddon ietalo, ani kuddichem dhadosponn bhogche khatir mhojea jivachi beporva korun, ran'votti zon'varam poros-ui paxtt avtikayen vagtalo. To itlea murkhponnan bhog gheta mhonnosor, mhozo jiv ordo mel'lo zatalo. Kazar zavn attuch disamni mhaka, fuddarak ratich ievchi nhoi oxem dislem. Punn mhoje khuxe add, ratichi ghovachi murkhponnachi vagnnuk-ui chukounk vattui meklli nasli. Kazarak pondra dis zatoch, sollavea disa hanvem taka tachi ratichi vagnnuk bodlunk sanglem. Punn te ani fuddlea-i ratink koslench boreponn ailem na. Ailole rati tachem tem ran'vottponn anik sonsunk nozo zatoch, mhojem mon taka vittelem... tacho dves korunk laglem. Dekhun, kazarak don mhoine bhorche poilinch hanvem taka sanglem: "Mhaka, tujea vangdda tuji potinn mhunn jiyevpachi khuxi nam. Tachea mukhamollak pollelear, mhojem sangnnem tacher kosloch probhav-ui korina na mhunn distalem. Hanvem mhojeo gorjecheo vostu ghetleo, taka ani tachea ghorak fatt korun..." Tinnem aplea hatant axil'lea kofichea kopak tondd lavun sogli ofi sompoili.

"Sodeak hanv Mobrar eka bongleant sirvidorachi chakri kortam. Goroz to bazar vhorunk mhonnun Moddganvam ailolim." Uprant aple ghoddialir nodor marun tinnem mhozo nirop ghetlo.

Tichea tonddantlean aikol'le tichech kazari jivitache ghoddnnecher mhozo kitlosoch vell visvasuch bosona zalo. Ani itlo vell apli khoboruch korunk na mhunn nivun thondd zal'le chayecho glas tonddak laitoch, tea glasant mhaka halinch, mhojeach ganvant aikol'le ghoddnneantlea bapui-dhuvechea mukhamollancho bhas zalo.

Avoi-bapaichi eklich dhuv. Ekloch put. Put tarvar asta. 18 voranchi dhuv kolej xikta. Char vorsam fattim, kankrachi pidda zavn avoi ontorli. Ghorant urlim fokot bapui ani dhuv. Put tarvar nokrek lagot porian bapian aplem tarvottiponn soddun dil'lem. Potik potinn ani dhuvek avoi naslolea ghorant, aple dhuvechem tornneponn bapaichea dolleant bhorunk laglem. Ani eke durdoivi rati, aplea bhitorlea zon'varacho gulam' zavn, bapain aplech dhuvecher....

Mon'xak 'rational animal' mhonntat. Tache 'rationality'-ikuch lagun to heram zon'varam poros vegllo-agllo tharta. Punn tache bhitorlem zon'var apli 'rationality' visorta tendam, monis khorea orthan zon'var zata. Ekdom apli 'rationality' naslolea zon'varanchea panvddear ietoch, to koso nachot-vagot hacho sumar kaddunk zaina. Tache te obhodr (wicked) vagnnuken to bolatkari zaum ieta... khuni zaum ieta... tantuntlean to somazache nodren apleakuch bhairaita... apleach khas mon'xam kodde aslole bore sombond tunttoun uddoita.

Mon'xachi 'rationality' sanddta vo to apunn zaun ti visorta tednam, mon'xache bhitor aslolem tem zon'var kitlem mhunnon duxtt asta nhoi? Nigtench logn zal'lea zoddpeak legit ekameka pasun pois korta mhonnlear kitem?

Mel'le Kuddik Okman Ho?

Mel'le Kuddik Okman Ho?

-Jose Salvador Fernandes



Te rati khattir nhidun ievjitalom - 'monis hea sonvsaracho nhoi astana legit hea sonvsaracho upatt mog korta. Heach sonvsarache godd axek lagun taka apunn khoim thavn aila, khoim veta ani kitem korta hachem zaite pavtti bhann (conciousness) asona. Sonvsar mhollear taka tachea jivitachi survat ani...' Okosmat mhozo mobail fon vazlo. Ghetlo. Eka ixttan fon korun sanglem: "Kevinachi avoi bhair poddlea. Faleam sokallim 10.00 vaztam moronn!" Kevin-ui ho mhozo anik ek ixtt.




Dusre sokallim mornnak gelom. Mis somptoch, ti mel'li kudd nikhipunk ximiterint vhorche khatir igorjentlean bhair kaddli. Ximiterint bhitor sortana, darar don-ui bazumni dog danddge ube asle. Dogaincheai hatamni suttim fulam aslim. Don volleo korun ximiterint bhitor sortelea dor ekleak te ek-ek ful ditale. Mhaka-i dilem. Moddem fonddant denvoilem ani padrin "mel'le kuddik matiek lavpacho..." oxem mhonnit magnnem suru kelem ani sompoilem. Uprant apleaxim forem aslelem tachean foddant denvoilolea tea kaixanvacher poili mati ghali. Ani tea uprant, mornnak hajir aslelea dor eklean aplea hatant aslelem ek-ek ful xevttun tea fonddant denvoilolea kaixavancher marunk survat keli. Tea vellar mhozo-i hat voir sorlo. Mhojea hatant aslelem ful tea fonddant denvoilolea mhojea ixttache avoichea kaixavancher xevttun marunk; punn konn zanna monak okosmat kiteak vaitt dislem tem. Kaixanv denvoilolea fonddant ful xevttun marunk voir kaddlolo hat lhov khala denvlo. Oxem kitem ghoddlem mhunn mhojea monantuch hanv vichar kortana mon mhonnunk laglem: "Are, padri mhonnta 'mel'le kuddik matiek lavpacho kaido asa' ani tum kitem kai mhollear ho kaido ek ful xevttun marun pallunk sodta?"

Mornnak, ximiterint bhitor sortana fulam divnk konnem eklean tori survat keli zaum-ie, ani aiz tichem fexon zalam. Mhunnonuch, choddan chodd zageancher, fonddant denvoilolea kaixanvacher uddounk fulam ditat; ani ami tim ghetat. Amkam Goykarank, ani tantuntlea tantum Kristi Goykarank, fattlo-fuddlo vichar korinastana, bhov sompeponnan khoinchi-i fexon apnnaunk konnachich, koslich addkholl zaina.

Mon'xak matiecho rochlolo mhonntoch, tachi matiechi keloli kudd matiek lavop hem sobhavik. Punn aiz ximiterint nikhipitelea moddeancher choddxim zannam mati ghalche bodlek fulanch xevttun marun mekllim zatat. Mel'lea moddeak xmiterint mati favo korche bodlek tacher fulam xevttun marop, ho tea moddeak okman ba nhoi mum, oso mhaka sabar pavtti proxn poddta. Ximiterint fonddant denvoilolea kaixanvancher fulam xevttun marun titleanuch sogllem sompta zalear, xevottak to fondd matien kiteak bhorun ghevcho? Fulamnich bhorun titleacheruch kiteak soddcho nhoi?

Mel'leachim ghorchim ximiterint fonddant denvoilolea kaixanvacher xevttun marunk mornnak hajir zal'leank fulam ditat tednam, 'hankam aplea mel'lea ghorcheak lokanchea hatantlean mati favo zal'li naka kai?' oso-i apo-ap ek prosn poddta.

Fattim eka padrik vicharlem: "Fadar, ximiterint mornnak fulam xevttun marpachi hi pod'dot khoinchi? Mel'le kuddik matich favo zaunk zai nhoi?" To mhonnunk laglo: "Lok atam fulam-i ghaltat ani uprant mati-i ghaltat."

Mornnak gel'le kodden, ximiterint kaixanv denvoilolea fonddant fulam xevttun marum kivam fulam xevttun marche marun voilean mati-ghalum. Punn hanvem mat, khoincheach mornnak gel'le kodden ximiterichea darar dilelim fulam ghevop na, ani matiechi kel'le mon'xache mel'le kuddik matich ghalun matiek lavop oso khor nirnnoi ghetla.

Angovnno

Angovnno

Prof. Jose salvador Fernandes


Angovnn kristi mon'xanleo. Potrancher, masikancher vachunk melltat. Teo vachotch monant vichar xizunk lagtat - 'Kristi dhormant ekuch ek bhavarth na? Vo ekach bhavarthache kitlexech vantte keleat? Vo kristi mon'xak apleach dhormachi, bhavarthachi niz xikovnn na?

Kitleoxeoch khepo kitlexech zonn sangtat - "hanvem 'hea' bhoktak, santak, 'te' saibinnik, 'tea' khursak KHOREA BHAVARTHAN ulo marun angvonn kel'li mhunnonuch mhojem hem vo tem kam' zalem." Tanchem oslem mon tancheach utramni aikotoch tanchea tea 'KHOREA BHAVARTHACHO' mhaka dubav yeunk lagta. Kristi mon'xan 'EKACH DEVACHER NIZ BHAVARTH THEVCHO' oxem kristi dhorm' xikoita. Zalear, angvonno korpi kristi mon'xancho KHORO BHAVARTH sabar bhagevontancher, he-te saibinnicher, khursancher kiteak? Te poros teach KHOREA BHAVARTAN Deva kodden adar, upkar maglear mellona?

Kristi mon'xanchea angovnneamni sabar bhagevontanchim, saibinnichim, khursanchim chitram ani tanchim nanvam vachunk melltat. Oxea vellar hanv oxea nirnnoiar pavtam: Poilem, hankam bhavarth konnacher ascho hi matui khobor na. Dusrem, Devacher saro-puro bhavarth na dekhunuch him sogllim bhagevontancher, saibinnicher, khursancher bhavarth thevtat; tankanch aple jinnechom maz korun bostat. Tech khatir ghoddie, Somaracho to Sankhvalle Pri. Juze Vazaxim veta. Mongllar ieta tednam Deusua (Chinchonnem) bhagevont Antonik bhett'ta. Budhvaracho Perpet Sukor Saibinnik sodunk Tivim pavta. Brestar udeta tednam Pilar veta. Sukraracho Raitura veta. Son'varacho devllamni ani gaddianger. Ani Aitaracho ap-aple igorjent hajir zata.

Jitlea chodd bhagevontancher, khursancher aplo bhavarth, titlo aplo bhavarth vhodd ani ghott, oxem kristi monis somzota.

Angovnno kelearuch ievjilolim vo zaunk zai aslolim kamam xarti pavtat vo vegim zatat, oxem kitleach kristi mon'xank dista. Zalear kaim zannank, angovnno korop mhollear bhagevont, saibinn, khuris hanche kodden aplea hea vo tea kama khatir probhav (influence) ghalop koxem dista. Tech khatir sabar bhagevontanchim, saibinnichim nanvam gheit to oxi angvonn korta; "... tumi tor mhojem hem kam' kelem zalear, hanv tuka tis rupia, pon'nas rupia... vo odik ditlom!"

Atam monant proxn upzotat te oxe: Sant-bhoktank, khursank, saibinnik amchea duddvanche lallechi goroz asa? Tim bhikek poddleant tor? Duddvanchi bhasavnni kelea bogor tim amchim kamam korunk raji nant? Amchea duddvank itlim lobdoleant tor tim? Duddu dilearuch mon'xanchim kamam follak haddpachem 'business' tannim kednachean suru kelem tor?

Potrancher-masikancher chhapun ailolea kaim angovnneamni oxem-i vachunk mellta: "angvonn porgott korunk vell zalo mhunn mafi magtam."



Hanv mhonntam, potram-masikancher angovnno 'porgott' kiteakuch korunk zai? Toso kaido asa tor? Apleak favo zal'lo upkar somazak gomcho mhunn? Vo fokot hea-tea santacher, sabinnicher, khursacher bhavarth dovorlear magleli vost vo upkar melltach mellta, osli 'bhavarthacher add vochpi, vankddi somzonni' vachpeank divpa khatir? Hea ani tea bhoktam ani heram udexim Devan ek upkar favo kelo zalear, amchean taka guptim dhin'vasunk zaina? Vo kallza-monache kholayek thavn bhair sorlolim guptim argam Taka aikunk ienant vo pavonant vo upkaronant?

'Angvonn porgottunk VELL zalo...' hacho orth kitem kai? Angvonn keli ani maglolo upkar melltoch ti angvonn kitlea disamni vo kallan "PORGOTT" korunk omuk dis vo kall asta kai? Na tor, "angvonn porgottunk 'VELL' zalo" oxem koxem mhonnunm ieta?

Ani 'MAFI MAGTAM' mhonntat ti kosli gozal? Konna kodden 'MAFI' MAGTA?' Deva kodden? Kiteak? To kosli-i "khast lait" mhunnon? "Angvonn porgott korunk vell zalo" vo porgott korina zalear Dev "khast laita?" Konnak lailea?

Mhojea mota pormannem, he soglle orth naslole ACHAR (superstitions). Aiz-kal konn-ui, kosli-i, kednam-i ani khoimsor-ui angvonn korta. Punn tea angovnnank xim'-mer, nem' ani moriad tori asa vo asta? Kaim zann apleak bhailean-ui suttlear angvonn kortat ani bond-ui zalear kortat! Hatant aslole upai ghenastana, orth nasloleo osleo amcheo angvonno!

Anik kitem mhonnchem?

Gõykar Orde Tokleche?

Gõykar Orde Tokleche?

- Jose Salvador Fernandes



To dis Aitar aslo. Sokallchea vellar Ponnje asloli ek zomat sompoun ghora portopacho vell zal'lo. Dekhun, Ponnje Kadamba bos-sttendar 'shuttle service' bosi khatir tikett kaddunk vollint ubo ravlom. Tiketti khatir voll borich lamb asli. 'Shuttle'-acheo tin gaddyo legit ghalear sompchinam titli lamb! Monant mhonnlem, ghora pavtasor pott fattik tenktolem. Jevunuch yeunk zay aslo!


Atam mhonnlem, oso vollint ubo ravlam to, mhozo khub vell osoch vetolo. Atam korop kitem? Sokallim oxeoch 'headlines' vachlolem khobram-potr bariksannem vachunk survat keli. Don mintam legit zaunk naslim. Okosmat ek mottvich ostori, mhojea mukhar tikett kaddunk ubi ravlole, novich kurta-pentt ghaun vontt rongoylole kristanv ostorexim yeun ubi ravli. Hanvem ticher voir-sokoil nodor bhonvddaili. Zorui on-Gõykar asli, torui polleunk rit-mannsugechi distali.



Her mat raff distat. Tinnem hansot, mhoje mukhar aslole ostorek inglezintlean sanglem, "mhojea vangdda anik teg zannam asat. Voll ekdom' lamb asa. Amchi matxe tikett kaddxi?" Tichem hem ulovp aikun, poilinch bhukek lagun bejar zal'le mhoje toklechi xir anik-ui fugli. Hi polleunk rit-mannsugechi dispi ostori oxem kitem tika sangta? Fattlean vollint ubi ravnk kitem zalam hika? Hika vegim pavonk zay, ani amkam naka? Oxem yevjitanach Gõykar ostoren tika sanglem.



"Poixe di, kaddtam!" On-Gõykar ostoren, fattim-fuddem zait aplea hatantli xembor rupianchi nott Gõykar ostorechea hatant ditanch, mhojean tonddantlean utram futtlim - "tichi tikett kaddunk tum raji zata khori, punn tujea fattlean aslolean her kitleaxeach zannancher tum onit korta oxem disonam tuka? Tum korta tem sarkem na". Te on-Gõykar ostorek aikunche ani somzunche khatir hanvem mud'dom Inglezintlean sanglem. Mhojem hem uloup aikun, on-Gõykar ostori matxe kachabul zali. Tichea mukhamollacho rong bodol'lo. Tinnem Gõykar ostore mukhar hat fuddem kelo ani sanglem, "toxem zalear asum-di. Hanvuch fattlean vollint ubim ravun tikett kaddtam." Zalear, te Gõykar ostoren, mhojea sangnneachi beporva korun tika kitem sangchem? "You don't worry, teo tiketti hanv mhaka mhunnon kaddtam". Hem aikun mhojem pasiens sarkench pirddear zalem. Mhojea fattlean asloleam Gõykaramnim-i dolleam mukhar kitem ghoddlam tem pollelem. Punn te oniti add tondd ugoddche bodlek te hat kovllun ani moneponn pangrun ogi asle.


Anik kosloch upay hatant naslo dekhun, monantuch vichar korunk laglom - Gõykarank niti poros onit chodd avoddta. Dekhun to apleach Gõykaracher onit korunk matui fattim-fuddem zainam. Itlench nhoi, tor dusreamnim apleacher kelole oniti add aplo tallo ubarche bodlek, ti onit to moneponnan sonsunk raji asta. Dekhunuch dista, on-Gõykar Gõyant yevn Gõykaranchea naka sokoileo nokreo vhortat tednam, fur zavn uttche bodlek orde tokleho Gõykar tonddant bottam ghalun tim chokit asta.

Halinch Mhapxeam thavn Ponnje portotalom. 'Local' vo thollave bosin vechea poros 'shuttle service' bosin gelear vegim pavtolom, oxem mhonnit Kadambache 'shuttle' bosint choddlom. Provas kortana bosint dog ixttinni disleo. Ek Gõykar, dusri Bharota bhaili. Dogaim khub mogan, apleponnan uloytana, gozali fokannam kortana distalim. Hatant aslole Limca pet-bottle-antlim tim ravon-thambun piyetalim. Gõykar ixttin matxe chodduch moddon-bagon, ani ulovn apli huxarkay dakovnk sodtali. Aple ixttinik ani bosintle asloleam her provaxeank-ui ti aplem veglleponn dakovnk sodtali hem thavem zatalem. Punn orth-buniag naslolem veglleponn ani motteponn oxem mhaka tori dislem tem. Bos Porvore Maruti 'showroom'-axim pavta mhonnosor Gõykar ixttinin pet bottle-int urlolea limcak ekuch ghontt marun ti botl khali keli. Ani dusrech goddiek bos Mandovi pular pavli. Aple ixttini thaim uloyt-hansot Gõykar ixttinin aplea hatantli botl zonelantlean bhair udkant xevttunk hat voir kelo. Zalear, Gõyam bhaile ixttinin, 'amchea desant oxem korinam zavnk kaido asa" oxem mhonnit botl bhair xevttupachi tinnem aple ixttinik addaili. Punn Gõykar ixttinik mat ti botl koxe-i toren bosintlean bhair xevttun aple ixttinik apli huxarkay dakovpachich asli.



Dekhun, aplem chintop-yevzop asloli ixttin addaita tachi beporva korun, Gõykar ixttinin ti botl xekim dhanvte bosintlean bhair xevttili, ani apnnem mott'tem kitem kel'lea porim aple ixttinichea tonddak pollevnk lagli. Punn tichi ixttin taka eke vegllech nodren niyallit asli. Tich apli nodor te Gõyam bhaile ixttinin aplea bazun asloleam, bosintlea her provaxeancher bhonvddaili. Mhojer-ui ti poddli. "Hem re baba kitem? Tumkam kitem matui 'civic sense' na? Khoimsor-ui kitem-i? Oxem kitem tumchem hem?" Oxich kitem tachi hi nodor mhoje thaim pollet uloytali. Oxea vellar mhaka mhojich loz disli. Hanvem mhoji man dusre vatten ghunvddaili.


Hi ek chalti ghoddnni khori, punn tantuntlean Gõykaranchem jem chitr ugddapem zata, tem Gõykarank sobhemazar rit-rovis, dekh nam tem dakoyta. Ek Gõyam bhaili monis, jika 'civic sense'-achi khori zann asa, ti aple Gõykar ixttinik riti udkachi battli bhair xevttichi nhoi mhunn sangta, ani ti Gõykar ixttin tiche sangnnechi beporva korun ti battli bhair xevttita! Gõykarachem hem koslem pixeponn?


Toxem barik-barik pollevnk gelear, amkam Gõykarank 'civic sense'-uch na. Hachem khoreponn amkam Gõychea sabar zageancher - ganvant toxench xarant - dista. Choltam-bhonvtam dadlo monis khoimsor-ui, bhouxik zageancher legit bid-murvot dhorinastana mutunk ubo ravta.... Ganvant-xarant gel'le kodden Gõykar vatter vo bosint khavpak khann-pivonn gheta... ani tem khavun-piyevn zatoch riteo potio vo kagdam ani battleo rostear, bhouxik zageancher, khoinchea khoim xevttitat. Bosimnim ani bhouxik zageancher 'no smoking' mhonnlam astanam-i azu-bazun asloleanchi beporva korun te sigrett-viddi fuskait astat.


Fattlea satolleamni anik ek gozal dolleank disli. Gõychem tem disallem. Aplo prochar korunk hea disallean lhan-lhan toktte korun te toktte rukha-zhaddancher khillaileat. Gõyant soglleach zageancher hem disun yeta. Atam, hench disallem, ek-don vorsam adim Gõyant zhaddam-peddam kabar kortat tednam 'zhaddank-ui mon'xa vori jiv asta. Tankam-i jiyevpachem asta, tankam-i dukh kitem ti somzota' oxe torecheo khobro, borovpam ani ogrlekh legit chhapun haddle. Ani az hench disallem teach jiv aslolea ani dukh somzotoleam zhaddam-rukhancher aple toktte khillaun tankam dukoytana dista. 'Padricho sermanv uniek nhoi' mhonntat toslich got mum hi?

Favona Tem Mellona?

Favona Tem Mellona?

-Jose Salvador Fernandes



Baravi sompli. Fuddlea xikpa khatir kolejint proves kelo. Kolejint novoch, kitleoxeoch noveo gozali. Ani tantum hi gozal kitlexech zann, hem fokot mhojem oxem mhonnot choli nanvachem 'handbag' gheun bhonvtale. Mhaka-i ek gheun bhonvchem-xem dislem. Nodrentleanuch ek dis mhojeach nograntlea Celinak 'choose' kelem. Ghott monant dovorlem. Punn monantuch dovrun faido kitem? Celinak ti gozal sangunk naka? Punn sangop koxem? Te her ghevn bhonvtat tannim koxi survat kel'li kay? Oxench vochun sangop? Naka! Toxem sanglem ani naka aslolem kitem-i vegllem ghoddlem zalear? Tea bodlek 'tea' mhojea ixttak vicharlear koxem? Ani ek dis takach vicharlem. Tannem budh dili: 'Khoxi aslear osleam kamanim 'round the bush' vochunk upkarona. Tem kednam-i eklench asa mhonnpacho sumar kor. Ti sondi ghe ani tichexim voch. Poilim hans, uprant taka sang "I am interested in you. What about you?"
'Piklolo ambo hatan kaddcho itlem sompem mure hem!' Monantuch mhonnlem, to dis dusrea disach korum-ia . Dusrea disa Celinak vicharpachi toyarich korun gelom. Punn poileach tasak monant ek proxn udelo, Celinak toxem vicharlem ani tannem "nam" mhonnlem zalear? Loz nhoi fukeachi? Ani "oi" mhonnlem zalear? Vikti loz? Fukeachi na tor vikti zaum. Tantum kitem asa? Zata tem zaum, oxem yevjit tichea ektteponnak dolle layt boslom.
Modli sutti, mhonnche 'interval' aslo. Horxim tem bhair vetalem. Punn tea disa tem vorgantuch bosun ravlem. Eklench aple bosker aslem. Mhojech khatir ravlam gay? Toxem zalear tika soroll sangchem poddlem. Oxem mhonnit tachexim vochunk panvlam ubarlim. Punn panvlam tori khoim sottasott voir sortat? Tosoch yotn korunt tachexim gelom. Are! Kallzachea tok'keancho nett vaddlo-so? Oxem hem anik kitem vegllench zata tor?
'Eka cheddvak tacher mog korta mhunn sangpachi hi poilich pavtt mure tuji? Poilim-poilim oxench zata, kainch bhiyeum naka!' Hanvem mhakach dhir dilo. Tachea mhoreant pavtoch addechi 'style' marit mhonnlem "Hai Celina?"
"Hai!" Tannem hansot zap dili! Arecha! Hanvem poilim hansunk zay aslem. Hem kiteak poilinch hanslem? Asum-di! 'Serious' gozali kodden oso vell ibaddum yeta? Mukhel mud'deak hat ghaunkuch zay. Kolltam-na kolltam Celinak I love you sangunk tondd ugoddlem. Punn 'am' zal'lea tonddantlean utram khoim futt'tat?
Hanv tondd 'am' korun ani Celina tondd dhampun - dogaim borinch vell ogi urlim.
"Az 'interval'-ak bhair vochunk nam oxem?" Hanvench zaun ogeponn moddlem.
'Nam!' Tannem hansot mhonnlem, ani ogich ravlem.
"Magir? Kitem mhonnta tum?" Porot-ui hanvuch ulylom.
"Hanv kitem mhonnum? Tunch kitem-i sang!" Celinan-ui mhoje porinch ek addechi 'style' marli. Hanv boroch khoxal zalom!
"Oi!? Sangum?" Ticheach utranchi sondi gheun hanv uloylom.
"Sang re tum! Aikotam hanv!"
"Khoreanch sangom mugo?" Hanvem addkhollot vicharlem.
"Sangpachem aslear sang! Na zalear chol tum hangacho!" Celina ordem hansot, ordem gombhir zaun uloylem.
"Borem sangtam! Aik tor! I......I......I....." KItloch vell utram suttoch nant!
"Tum gagyo?" Celinan vicharlem.
"Nam. Kiteak vicharta?" Hanv.
'I.... I.... I... korta so?"
"Nhoi! Inglezint ek git asa. Tem gavun dakounk sodtalom hanv! Asum-di! Dusre pavtt kednam-i gavun dakoytolom. Tuvem tor modem tondd ghalunk naslem zalear, sogllem git tuka gavun dakoytolom aslom. Borem! Vetam hanv!" Oxem sangit hanv thoimsorlo kednachoch sottokolom.
"Xea! Bad luck! Jinnechea umbrear ailoli sond ogddayli hanvem. Voilean gageponnam. Osli sond atam porot yetoli kednam? Kednam-i yeum, vatt pollet ravpachi!
Tea uprant don satollim porian tichea ekleponnacho porot ekdam sumar kelo. Kolejint Celina sod'dam veginuch yetalem. Ek vor adim. Eklench astalem. Mhonnlem - 'hanvem-i vegim yeunk survat kelear bori!"
Zalem! Ek dis kolejint tachea poros-ui hanv vegim ailom. Punn Celina azun yeunk naslem. Az yena gay? Yetolem! Ani yetolem mhonntanch tem yeta tem pollelem. Yeun koleji bhairuch, aplea sodanchea zagear boslem. Hanstea tonddan tichexim gelo. Mhonnunk laglem:
"Az vegim-so?"
"Yeum-ia mhonnlem tuka sangat diunk!" Are! Yevjinastana tonddantlean kitem bhair sorlem tem koll'llench nam.Celina matxe 'serious' zalem....! Tachi mudra polleun mhojem-i kalliz ogich zoddxem zalem! Rag ailo gay?
"Sorry!" Okosmat amchea mhoreant ubi zalole sangati cholien mhonnlem ani fuddem uloyloem,"lets go in the library."
'Padd poddlolea, tujean ekleachean vochunk yena librarint? Celinachoch tuka kiteak sangat zay?" Te sangati choliek pollet hanv mhojech bhitor choddfoddlom!
Celina uttun tichea vangdda gelem. Vetana mhaka 'see you' mhonnunk mat visronk na! Zaum! Rag nivllolo mhunn tori kollun ailem!
Itle mhonnosor mhojea bhitorlem mon ulounk laglem. Punn atam dusre-i pavtt zomlem na mure? Zomtolem koxem? Modinchi ti 'library' aili nhoi? Borem asa! Jem don favtti zaunk na, tem tisrea dobkeak koxem-i tori korunkuch zay! Kosloch bhoim-bhirant nastana! Celina lagim na tednam oxem mhonnta tum! Punn tachexim pavtoch 'Himalaya'-antli thon'ddi poddlolea vori koddkoddta tum! Na re! Fuddle khepek 'jacket' bi ghalun yetam hanv! Ekach farak don bokim marop. Mhonnche? Mhonnche, koddkoddo-i vetolo ani vangddach 'handsome'-ui distolom! Magir Celina mhojea proxnak 'nam' mhonnunk ailam?
Dusreanchea adaran Celinacho fottu kaddlo. Ani tea uprant to fottu ghevn kolejint ailom. Fottvacher anik-ui sundor dista tem! Are teo gozali niyallpacho ho vell nhoi re! Tea disa bhaxen az-ui kolejint vegim ailom hanv! Punn Celina az-ui vegin yeunk na. Celina yeunche dixen dolle layle. Celina dislem! Sodche suvater koleji bhair boslem. Atam tichexim koslea nimitan vochum hanv? Bhirantxi dista! Kosli? Kormachi? Toxench addechem kalljidarponnan apnnaun tichexim gelom! Zap keli. Sodche vori tem hanslem! Atam ticho fottu tikach kitem mhunn dakovop? Aplo fottu mhoje kodde polleun 'surprise' zatolem gay? Zalear puro!
"Tor kitem mhonnta tum?' Hanvem hansot-hansot Celinak mhonnlem. Poilech pavtt tichexim gel'lom tednam osoch proxn kel'lo taka hanvem. Tednam tannem 'tunch kitem-i sang' mhonnlolem. Az-ui toxench mhonnlear dudant sakor poddlich mhonnpachi!'
"Kainch nhoi!" Celinan zap dili.
Kitem-i tori sang mugo!" Hanv.
"Tuje history notes complete asat?" Tinnem opekxe bhailo proxn vicharlo.
"Oi!"
"Mhaka matxe...." Vakyo purnn korinastana Celina thoinchem uttun gelem. Mhaka 'see you' mhonninastana. Cholot-cholot tem panch-sov panvlam poi aslole Hero Honda motor-saikolxim gelem. Hero Honda cholovpi cheddean Celina kitem tori sanglem. Tea borabor tem motorsaikolicher boslem. Hero Honda fuddem-fuddem vochot ravli. Mhoje nodre bhair. Hanv khub vell mhojech tondrent urlom zaum-ie! Ek motto mus 'am' korun aslolea tonddant gelo tednach bhannar ailom. Pustokant lipoun dovorlolo Celinacho fottu bhair kaddlo. Tache fattlean boroylem: "Celina, mhaka khorpotalem eke kodden, ani hanv khorpitalom vegllech kodden. Mhaka kednach 'direct' khorpupachi 'art' zomli nam."
Vegim-vegim vorgant gelom. Konnuch yeunk naslo. To fottu Celina bostalem tech suvater dovorlo. Celinak dista toso. Na tor, anik kitem kortolom aslom?




14/6/2008
(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter
http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)

Obsoegank Guneanvkari Konn?

Obsoegank Guneanvkari Konn?

- Jose Salvador Fernandes



Gõyant disantlean don-don, char-char obsoeg zatat tancher niyall kelear, he obsoeg toxe zavnk nirmileat mhonn ghoddonant. Te boldek, mon'xache befikirponnak lagun ghoddtat mhunn disun yeta.

Halinchea disamni, Gõyant porot ekdam obsoegancho ankddo boroch vaddunk lagla. Tea-tea disachem vortomanpotr vachtana, "Ekach disa char zageancher panch opghat", "Don obsoegamni teg zann somple," "Cholovpeache befikirponnak lagun eklo somplo," adi. Oxe toreche, mottea okxoranche mathalle vachunk melltat.
Khoinchea-i obsoega babtint ami kednam-i bhasabhas korunk laglear, amchi ti bhasabhas fuddem vhorunk amche kodde anik vichar na zatoch, ami ti bhasabhas "amchean tea obsoega vixim anik kitem mhonnum ieta? Tea obsoegantleanuch to morunk, tacho to vell aslo. Taka mornn toxe ritin nirmilolem" - oxea utramni thoinch sompoitat.
Gõychea rosteancher sumara bhaili yeradari gollta. Itli yeradari, zaka lagun khub pavtti xaramni gaddi park kortolo mhollear legit zago asona. Mhunnonuch, khubxe zann no parking zagear legit apli gaddi ubi korun yeradariche kaide moddtat. Khorem mhollear, apli kivam dusreachi gaddio cholovpi khub zannank yeradarichea kaideanchem poddonuch gel'lem asona vo te vixim bhann (consciousness) asona. Aplea hatant gaddi ghena fuddem tankam ami sonvsarcho dhoni oxem bhogta ani rosteacher aplea xivai dusro konnuch na zalole bhaxen, apleak dista te ritin gaddio dhanvddaitat.

Amchea rosteancher gaddio-mottoram choloitolea choddan chodd zannam kodde porvanne vo lisensam astat. Khoinchea zagear apli gaddi kitle gotin (speed) cholounk zai, khoinchea moddnnar (turn) gaddi favo titlo sintid dovrun kiteak cholounk zai, dusre yeradari vangdda apli gaddi dhanvddaitana koxi-kat zotnai ghevnk zai, rosteancher khoinchea zageancher yeradariche kosle nem' pallunk zai hachi zankam soglli khobor asta, tankanch kaidean porvanne divpache astat. Gõyant, yeradarichi 'ABC' zann nasloleank sud'dam bosun porvanne melltat. Ti-ti gaddi cholounk konnai kodde porvanno asa, hacho orth to yeradariche sogllech nem' zanna oso nhoi. Ani hachem khoreponn amkam, amche sorbhonvtim zatolea sumara bhailea obsoegantlean disun ieta.
Gõyant oxe obsoegancher obsoeg zatat tednam, "yeradari odhikari kitem kortat tor?" oso ek sobhavik prosn monant ubo ravta. Kednam-i, konn-ui zotnai ghenastana apli gaddi choloitana hea yeradari odhikareank disle zalear, te taka thamboitat, yeradariche kaide moddla dekhun taka talanv ditat ani uprant soddtat. Apnnak dilolo talanv to befikren gaddi cholovpi koxe-i korun farik korta, punn fuddem vochun apli ti yeradarichea nem' moddpachi chal mat bodolna.
Gõyche yeradarint zata titlem sudarop korunk, Gõychea Yeradari Khatean Dil'lichea Institute of Road Traffic Education-a kodden sombond zoddun Gõyant interceptor haddle. Punn he interceptor Gõyant ailea uprant porian, Gõyche yeradarent zavnk zai aslo to bodol zavnk na. Toxem pollevnk gelear, amchea yeradari odhikareank tor khuxi aslear, interceptor nastana-i yeradarint akantacho bodol ghoddoum ieta. Punn yeradare babtint chodd pavtti tanchi mov chal pollevn, rosteancher gaddio-mottoram cholvpi, apnnak zai te ritin apleo gaddio choloitat-ghunvddaitat ani tacho xevott opghatant (aksident) zata.
Gõyant gaddio-mottoram choloiteleank yeradari odhikareanchi bhirant asa.Tech khatir apunn rosten choloitoli gaddi te yeradari odhikareank pollena fuddem sovkas choloitat. Mhunnonuch, Gõy Yeradari Khatean, eksarkem mov poddonastana, Gõychea char-ui konnxamni golltele yeradaricher barik-sarik nodor dovrun sogllem vevosthit ritin cholta toxem nittayer ghalunk panvlam ubarunk favo. Kiteak, rosteancher gaddio choloitoleak yeradari kaideanchem bhann asona. Nhoi, te poros to mud'dom' zavn to yeradariche vixim kaide visorta. Taka nittayer haddunk, taka koddok yeradari odhikareanchi goroz asa. Kitlo kall porian?
Yeradariche nem'-kaide sarke kollomsor!

7/6/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes

http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter
http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)

Eka Kazarachea Nimitan…

Eka Kazarachea Nimitan…

-Jose Salvador Fernandes


....amontronn dilem mhonn nhoi, punn konna khatir tem hanv sangunk xokonam. Toso, kazarank-lognank hajir zavnk mhaka sabar amontronnam astat. Punn hanv toso chodd-so konnacheach tea dobajeank hajir zainam. Punn hachea lognak hajir zalonch. Hajir zalom to dev-mondirant. Kristi dhormachea ani nema pormannem, logn mhonntat tem dev-mondirant zata. Misache bhettek survat zavn zoso-zoso sevadhormancho ek-ek bhag sortalo toso tancho ekameka thaim sasnnik korar ghoddcho vell lagim sortalo... ani sorlo. Tannem mhonnlem ".... hanv tuka sukhant toso dukhant, bholaikent toso piddent.... visvaxi ravtolom mhunn bhas ditam." Ani tachi sasnnik potin zavnk vetelea cheddvan, tachem nanv kaddun tinch utram ucharlim, ani tednam mhojem mon somazantlea ghov-bailancher, tanchea ghorabeancher eksarkem firot ravlem. Firun zatoch mon mhojem oxench yevzunk laglem.
Lognachea disa, lognache ritint hanv tuka sogott prosongamni visvaxi ravtolom oxem tor utramni mhonnonk bhorpur sompem. Lognachea disa jem poti-potin visvaxiponnachem utor dita tem vevharant ghalunk bhorpur kottin. Kiteak zanna?
Jivitachea ponchvis vorsant sabar ghorabeank vollkhotam. Hantuntleach ekleachi gozal. Logn zalim. Ghov tor atte-vitteancho dhondo kori ani ozun korit asa. Tanchea kazarachea unnexea chovdhavea vorsant tancher dukh-sonkoxtt uprasta. Vepar-dhondo keloleacher kosloch faido mellona, chintlolom ek-ui kam' sarkem zaina, he toren sonkoxttanchem varem tancher sutt'ta. Ghov-bailam koxim, hea prosongant tannim korpachem tori kitem atam? Ghovachi zoddloli zodd bhurgeank posche khatir pavona, tankam porob-festank kitem-i novem anglem kortelim mhonnlear tank na; apleak-ui bail-monis mhunn sumarachem-xem nhesonk ghetolem mhonnlear-ui zaina. Hea vatavoronnant tor bailek boro-so soeg-aslo. Kitem korunk zanna? 'Tum zoddta ti zodd amkam mat-ui pavona... te zoddin mhojench nhoi, punn bhurgeanchem porian posonn zaina. Mhaka hangasor, mhonnche tujea vangdda ravpachi khoxi nam... hanv khoimsor-ui tori vavr kortam ani mhojea lhanam vangdda mhojem-i udarposonn kortam." Punn tinnem oslem kainch ek mhonnonk na, toxench toslem kainch ek korunk na. Urfattench zalear, ghovak aplea utrancho tenko diit ravli, goroz tednam aplea thaim zata na zata hem pollenastana ghovak tachea vavrant adar korit ravli. Ani ghov kitem kortalo zanna? Bailechea utranchea ani kornneanchea sohokaran, aplo attea-vitteancho vavr korit ravlo. Dukh ani koxtt-sonkoxtt aplea potini thaim uloit ravlo. Ekech khepen sangtolo zalear logni jivitant zoso tannim ekamekak sorv vellar ani sorv prosongamni visvaxi ravnk zay aslem toxinch tim ravlim, ani az porian him dogaim aplea bhurgeam sangata ek boro ghorabo koxim jiyetat. Ozun-ui tancher sonkoxttache dis uzvaddlole asat. Ani toxe eksarke kednam-i, atam legit tosle dis ani prosong tancher yet asat. Punn hem sogllem tim lognachea disa ji bhas tannim ekamekak diloli tantuntlean tim mittoytat.
Az somazant tor osoch, sukhant nhoi, punn dukhant koxttant jiyevpi ghorabeank sodunk bhonvot tor kitlexech melltat. Punn apnnacher dukh ailam ani tem dukh ghov-bailam koxim borabor mittoytelim bhov thoddim. Akantachea ani sonkoxttanchea vellar eka-mekak poti-potin koxim visvaxi ravnk bhorpur moskil. Mon'xacher jednam koxtt-dukh yeta tednam taka hea prosongant konnacho-i tori adar, tenko, ut'tejon zay asta. Logni jivitant tor bailek ghovachem ut'tejon zalear, ghovak bailechem mellunkuch zay. Ani toxem korpant-ui tankam nem' asa.
Jinnechea hea pattlea vorsamni anik-ui eka ghorabeachi mhaka khas zannvikay asa. Ghorabo - ghov, bail ani char bhurgim. Ghov tor kocherint vavr korta. Ghorcho sogllo khorch hachech zoddicher zata. Khasgi kocheri dekhun mozuri titlixi mellona. Torui hea ghorabeak ti mozuri gorje purti. Ghov sokallim vavrak veta to sanjecho ghora portota. Kocherint tor koslo-i gondoll zalo, vo anik koslo-i toklecher tann haddpi noklomi ghoddli zalear, ho ghora yetalo, borench xekoitalo ani bailek tor gallyo-fosteo martalo. Bhurgeank tor gorvank marlolea nettan pett'talo. Ani tednam tachi bail-ui tacher challvotali. Ti-ui taka gallyo-fosteo ani her naka zalolea obodr xobdamni pachartali. Eka disak tanchem ttanv-ttinv itlem xime bhair pavlem, bail teach nimitan ghorantli bhair sorun geli. Ho poddlo eksuro. Tea disak bhair sorun gel'li hachi bail ozun-ui ghora yevnk na.
Aichea amchea somazantlea choddan-chodd ghorabeanchi got hich. Hea vo tea karonnak lagun bail tor ghovacher ani ghov tor bailecher visvas komi korta; ani tednam tacho porinnam' koso, konn konnachench sonsunk raji asona; konn konnachench vankddem-tinkddem utor somzun vhorunk raji asona. Dukh-sonkoxtt yeta tednam konn, konnachoch - ghov-bail vo bail-ghov - tenko ani sohokar sodinant ani raji nant.
Ani oxench somazantlea oslea ghorabeancher yevzunk niyallunk boslear, visvaxiponnachem utor divn, aplea kornneamni visvaxiponnacher negar gel'lea ghorabeanchem vichitruch lagta. Ani sogllem yevzun zatoch ho ghorabo, vo hi bail vo ho ghov kazari vo logni jivitant sosnnikay, visvaxiponn mhollear kitem tem nokllo oxem dista. Lognachea disa visvaxiponnachi bhas sogllea prosongant visvaxiponn dil'li ti sarki zannvik na zavn dilea oxem-i zaum-ie.
Logna babtint, mhonnche eka ghorabea babtint, ghov-bailank ul'lekhun oxech niyallunk boslear oxem-i disun yeta. Jim-jim ghov-bailam polle asat, ani zankam logni jivitachem khorelem axtr khobor na, tim tor fokot logn moujek zal'lim koxim distat. Kiteak, logni jivit mhonnlear mouz nhoi. Logni jivitant ghovak ani bailek zaitench attaplolem asa. Logni jivit mhonnche khell nhoi. Tantum ghovak baile sovem zalear bailek-ui ghova sovem vhodd zobabdari asa.
Khoinche tori eke sonvsthent aslom. Sonvsthechea nema pormannem tea-tea torechea ghorabeak sumanak ek khep tori bhett divnkuch zay asli. Ani hanv oso-toso satolleak ek-ek khep korun jednam hea ghorabeak bhett'talom, tednam tea ghorabeachem mhaka purem chitr mell'lem. Ghov tor bhairuch, mhonnche Gõychea Gõyant koslo tori vavr kortalo, boro zoddtalo, khatalo ani nhestalo. Hem tor bhair char-chovgam modem. Ani ghorant tachi vagnnuk vo bail bhurgeam thaim tacho som'bond kitem zannnant tumi? Baile ani tachem modem lognache bandpas samkech tunttlole. Ani hachem karonn fuddem hanvem vichartoch tinnem songottuch mhaka sangun uddoylem. Tachi khoim anik ek bail asa. Bhair bhonvtana-firtana to tika ghevn bhonvta. Ani ti asa tea khatir ho ratcho ghora-i yenam. Sumanak fokot don vo tin khepo yeta. to-ui zalear disacho. Ani karonn vicharlear zap dita - 'vavr chodd, ratpali marchi poddta.'
Az somazant, logni jivitant visvaxiponn mhonntat tem komi zalam. Uprant tem koslea-i torechea prosongak lagun zaum - punn dukh-sonkoxttachea prosongak lagun mhonntat tem tor sotuch. Logn zaloleank az logni jivitant ekamekacher visvas thevunk bhorpur avgodd lagta. Protekak tor somjikay ani monisponn asa zalear, visvaxiponnak tor bhorpur suvat asta. Logni jivitak veng marloleancheruch dhorlolem asa - visvaxi zavchem vo bevisvaxi zavchem tem.

31/5/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)

Bhurgo Vavraddi

Bhurgo Vavraddi
-Jose Salvador Fernandes


Somazacher hanv barik-sarik nodor laitam. Somazantlim sorv-sudaropam dolleank distat. Tantuntlean udorgot! Vikas! Vijneanik mollar, tantrik mollar kol'leannuch kol'leann. Hantuntlean mon'xache chintnecho thav, aichea kallak ani yugak yukt aslolem tachem chintop az somazant tacho panvddo dakoyta. Ani oslea somazant ekadrea raxttran, sorkaran vo nagrikan aiche az purtem nhoi toslem chintop, tosli vagnnuk, tosli kornni dhorop vo adarop mhollear udorgoticher khotuch.... vikasak maruch.... kol'leannak tor addamboch.
...fokot dha vorsam taka. Ghorant sogllim mellun tim char zann bhurgim. Anil ghorant vhoddlo. Avoy kankrache piddek bolli poddlea. Vavr korunk moskil zata. Bapui 'koslo' tori dolal (agent). Dis-uibhor aplea kamak bhonvta zaum-ie, punn tachem thikann tor dusre ostorechea ghora. Aplea khaxa bail-bhurgeancher tannem visor ghala. Aple avoychi niga ghevche khatir, aplea lhan teg bhanvddanchem-i udarposonn korche khatir Anil foskachea karkhanneant kam' korta. Foska kaddie khatir dhar kaloita. Disbhor vavr kortoch taka fokot pondra rupia mozuri mellta.
Dusri gozal. Nalinik anik char bhoinni asat. Ghorant tacho ankddo dusro. Vhoddle bhoinnik dolleamni disona. Nim'nne bhoinnik zolmak haddtana avoy sompli. Bapui tor sumanak ek dis vavr kortalo, ani urlole panch dis soreak sangat ditalo. Nalinichi piray fokot bara vorsam. Aplea bhoinnank dispott'to gras diuncho mhonn tem 'vhoddleanger' vavrak veta. Tancho ghorcho vavr korche khatir sokallchea sovank veta ani sanjer 8.00 vaztam ghora portota. Randpa-dhuvpachea tea kamak taka mhoineak fokot pon'nas rupianchi mozuri mellta.
Aichea sonvsarant Anil ani Nalini sarkim kitlimxinch bhurgim vavraddi asat. Konn potio khopoitat, konn khannam khopoitat, konn sorti viktat, konn konnachim dhanvterim dhutat-pustat, konn rosteanchea kamak fator foddtat, khannavollint vavr kortat, adi.... Nnov, dha, ikra vorsanchim bhurgim vavraddi! Tanche kuddint purem boll na. Tanchi vadd zavnk na.
Itle tornne ani kankadde pirayer bhurgeamni vavr korop!!! He pirayer tea bhurgeank avoy-bapaychi odik niga, odik mog ani surokxa mellunk zay asli. He pirayer bhurgeank xikxonn mellunk zay aslem. Bhurgeache he pirayer avoy-bapayn apunn vavraddi zavn ap-aplea bhurgea khatir vavrunk zai aslem... tannim aplea bhurgeanchem udarposonn korunk zay aslem. Oi! Hem sorv oxem zaunk favo aslem. Punn zaina. Tea boldek, bhurgim apunn aplea avoy-bapaik adar diunk laglim, avoy-bapaik ani her ghorantleank, apunn posunk laglim.
Az ghorantlo put vo dhuv vavraddi zala vo zalea tor, tache pattlean khubuch karonnam asum yetat. Vavr korun aplea ghorcheanchem udarposonn korpi bapui okosmat vavr, dhondo soddun soreak lobdota. Avoyche osoktayek lagun bhurgo vo bhurgem khoxen vo konnache tori sagnnen vavr korunk pavl fuddem marta. Ek vhodd oso ghorabo asum yeta, hea ghorabeak ekleachi zodd udarposonnak pavona zaum-ie ani hacho xevott: bhurgeak vavrak dhaddop.... ghorant oglli zodd yevche khatir.... Aplea avoy-bapay lagim apleak favo titlem-i divnk ghoddona te-ui khatir bhurgem apleo gorzo aple zoddintlean mellounche khatir vavr-dhondeak vetat.
Thoddea vavraddi bhurgeank tanche dhoni komi mozuri divn fottoitat. Tanche koddchean xembor rupiancho vavr korun ghetat ani xevottak dhach rupia ditat.
Amchea desache ghottnnent 'bhurgea vavraddea' add nem'- kaide toyar korun ghaleat, Aichea protek bhurgeacher amcho desacho fuddar dhorlolo asa. Aichea lhan ani vaddonk survat zalolea bhurgeam bhitor khub-khub kitem lipon asa. Xikxonnant ghoddie lipon aslolea tachea gunn-xegunnak fuddarak bhair sorunk vatt mellot. Amchea aichea bhurgeancher faleancho des dhorlolo asa, tannim tor atanch, hech pirayer thavn xikop soddun vavrak laglim zalear, faleam amchea desachem kitem zatolem? Desachea fuddarak mar boscho na? Fuddarak amchea desak konn boreponn haddtolo?
Halinch konn eklo bhettlo. Pollevnk bhesurvanno. Tis-ektis vorsancho asum-ie. Pottant kanvlle roddtat dekhun poixe magunk mhoje mukhar kele.. Ho soreak ba poixe magona mum? Monant ek prosn ubo zalo. Takach ghetlo ani eke khanavollint gelom. Kitem tori tache khatir khann haddunk lailem. Khann khatam-jevtam taka prosn kelo: 'Tuka ghor-dar na?'
'Nam,' tannem zap dili.
"Tujim ghorchim?"
Ho mhozo dusro prosn tachea kanant vochona borobor tachem mukhamoll dhovem-nillem zalem. Matxe vell ogich ravlo ani uprant to uloylo: "Ek cheddum bhattkarager vavr kortalem. Vavr kortana ghorantlea eklean ticher bolatkar kelo ani tacho porinnam' hanv zolmolom. Mhoje vixim lok osoch uloyta tem aikotam hanv."
Hanvem modim zap ghalunk na. Fokot chintunk urlom. Ho kaidean zolmol'lo danddgo nhoi. Taka khoro bapui na. Avoy khoim asa tor hachi? Hanvem mhakach prosn ghal'lo khoro, punn tannem zap dili.
"Mhoji avoy konn ani bapui konn tim hanv nokllom. Punn ek. Az tor mhozo avoy-bapui aslolo ani poramus ghevn mhaka tor xikop ghevnk dhaddlolo zalear, az hanv vhodd monis zatolom aslom. Xikxonn ghevn, zannvay mellovn ghetoch khub-khub korchem aslem-xem mhaka dista. Punn mhaka kednach, konnench xallek dhaddunk na, konnench mhoji niga ghevnk na, konnench mhoje vixim chintunk na. Tech khatir, az hanv he gotir asam."
Somazant az oslech kitlexech bhurge asum-ie. Tankam xikop ghevchem oxem dista. Tankam, xikpantlean aple gunn fulounche ani vaddounche, borem xikxonn ghevn desache progoti khatir sabar bhasamni vavurchem dista... punn avoy vo bapui asun kivam nasun bhurgeak lhan pirayeruch vavraddi zavcho poddta.

24/5/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)

Kerollacho 'Magic' Dev

Kerollacho 'Magic' Dev
- - Jose Salvador Fernandes

Keroll. Kerollantlem Muringur. Hi svat borich nanvosti zalea. Devponnachea nimitan protek satolleant kitleaxeach rajyantlo, kitlosoch lok thoimsor zomta. Zati-katicho bhed-bhav na. Dhormachem-i ontor na. He svater devosponn cholovpacho mukhel hetu mhollear: Az bhavarthi mon'xamni, niz Devak onnbhovop. Bhogop. Punn halinchea kallar 'bhavarthi' mhunnoun zo lok thoim veta, to tor Devak onnbhovunk- bhogunk vochona. Punn aplea oddchonneachea jivitant ek 'magic' zaunchi mhunn vetat.
He svater panch disancho 'retreat' asta. Bhavarthan, urben, mogan hea devosponnant vantto melltach. Tim Devak odik-komi promannan bhogtach. Tanche jinnent kosli-i oddchonn asta. Ti oddchonn atmeachi, kuddichi vo akh'khe jinnechi zaum. Te oddchonnik tankam zap mellta. Otmeak apo-ap bholaiki favta. Kuddik-ui kosli oddchonn aslear, ti-ui suttavi zata. Tednachea kallar bhavarth asloleam sovem Jezu jim ochoriam kortalo, toslech torechea niz bhavarthachea mon'xam sovem az he svater ghoddtat.
Punn halinchea mhoineamni je vrut'tin (attitude) lok Kerollant vochunk lagla tem polletoch, monachea porddear vegllench kitem yeta. Aichea kallar je lok upotteo ghalun thoimsor vetat to polletoch, "he lok thoimsor zateleo 'magic' polleunk vetat vo ek tor apleache-i jinnent kosli tori 'magic' ghoddchi mhunn vetat" - oxem monak dista. Hea sondorbhant mhaka chodd onnbhov ani zann asa ti Kristi dhormantlea mon'xanchi.
Az tor kristi bhou-sonkhea aplea dhormak "magic show" polletat tosle vrut'tin polletat. Tech khatir aplea proxnank, oddchonneank tankam vego-veg zapo zay. Hech karonnan, aplea dhormantlea sogllea bhoktank, vividh nanvamni ekech Saibinnik ani Devak ulo martat. Ani ulo marop-ui ott (condition) ghalun. "Tuvem mhojer ho upkar kelo zalear, hanv tuka omkeoch vati ditelim." "Tuvem mhojem hem kam' kelear, hanv itlim misam ditolom, hanv mhoji angvonn hea ani tea potram-masikancher uzvaddaitolom," adi.... Poripurnn bhavarth na zalear, Dev mhunn kitem kortolo? Uprant apleachem hem-tem kam' Dev xarti pavoina distoch, 'dusrea devank' sodunk-mellunk bhonvop. Kristanv lok to! Tankam aplea odchonneank vego-veg "solutions' zay!" "Marlo 'button'.... 'light' pettonkuch zay... 'current' asum-nasum! Sosnnikay naslolo!
Jea-jea svatancher nettan devosponnam zata, he-te svater vizmitam ghoddtat, toslea svatank kristi lok bhett kelea viret ravona. "Omkech kodden omkench vizmit ghoddlem, konn dislo..." itlench tanchea kanant riglear puro. Uprant, 'pick-up', 'bus', adi... korun ani kitle-i duddu khorchun te svater tim pavlinch mhonnpachem. Ani tosleach monan az Kerollantlea Muringurant vetat zaum-ie. Ek tor thoim ghoddteleo 'magic' polleunk, vo aplea jivitant aslole oddchonnik 'magic solution' favo zaunk.
Oddchonnek sampoddlolim kaim-kaim vollkhichim mon'xam jednam mhaka mell'leant tednam tannim mhaka ekuch sangchem: 'Kerolla gelear koxem? Thoimsoruch gelear borem!' Tanchem hem tannich proxn vicharpachem ani tannich tea proxnak zap divpachem sangnnem aikotoch, mhojea monak kednam-kednam oxem dista: Hanchea mona pormannem, Gõycho Dev kuxin ani Kerollantlo Dev vegllo gay? Gõyantlea Deva poros Kerollantlo Dev odik podvedar zait? Gõyantlo Dev fatrachea kallzacho ani Kerollantlo Dev churchureancho gay?
Kerollant panch dis sarun portotoch, oxim tinch vollkhichim mon'xam melltoch hanvem tankam vicharop: "Zali tuji pidda bori? Tuji oddchonn suttavi zali?" Ani nirxel'lea monan tannim mhonnchem. "Kainch ghoddunk na thoim. Poristhiti adle vorich asa!" Aspachich! Bhavartha viret az porian konnachech jinnent kainch ghoddunk na. Sogllem ghoddlam tem tea-tea mon'xacho Devacher aslolea bhavarthak ani Devache khuxekuch lagun.
Jivitantlea oddchonneank nigut zap mellche khatir niz bhavarthan Muringur gel'lea mon'xanchi-i mhaka khobor asa. Punn tanche jinnentleo oddchonni pois zaunk nant; punn tea oddchonneank odik dhittayen fuddo korunk tankam otmik boll-kurpa favo zalea.
Az tor Muringurant kaim lok bhavarthan hea devosponnant vantto gheunk vetat. Zalear kitlosoch lok aple jinnent bhavartha xivay 'magic' ghoddli zalear ghoddli hea hetun vetat! Zalear, kaim lok 'fashion'-ui mhunn vetat. Tim vetat nhoi? Ami-i ya! Kiteak vetat? Konn zanna! 'Magic' polleunk? Zaum-ie!
Kerollantlea Muringurant vochop sarkem asa vo na hacher hanv bhasabhas korinam. Punn thoim thonttim, pangllim ani her piddank bolli poddlelim mon'xam borim zatat ti ek 'magic' oxi-I hanv mhonninam. Nhoi mhunn, thoimsorlo dev-ui 'magic' dev oxem mhonninam. Thoimsor devosponn cholovpi muniaream udexim veg-vegllea piddank sampoddlolea mon'xam sovem koslem-i 'vizmit' ghoddta zalear, to fokot tea-tea mon'xachea bhavarthacho ani Devacho podvedar khuxecho porinnam' oxem man'tam.


17/5/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Watch and Listen:
http://www.youtube.com/watch?v=bLDD9ZZ4ITc&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=MI70NPwUYl4
http://www.youtube.com/watch?v=ip14NgDrrn0&feature=related


++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Bhaxechi Umollxik ANI UDORGOT

Bhaxechi Umollxik ANI UDORGOT
-Jose Salvador Fernandes



Tea disa hanv "jivitacho prokas"-ache kocherent aslom. Tednam thoimsor ek ostori pavli. Te kocherint vavurtelea ekleak tinnem vicharlem: "Jivitacho Prokas'-achi vorgonni farik kelear tumi to protek mhoineak Belganv dhaddtele?" Vavurpean hoi mhunn zap dili. Tinnem vorgonni farik kortoch hanvem tika vicharlem - 'Tum Belganv ravta?' Mhonnunk lagli, "nam. Belganv mhojim bhurgim asat. Dog dhuvo. Thoimsor ravun fuddlem xikop kortat tim."
"Atam polle tuvem 'Jivitacho Prokas'-achi vorgonni farik kelea nhoi, ti konna khatir? Bhurgeankuch pattounk tujea?" - hanvem anik ek prosn kelo. Tinnem mhojea proxnak hoi zap ditoch, ti fuddem anik-ui sangunk lagli: 'Jivitacho Prokas' vachunk mhojea dog-ui dhuvank khub avoddta. Kiteak zanna? Tacher khubxeo kannyo astat. Ek, ek disa khatir ek-ek kanni. Heo kannyo vachunk tankam khub borem dista. Kaluch tannim 'Jivitacho Prokas' dhadd mhunn mhaka chitt pattoilea. Tech khatir tachi vorgonni farik korun to thoimsor pavto korcho mhunn ailolim hanv."
Don mhoine adim, Ponnje vochunk bosintlean poinn kortalom. Moddganvchean suttloli bos Nuvem pavtoch, mhojea uzveak boslole, sumar 45-48 vorsanche pirayechea eka mon'xan aplea begantlem ek pustok bhair kaddlem... Polle zalear, 'Jivitacho Prokas.' 'Jivitacho Prokas'-acher aslolo tea disacho niyall vachlea uprant tannem to porot aplea begant ghalo. Kaim khinn sortoch hanvem taka vicharlem - "tuka Konknni vachunk avoddta?" Mhonnunk laglo "Hoi! 'Jivitacho Prokas' ba vachtam hanv."
"Konknnintlim anik khoinchim potram-nemallim vachta tum?
"Nam... nam... fokot 'Jivitacho Prokas'-uch vachtam. Tea her potram-masikancher asleli Konknni vachunk mhaka matxi kottinn lagta. Dekhun hanv tim masik-potram vachunk vochonam. 'Jivitacho Prokas' vachunk boro, kiteak tacher khubxeo kannyo astat. 30 disam khatir 30 kannyo. Hea kannyankuch lagon hanv to vikto ghetam."
30-35 vorsam adim Konknni vachpachi ji ruch asli ti ruch az khubxea zannank na, hem mat khorem. Punn zankam ti asa - te ruchik 30-35 vorsam sorlim – torui tantum kosloch bodol zaunk na. Dusrea orthan, 30-35 vorsam adim kannyo vachunk avoddtaleo tosleoch kannyo vachunk az konnakuch avoddonant. Kannyam-kothanchea mollar az tanchi ruch vaddoitolo ani tanchem mon jikhun ghetolo zalear, tankam novea tontrachi, axoyachi ani vixoyachi kanni diunk zay. Kiteak, osle torecheo kannyo eke vixixtt ritin fuddem sortat. Tantum odim-modim khub natteomoy asta, ani vachpeak tednam ti kanni odikuch bhavta. Punn, te bodlek, tich kanni, odik uttav haddche khatir aichea kallar, modemkat ek don niz Konknni utram ghalun (poilinchea kannyamni kaim Purtugez utram astalim) tech vachpeak dili zalear, taka ti bhas kottin lagta. Mhonnche, aicho Konknni vachpi monis aplech bhaxentlim novim utram xikpachi umollxik dakoyna. Aple te bhaxentlean vachop kortana udorgotiche nodrentlean ti bhas koxi khelloylea ani kelloylea hacho vichar korunk, to sumara bhair unno poddta. Mhunnonuch, aichea kallar taka khoinchem-i ek boroup xud'dh Konknnintlean toyar korun dilem zalear, taka ti bhas porki koxi dista. Kottin lagta. Karonn? Bhaxechi udorgot zaum yeta hacher tannem kednach vichar korunk na. Dusrem, udorgotik pavloli bhas Konknni - taka kednach apli koxi disona.
Bhaxechi udorgot zaunk zay, bhas sudronk zay, ani te khatir ti vachunk amche ruchint-ui bodol zaunk zay - hacho je meren dixttavo zauncho na, te meren Konknni mon'xachi Konknni vachpachi ruch "ek aslo kolo.... to kolo..." osleach kannyamni xirkun urteli.

3/5/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)

'Tum Konknni Pustok Kiteak Kaddina?'

'Tum Konknni Pustok Kiteak Kaddina?'

-Jose Salvador Fernandes

Gulab-ak boroup korpachi toyari kortalom. Mhonnta mhonnosor sodanch sutt-butt marun bhonvpi vollkhicho to pavun sorlo.
'Kitem korta?' Tacho vichar.
'Lekh boroytam. Gulab-a khatir.' Hanv.
'Tum boroupam korta te babtintuch hanv tuka sangunk ailolom. Fattlim kitlimxinch vorsam, Konknnintlean uzvadda yeupi masik-nemalleancher chukoinastana tum boroupam korta. Vegllea-vegllea vixoyancher attaplelim ani tuje khaxele isttailin boroylolim tujim tim boroupam mhakach avoddtat oxem nhoi, punn anik-ui khup zannamni mhojea fuddeant tujea boroupachi tust gayloli hanvem aikolea. Konnem-i vellant vell kaddn yeuzunk bospa sarkea tujea boroupantlean tuvem tuka zaitinch vachpi zoddun ghetleant ani tuvem kel'lem khoinchea-i vixoyavelem boroup tim ruchin vachtat. Punn tuvem heach somadanacher ravunk favona. Konknni mollar tuvem anik ek pavl fuddem marunk zay. Az meren tuvem jim boroupam keleant, tim pustokachea rupan haddunk zay. Konknni mollar tujem svotachem pustok asunk zai. Xivay, Konknnintlean unchlem xikop korun tuvem MA-chi podvi zoddlea. Konknnintlean boroupam korpachem tuka dennem ason-ui tea denneacho foll mhunn tuvem ek Konknni pustok chhapunk zay. Tujea vangdda Konknnichi podvi zoddlelim ghoddie Konknni mollar dusre toren vavr korun Konknnint bhor ghaltat zaum-ie. Ani faleam vis vorsancho kall sortoch, "ami Konknni khatir hem-tem kelem" mhunn tim khoxalkayeche udgar soddtelim. Tednam tum kitem kortolo? Konknnintlean unchlem xikop korun podvi zoddli, torui jivitbhor apnnem Konknni khatir kainch korunk na mhunn tokler hat marun roddtolo! Pustok uzvaddaunk duddvanchi oddchonn asa? Bhiyeum naka! Akh'khem pustok tujea bolsantlo pan-duddu moddinastana chhapunk zata. Duddu koxe-kat yetole te vixim yevzupache monak tras gheum naka. Halinch hanvem mhojea ixttachim Konknnintlim kovitanchim don pustokam uzvaddaileant ti tuka khobor asach. Atam tim pustokam konn viktim ghetlo, konn vachtolo hacho mhaka husko nam. Tea pustokancheo kitleoxeoch proteo hanvem ixtt-mitrank fukott dileat. Tim tannim vachum vo naka, tem mhaka poddunk nam. Nanvostea pustok-xallamni-i (libraries) pattoyleant. Tea pustokancher duddu korunk hanvem tim uzvaddaunk nant. Punn ek pustok chhaplem-uzvaddailem mhonntoch itihasant tem fuddle pillge khatir urta. Tujem chhaplelem pustok asa mhunn tuka nanv mellta ani bhaxentui il'li bhor poddta. Hem sogllem monant dovrun tuka tor Konknnintlean tujem ek pustok aschem oxem dista zalear, tea pustokacho uzvaddaupi hanv zaunk raji asam. Sogllem mhojer sodd.'
Tachem tem ulounnem hanvem ugtea monan aikolem, punn mandun gheunk zaunk nam. "Konknnintlean mhojea nanvan ek pustok aschem oxem mhaka khub kall adim thavn dista. Ani pustok uzvaddavpa babtint tujem tem sangnnem mhaka novem nhoi. Tum sangta tench hache poilim mhaka anik dog zannamni sanglolem. Punn mhojea hottachea ekach sangnneam tannim aplem mon bodol'lem. Tench tuka sanglear, mhojem pustok uzvaddaunk tum-ui fattim sortolo." Hanvem tachem sangnnem kainch nhoi koxem kelem.
'Ghoddie fuddem-i sorot. Sangona kiteak?' Koxe-i porim mhojem pustok uzvaddak haddunkuch zay oxea tallean, aplea suttachea bolsant hat ghalit to uloylo.
'Sat lakh Goenkaranche atam ikra lakh odik zaleat. Torui mhaka mezun fokot satuch hozar vachpeanchi khatir di ani mhojem pustok hanvuch uzvaddaytam.'
"Duddu korpachea hetun pustok uzvaddaunk sodta zalear tea pustokacher tuka tum sodta titlo faido mellchona." Mhojea sangnneacho tannem goir-somoz korun ghetlo hem mhaka tachea uloupantlean somzolem.
"Duddvancho faido nhoi. Satantlea tin hozar tori vachpeanchea monancho faido zal'lo zay mhaka." Hanvem mhojem mon spoxtt kelem.
"Tin hozar zann vachum, na zalear teg zann vachum. Tuka vachpeanchi itli dasti kiteak? Pustok tujea nanvan bhair sorlem mhonntoch tuzo anvddo xarti pavlo nhoi? Tuka nanv mell'lem. Dudd-ui mell'le Tea xivay, tujea pustoka udexim Konknnint il'li bhor-ui poddli." Pustok uzvaddavpa fattlo aplo hetu tannem mhojea monacher thap'pacho proyotn kelo, punn xevott meren sufoll zaunk na.
Eka kallar, Konknnintlean, ani tantuntlea tantum Romint zaitech zann boroupi asle. Hantuntlea sabar boroupeamni aplea boroupam udexim sahitik girestkayeche nodrentlean bhaxent mhotvachi ani molachi bhor ghali. Punn her kaim zann aplea monant yeta tea vixoyancher boroytale ani tanchem boroup chhapun-ui yetalem. Kallachi goroz mhunnon zaum-ie. Kaim zann pustok rupan-ui aplim boroupam chhaptale. Tanchem boroup vo pustok ek pavtt chhapun yetoch, tanchea jivak motteponn bhogtalem. Tankam apunn Konknnintlo nanvosto oso konn tori distalo. Punn toso sahitik monan tanchea Konknni boroupacher vo pustokacher vichar korunk boslear, tantum sahit'yachem ek-ui vozr zhollkonaslem. Mhonnche, boroup koxem, koxe ritin, adi. hem tankam khobor naslem. Mhunnonuch tannim kelolea vixoyamvelim tanchim tim boroupam zaunk zay aslim titlim probhavik zaunk nant. Punn tanchea motam pormannem, uzvaddak ailolea tanchea boroupantlean vo pustokantlean tannim bhaxent mhotvachi bhor ghali. Tea kallar hem bhouch promannan cholot ailam dekhun, bhaxek tichea sahitya soit mar boslo. Uprant choddxe zann Konknni bhaxek sahitik mol-mhotv naslele nodren polleunk lagle. Vachta tea boroupantlean vo pustokantlean tankam bhaxik dorjeachem ani faideachem oxem kainch mellona zalem. Az kall bodol'la khoro, punn Konknni mon'xachem mon bodlonk na. Aichea kallar legit Konknnintlean apnnem orth naslelem kitem-i boroylem ani teach boroupanchem ek pustok uzvaddak haddlem mhunn apnnem Konknniche udorgotik hat lailo oxem taka dista. Te poros-ui odik, taka apnnem Konknnint bhor ghali oxem dista. Hache adim kitleaxech zannamni kitlimxinch pustokam chhapun, Konknnint bhor ghalea. Tankam nanv-ui mell'lam. Duddu mell'leat. Az-ui Konknnintlean vorsak zaitinch pustokam uzvadda yetat. Tea mhojea vollkhichea sutta-buttantleache sangnne pormannem, tache bhaxen kaim zann Konknnint fokot bhor ghaltat. Fuddle pillge khatir tem pustok itihasant-ui urta. Punn tem pustok fokot Konknnint bhor ghalpache ani itihasant fuddle pillge khatir ugddasak urche nodrentlean uzvaddaun, tea pustokacho Konknni bhaxek faido koslo? Tem pustok hatant poddtolo boroupeachem nanv vachta, punn tea nanvacho Konknnik sahitik nodren adav kitem? Bhor ghalpache ani itihasant urpache nodrentlean chhapun haddlem mhunn khoinchech ritin tem pustok Konknnicho dorzo vaddoina, nhoi mhunn vachpi-i toyar korina, ani vachtoleanchea monachi tan-bhuk-ui bhagoina. Vorsantlean, zaitinch Konknni pustokam uzvaddak yetat. Punn tim pustokam viktim gheun vachpi kitle zann asat? Uzvaddak ailolem tem pustok, dusrea koddchean legit magun vhorun vachpi kitle zann asat? Ami pustokancho ankddo vaddoit asanv, vachpeancho nhoi. Vachpi na thoim pustokam konna khatir? Bhaxent fokot ankddeanche nodrentlean bhor ghalunk?
Az amkam Konknnintlean pustokam naka oxem nhoi. Zay. Punn nikttim bhaxent bhor ghaltat toslim nhoi, punn Konknni bhaxechi tank prodorxit korit ticho sahitik dorzo vaddoitat toslim. Az amkam Konknnintlean pustokam chhapun ailolim zay, fokot itihasant dhull khait bostat toslim nhoi, punn itihasant tanchi mol-mhotvachi nond zaun fuddle pillgechea upyogak upkartat toslim. Az amkam Konknnintlean pustokam zolmak ailolim zay, punn koslim? Thoddech asat tea Konknni vachpeanchi vachpachi ruch bigddaun uddoytat toslim nhoi. Punn tanchi Konknnichi ruch-tan odikuch vaddoyche vaddoun, asat tanche poros anik-ui vachpi nirmann kortat toslim. Vachteleanchim monam khubddaun-zagoun tankam kholayen niyallunk laytat toslim. Vachpeanchea monancher dovachea thembea itlo tori probhav kortat toslim.
Oslench pustok kaddpachi vatt polletam hanv!

26/4/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)

gõYkarancho Otmo!

gõYkarancho Otmo!
- Jose Salvador Fernandes


Goroz bhasli tednam don-tin khepo Mumboi vochun ailom. Mumboi vochpa khatir bosin provas kela title-i pavtti mhojea mhakach ek onnbhov meulo. Moddganvchean Mumboi vochpak suttleli bos, mannkulea Gõychi xim' utrun vorixtt Maharaxttrant proves korpa khatir vegan dhanvta, tednam hanv porki vattarant bhitor sorlam mhonnpachem monant ghunvot ravta. Uprant hem prokiponn mhoji savlli zal'le porim mhojeach sangata ravta ani porot-porot toch porkeaponnacho bhas korta. "Tum porki vattarant asa. Hea porki vattarant tuzo mayecho konn na. Hea porki vattarant tum je dis, vell sartolo, te tum meklleponnan sarcho na. Choddso vell - dis porkeponna khala chepotuch sartolo." Punn jednam sangata aslelim her Gõykar bhav-bhoinni tea porki vattarant legit Konknnintlean gozali-khobro kortat teo mhojea kanar sadoutoch, hanv Gõychea Gõyant aslolea vori mhaka dista. Mhoje maincho konn tori mhoje sorbhonvtim asloleachi khos bhogta. Hi khos toxich lambchi lamb bhogche khatir ani tantuntlean mhoji fattich soddinaslelea porkiponnacher khontt marun konnxak sorchem mhunn, mhojem dhean-mon-kan bosint amche bhaxentlean uloyteleanche gozalim kodde mud'dom zaun 'tune' kortam.
Sollavea-sotravea xekddeantlea ani tea adlea legit Konknnichea itihasachim panam niyallachim oklam laun vachunk boslear, tea kallar Gõyant Konknni bhaxechem sthan kitem aslem, ti koxi gholltali ani te ghollnnentlean fuddarak vingodd-vingodd prokaram udexim sahit'yachea girest daizan ti koxi fulot-palet ravli tachi vollokh ghoddta. Tea kallar Gõyant Konknni bhas bori ful'li. Prouddtayek (adulthood) pavli. Tizli. Oxem zata-zata, Gõy Konknnichem mullpitt zalem. Punn az hea mullpittachi il'li-il'li korun mullavi bhas kosllot vochunk suru zalea mhonnpachem amkam disun yeta.
Eka kallar, Gõykar mhollear Konknni monis aslo. Punn aicho Gõykar "Konknni monis" soddun her sogllem zala. Aichea Gõychea Konknneak Konknni mhonnona borabor tachem tondd bavta, kusta. Aichea Konknnea hujir vo samkar Konknnicheo khobro ulounk laglear, tachea tonddar Konknni bhaxechea sombondan dvesachim chin'nam distat. Az Gõychea sorvsadaronn lonknneak aple bhaxechi il'li-i umed na. Thokos gheun, vegllea-vegllea rupan tika khelloupachi gozal sodduch. Lojechi gozal mhollear taka aplich bhas uloupak loz dista, unneponn bhogta. Az taka aple bhaxecho samball korunk - Konknni potram-masikank jairati divop, tim viktim gheun vachop, tim chaluch urchim mhunn aplea thaim ghoddta ti mozot divop - kuddik, monak ani bolsak boll ason-ui to "durboll" zata. Apnnak aple bhaxe thaim bandilki asa hachi zann ason-ui to aplech bhaxecho porki zala.
Gõy ani Konknni - hankam konnacheanuch, kednach chorun vhorunk vo toddpak zaina toslo sombond asa. Gõy mhonntanch Konknni monis ubo zata. Gõykaranche he Konknni bhaxent tacho jiv asa. Tacho otmo asa. Vollokh asa. Identity asa. Konknni bhaxent Gõykaranchem girest oxem daiz asa. Punn aichea Gõyantli Konknni pillgi hea girest daizacher thukot asa. Gõy ani Konknni hea sombondacher visor ghalit asa. Tech khatir aicho Gõykar aplea uloupantlean, chalint-lean, nhespantlean pox'chimi sur ugddapo korta. Sogllech Gõykar tor utt'ttam-bostam Gõy ani Konknnicho sombondh aple veglle chali-ritintlean tor oxech osokt korit ravle zalear, Konknni mati khait ravteli. Ani oxem zait zalear, kall sorta-sorta, anik ek sonvskrutay fukott na-nopoxchat zateli.
Konknni bhas hi protek Gõykaranchi avoy-bhas. Konknni hi protek Gõykaracho atmo asa. He Konknni bhaxent Gõykaranchi identity (khaxeleponn) asa. Itlench nhoi, tor Konknni bhas hi dor eka Gõykaracho fatti-konno. Ho amcho fatti-konno he fuddem matui bagonk favona. Ho amcho otmo amich marun uddounk tor matui favona. Fuddem yetelea xekddeantuch nhoi, tor te poros-ui fuddem ho amcho fatti-konno nitt ubo dovrun, Konknnichi khori, niz seva-chakri korun amche sonvskrutayecho atmo jivo dovrunk amche bhitorli favo titli tank asa kay?

19/4/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
http://sonvarchimsungttam.blogspot.com/

Mon'xachem Mol Kitem?

Mon'xachem Mol Kitem?
- Jose Salvador Fernandes


Kaim kall adim, Chimbel vattarantlea Bal Niketonant ek vichitruch ani kallzak pill ghalpa sarki ghoddnni ghoddli. Niketonant aslolea sabar bhurgeam modem eka att mhoineachea ballkacho-i aspav aslo. Ballkachem nanv Rosy. Niketonant bhurgeancho samball, dekh-ball korpi ayen (ayah) tea disa Rosyk bhoroytoch, taka pallnneant dovorche bodlek zom'niruch dovorlem ani uprant aplea fuddlea vavrak lagli. Kaim vell sortoch, jea zagear Rosyk dovorlelem, thoimsor katt-muyo pavun sorleo. Aplea mukhar jem kitem asa tem monis kay anik kitem, hem tea katt-muyank kiteak poddun vechem? Tannim vell ogddainastana khoinchi-i vost ghansavchi toxem Rosyk-ui ghansaunk survat keli. Rosy katt-muyanchem jevonn-khann zata tem Niketonantlea her bhurgeamni dolle bhorun pollelem. Tannim vegim-vegim hi khobor ayechea kanar ghali. Aya kopdde dhutali te thoinch soddun Rosyxim aili. Polle zalear, katt-muyamni Rosyk khaun ordem mel'lem kel'lem. Oxea vellar Rosyk koslench vaitt ghoddchem nhoi ani tea sombondan Niketonachem nanv pirddear zaunchem nhoi hea hetun, bhurgeak hospitolant vhorche khatir, tea disa Niketonant pallier asleli nors ani Ayah sumara bhaile taktiken bhaddeachi gaddi sodunk laglim. Tevtten tim gaddi sodpachi itlo vell khottpott kortat mhonnosor, hevtten mornnan Rosyk aple vengent ghetlem.
Att mhoineanchem Rosy, apnnak zolma ghatleleache bezobabddarekuch lagun tea Bal Niketonant pavlem ani xekim Bal Niketonant nokri kortele ayeche-i bezobabdarek lagun katt-muyanchem jevonn tharlem. Sasnnak somplem. Ayek nokreveli sthogit (suspend) keli.
Aya Bal Niketonant nokri kortali ti aplea pott khatir. Duddvanchea mogan. Avoyponnachea mogan bhurgeancho samball korpachea promannik hetun nhoi oxem dista. Tech khatir, Rosy sarkem att mhoineanchem balllok tika aplem koxem kednach disunk na. Apunn nokrek lagot porian Niketonantlea bhurgeank ti aplea pottache ani udorposnnachech nodrentlen pollet aili. Niketonantlea bhurgeancho mon'xallo husko zo asunk zay aslo to soddun ti duddvancheach huskean nokri kortali. Tiche oxe torechea dhoronnakuch lagun Rosy ballkachem moronn zalem.
Rosy ballok tor te ayechench bhurgem zal'lem zalear tika Rosycho kitlo husko ascho naslo? Ek avoy aplea bhurgeak zo sumara bhailo mog dita, te poros-ui odik mog ti Rosycher rokoytoli asli. Punn tem aplea kusveachem bhurgem nhoi tech khatir te ayek tea ballka vixim koslench apleponn naslem. Hem apleponn naslem dekhunuch Rosyk tinnem painneant dovorchem soddun zom'nir dovorlem. Katt-muyamni tacho jiv ghetlo. Te ayek kitem bhoglem? Apleachi nokri gel'leachem dukh bhoglem.
Az somazant konnak-ui mol-mhotv asa zalear vostunk. Duddvank. Hea duddvank ani sonvsari vostunk lagun monis apunn, apleach huskeant gul'l zal'lo dista. Hech karonna khatir tache nodrentlean aplea sangati mon'xachem mol-mhotv denvlam. Dekhunuch az tache jinnent konnak-ui unneantlem unnem mhotv aschem vo mol aschem zalear tem mon'xakuch. Bal Niketonantlea bhurgeancho tor oxe ritin samball zata zalear, dubhava viret hea bhurgeank bhurge pirayer apnnak zay axil'lo mog mellchoch na. Somazant tim ghoddonk zay aslele nodrentlean ghoddchim nant. Tanchi seva korteleanche nodrentlean tim-ui mol-mhotv naslelinch mon'xam thartelim. Tea bhurgeanchi apulki ani mog nastana-i tim tanchi besarmayen seva kortelim. Punn te sevecho tea bhurgeank tori aple akarnneche nodrentlean faido kitem?
Bal Niketonant vavurteleank aplea hatant aslelim bhurgim aplim oxim kednach dischim nant. Ani disle bogor tanche koddlean tankam goroz to mog favchona. Azilamni vavurteleank tori tim zanntim aplim konnxim dista?
Mon'xam mon'xacho monisponnache nodrentlean vichar korpak favo!


(c) Jose Salvador Fernandes
www.goa-world.com

Eke Kornnechem Karonn...

Eke Kornnechem Karonn...
- Jose Salvador Fernandes

Iskolantlo dusrea vorgacho dekhavo. Vorgant tis xikpi. Itlea-i zannam modlea Jeronak ubo korun xikovpinnin obheasache babtint kitlexech proxn kele. Punn tache lagim ek-ui proxnak zap diunk ghoddunk na. Tea khatir, xikoupinnin taka mar, mar, boroch marlo. Tea maran Jeronacho kolsanvant mutpacho vell zalo. Uprant, xikovpinnin taka obheasachem pustok apleaxim haddunk formaylem. Tannem tem tichexim vhelem.
"Pustokacher 'petrol' vharoylea. Pustokak 'petrol'-icho vas marta." Vorgantlea sogott xikpeank dista te toren pustok aple chimttent dhorun Jeronak hinnsaupache nodrentlean xikoupinn uloyli. Fuddem, tinnem Jeronak proxn kelo:
'Pustokacher 'petrol' kiteak vharoylea? Pustokak kollomb (rust) yena zaunk pustokacher 'petrol' ghalea kay kitem ?'
Jeron tamboddea dolleamni ogich ravlo. To zap dina to polleun ani na xikil'leachem nimit gheun, xikovpinn taka boddien marit ravli. Itlo marlo, Jeronache kuddir ek-ek boddi mezunk melltali. Tea uprant tinnem taka vorgant bosunk-ui diunk na. "Bapayk gheun ailea xivay tum porot vorgant bhitor sorum naka," osli soja diun tinnem Jeronak vorgantlo bhair ghalo. Ani Jeron....
Kal sanjer avoyn bhattkaralem bhat girnnir vhel'lem. Aplea adara khatir tinnem Jeronak-ui aplea vangdda vhel'lo. Bhat chodd aslem dekhun, ghora portonk-ui boroch uxir zal'lo. Attank yeun, ratik xita khatir koddi nasli dekhun, avoyn pejek adon dovorlem. Ani ratir pez jevun zatoch, Jeron xikunk boslolo. Xikpachi avostha nasli, torui to boroch yotn korun xiktalo. Avoy umbrear bosun ghorabeacher ailelem.sonkoxtt yevjitali. Itlean, ordkuttim podam.... modinch galleo-fosteo marit 'to' ailo. 'To' mhollear Jeronacho bapui.
Sodanche poros to az odik pieyl'lo. Bhuimkamp zal'le vori to boroch haltalo-dholtalo. Avoy umbreaveli uttun bhitor geli. 'To' aplo tol (balance) samballit bhitor sorlo. Ghorkarn'nik vaddunk sanglem ani tinnem pejechi vattli haddun tachea hatant dili. Ordi angar, ordi zom'nir vharoit tannem pejek ghontt marlo, ani uprant gallliancho xinvor korit ti vattli urlele peje soit ghorkarn'nicher xevttili. Tinnem ti hikmotin chukoyli. Uprant tichexim vochun, tika oxi-toxi borich zoddpayli... pejek bodlek xit kiteak korunk na mhonnot tika mar-farayli.... Jeron, oxe poristhitint bhiyeun apleachich gulli korun ogi aslo….. toch tache nodrek zollkholo.... taka-i don galleo marit tachexim gelo.... tachea hatantlem forforit tachem pustok oddun zom'nir xevttilem ani uprant mezavelo to divo kaddun nettan zom'nir xevttilo.... divo poddtanach poddlo pustokacher.... pustok 'petrol'-an bhorlem.
Protek mon'xache vagnnukek karonn asa. Dor eka mon'xache dor eke kornnek-ui itihas asa. Konnak-ui ami chor mhunn vollkhotanv zalear, tachea tea chorponnache vrut'ti (attitude) fattlean koslo tori itihas asunk zay. Karonn nastana to chor zaunk xokona. Konnakui tor ami ek 'tiatrist' mhunn vollkhotanv, zalear toso to tiatrist mhunn ghollpak tachea fattlean koslem tori karonn asunk zay. To zolmotanach tiatrist mhunn zolmunk xokona. Konnem-i tor atmghat (suicide) kelo zalear, tache-i fattlean ek vo eka poros odik karonnam asum yetat. Ani kitlexech pavtti atmghat korpi aple te kornnechem karonn-ui boroun dovortay. Jeronan tea disak aplem xikop korunk nam. Tache-i fattlean ek itihas asa; taka-i ek karonn asa.
Omkoch monis chor. Punn to chor kiteak? Omkeach mon'xan jiv dilo. Punn kitea khatir? Omkeanuch oxem kelem, toxem kelem. Punn konn karonna khatir? Somazant ghoddtele ek-ek kornne fattlean aslelea itihasacher vo karonnacher amchem mon, lokx vochona. Omkech kornnechem pall-mull kitem-kat hacher amchem dhean vochona. Khorem mhollear ami toem tem lokx ghalpacho jivak tras ghenanv. Te bodlek, omkeanuch omkem kelem ti ghoddnni gheun ami tacher amchem naka axil'lem ani pallam-mullam naxil'lem bhaxeo (commentary) kortat... Te ghoddnnek matui lagu zaina toslem karonn zulloupacho ami proyotn kortanv. Ani tednach ek-dogam modim hacheo-tacheo gorje bhaileo gozali suru zatat... khobro-kenddnneo kortanv. Punn toxem polleunk gelear amkam dusreancheo gozali.... khobro.... kenddneo korpacho kosloch hok'k na.... odhikar nam.
Kuddicho dhondo kortele ostorek ami 'prostitute' mhunn bott dakounk toyar asanv, punn tika tea naikinnponnachea dhondeantli vattaunk ani tiche ghorche poristhiti khatir tika koslem tori, tichea ghorabeachem udarposonn zaupi kam' sodun diupacho ami khottpott korinanv. Pondra vorsanchem cheddum bhikek boslam zalear ami taka bhik ghalunk toyar asanv, punn tem kiteak bhikek boslam tem zannun gheunk ani tantuntlean taka suttounk amche lagim ghoddta zalear-ui ami amchem pavl ubarunk toyar asonanv. Ami ekamekak somzun ghenanv, ani toso khottpott-ui korinanv. Punn kel'lem zalear khorelem monisponn jogant vospachem. Konn karonna khatir monis kosle poristhitir pavta hem-ui gomun yeupachem ani noxtteo gozali- khobro korun dusreanchem jivit anik-ui zodd korpachem unnem zatelem aslem. Omkeach mon'xache kornnechem promannik karonn somzopachi ekuch pavtt ami khottpott kel'li zalear... Jeronan aplo obheas kiteak korunk na, hem te xikovpinnin il'lo thokos gheun somzopacho proyotn kel'lo zalear....

5/4/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.