Saturday, March 30, 2013

XEM’BOR RUPIANCHO TIATR!


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

XEM’BOR RUPIANCHO TIATR!
 
-          Jose Salvador Fernandes

Tea disachea poilea bhagant, Moddganvam kam’ begin zalem. Monant mhonnlem, Ravindra Bhovona koddchean ek pasoy marun yeum-ia.  Paskanchea nimitan, tiatrancho novo kall suru zauncho asa. Mellta zalear, don-chear tiatrancheo tiketti poilinch kaddun dovrum-ia. Ravindra Bhovonaxim pavtanch, ixttak fon kelo  -

“Moddganv Ravindra Bhovonaxim asam.  Novea tiatrancheo tiketti kaddunk toyaren asam. Tuka-i kaddtam, yetolo mum?”

“Pãy poddtam. Fuddarak, mhaka soddun anik konnak-ui tiatracheo tiketti kadd! Mhaka mat kaddum naka.” Ixttacho tallo chike ragacho koso laglo.

“Kiteak? Tikett xem’bor rupia kelea dekun? Tachi tuka kiteak dasti? Tikett hanv kaddtam nhoi?” Ekach vangdda hanvem tache mukhar tin prosn manddlole, tantuntlea ekachi tori to mhaka zap ditolo ti sarki aikunk yeunchi mhonn, hanvem fonacho ‘volume’ vaddoylo.

“Prosn xem’bor rupia tikett kela to nhoi. Hotelant gele zalear ami khaunk-piyeunk xem’boriam voir moddtanv...”

“... ani dhados zaun bhair sortanv,” tachem sangnnem sompche poilinch hanvem mhojem zoddlem.

“Hoi, hotelantlean dhados zaun bhair sortanv, punn tiatr polletoch mat monan dhadoxi asonanv!” Ixtt anik-ui gombhirtayen uloylo.

“Mhonnche?” Gaddiechem chalu aslolem injin bond korun hanvem umollxiken vicharlem.

“Tiatramni atam vhoddlemxem ani boremxem oxem kitench dakoynant oxea motacher hanv pavlam.”

“Zalear, tiatr pollevpache dis bhorle tuje. Atam kitem-i ani kitlem-i borem tiatrantlean dakoylem mhonn tuka avoddchem nam.” Hanvem tachea monacho sumar kaddcho proyotn kelo.

“Kiteak avoddchem nam? Tiatramni sabar vixoyancher gaylolim kantaram mhaka avoddtat,” ixttan vell ogddaynastanam sanglem.

“ Zalear tiatracheo kotha-vostu (plots) tuka kiteak avoddonant tor?” Hanvem tache monache bãynt anik-ui khol  vecho yotn kelo.

“Tiatrantlea bara gitanche bara vixoy astat mhonn, bara tiatrantlea nov  tiatranche tori vixoy nov bhasanche astole mhonn koslich khatri asonam.  Fattlim sabar vorsam  choddan chodd tiatrancho vixoy fokot ghorabo...  ghorabeantlim zhogddim...  mog.... mog kornnaranchim zhogddim.... tancho fuddar.... ghat korta takach ghat korop...  hem sogllem ekech bhaxen porot-porot dakoylolem polleun, atam tiatrank vochun disonam! Adlea tiatristanche tiatr polleun monak ji dhadoskay bhogtali toxi atam bhagonam!” Ixtt monantlem sangun mekllo zalo. Punn taka titleacheruch soddunk mhaka khuxi nasli. Dekun hanvem taka mhonnlem –

 “Tiatr borovpianchem mhonn kitem asa tem zannam-i tum? Tanchea monant zo vixoy yeta, tea vixoyak te tiatrachem rup ditat ani machier dakoytat. Tantum tankam kiteak bottam dakovp?”

“Tujea-i monant borem yeta am... Soglleach tiatr borovpianchea monant ghunvun-firun toch-toch vixoy ailo zalear, tiatr pollevpiank tantum koslem noveponn distolem? Aple koxttanche duddu khorchun tiatr polleunk yeun, tanche kolek urba ani ut’tejon ditolea tiatr pollevpianchea monancho-i tannim vichar korunk zai oxem disonam tuka? They can’t take us the audience for granted. We know the value of our money. ” Ixttan machier yevpi tiatr kola-kruticher matso tori veglle toren vichar kela mhonn mhaka disunk laglem.

“Itlo kall tannim tiatr pollevpianchea monancho vichar korunk nam mhonn az meren tiatr jivo urla oxem tuka dista?” Hanvem ixttak urfatto prosn korun taka ulovpant sanddpachi vatt sodun kaddli.

“Tiatr pollevpiank tiatr pollevpa xivay anik koslo-i upay aslolo zalear, az meren tiatr jivo urcho naslo! Mhonntoch, faleam toso ek upay nirmann zalozalear-ui, tiatr pollevpi khuinchech poristhitint tiatra pasun pois veche nhoi mhonn tiatramni sogllea angamni apli bazu ghott korunk naka asli? Ti keloli disonam hich mhoji khont asa. ” Mhozo ixtt mhaka vicharam khatir ek-ekuch mud’do ditalo.

“Tunvem hi khont kednam-i tujea avddichea tiatristank ugtaylear borem zatolem. Tankam-i  te vixim chintunk ani vichar korunk boreak poddtolem. “ Hanvem ixttak bud dili.

“Tankam toxem sanglear mannsugi asa?” Ixttan tallo chike bodlun mhonnlem.

“Kiteak?”

“Ek pavtt tiatr polletanam, tea tiatrachea ‘plot’-ant chuk asloli mhojea monak somzoli. Tiatr somptoch tiatrachea borvpiak vochun  te chukichi khobor sangli.  Tannem mhaka, ‘tunvem kitle tiatr boroyleat?’ oxem vichartoch mhojea monant ek vichar yeun gelo – machier git gayta to ‘off tune’ gayta mhonn aikotoleak kollta, tednam to aikopi git gavpich asunk zai oxem nasta. Sarkem mum?”

“Sarkem. Punn atam xevttim vochun tujem mhonn’nnem kitem? Tuje khatir tikett kaddum vo naka?” Ixtt tiatrak ailolo mhaka zai aslem.

“Sanglem nhoi tuka hanvem? Mhaka atam tiatr polleunuch disonam!” Ixtt aplea motak thir aslo.

“Tiatrantlim kantaram mat avoddtat mhonntalo tum. Kantaram tori aikunk yo mhonntalom...” Hanvem ixttak dusre ritin tiatrak yevpacho monounk proyotn kelo.

“Kantaram avoddtat mhaka... punn khubxe pavtti tiatrank kantaram aikunchi umed ballgun gelam, tednam mhoje umedicher xellem udok-ui poddlam!” Ixttan tiatrachea anik eka bhagak hat ghalo.

“Oxem kitem ghoddlam tor?”

“Jairatincher je kantaram gavpi astole mhonn sangtat, te gavpi tiatrachea xevottak porian machier disonant. Hem tiatr pollevpiank fottovp nhoi zalear anik kitem?” Atam mat ixttachea prosnak mhoje kodde zap nasli. Kaim goddiobhor mhojea tonddantlean zap futtunk nam ti polleun, ixtt fuddem kitem tori sangunk vetalo, punn tednanch mhozo fon bond poddlo.

Polle zalear, battri kabar zaloli!   

 
Son'var, 30 Mars 2013
www.goa-world.com


Goa World



www.goa-world.com/goa/ music/ - The Online Music Station for KONKANI

THANKS TO ALL FOR YOUR PRAYERS http://www.jrsbible.info/bible.htm

EXPRESSIONS - THE FLOWER SHOP http://www.goa-world.com/expressions/

COLVA CONDOS - Your Holiday Home in Goa http://www.goacom.org/hotels/colvacondos/goa.html

GOAN CELEBRITIES - Pics by Joel



"Everything is changing. People are taking their comedians seriously and the politicians as a joke."
 

Friday, March 22, 2013

ADDECHEA ‘GÕYKAR’-ACHO GÕYAK FAIDO KITEM...?

SON’VARACHIM SUNGTTAM:
ADDECHEA ‘GÕYKAR’-ACHO GÕYAK FAIDO KITEM...?   
                                                                                                        - Jose Salvador Fernandes

 

Gõy rajyant itle kaide asat, tanchea modlea kaim kaideank Gõykarank, Gõyarponnak ani Gõykaranche sonvskrutayek aste-aste marun uddounchi tank ani dhar asta. Tantuntlo ek kaido mhollear, zo on-gõykar vo Gõyam bhailo Gõyant vostiek yeta, ani taka Gõyant pondra vorsancho kall bhortoch to ‘Gõykar’ zata To! Taka gõykar mhonn rabiteachi (residence) sertifikett mellta!

Gõyam bhailean yevpi monis Gõyant pondra vorsam ravtoch hangacho kaido tankam apo-ap ‘Gõykar’ korta. Punn kaido sangta mhonn toso to ‘Gõykar’ zata mhonntat ti fotti gozal mhonnchi poddta.

Gõyant pondra vorsam ravtoch kaideache nodrentlean on-gõykar ‘Gõykar’ zata to khuinchea konnantlean ani nodrentlean?

Bhaxeche nodrentlean to ‘Gõykar’ zaunchoch nam, karonn to Gõyant aple avoy-bhaxecho vapor korta... ani taka ‘feel at home’ korunk ami gõykar-ui tache kodde tache bhaxentlean uloytanv!    

Bhas mhonnli zalear tache vangdda hatant hat ghalun fuddem yeta ti sonvskrutay. Bhas hem sonvskrutayechem protik asa! Gõyant pondra vorsam ravun ‘Gõykar’ zalolo on-Gõyam Gõychi sonvskrutay apli sonvskrutay mhonn kednanch apnnauncho nam. Zo on-Gõykar pondra vorsa uprant Gõycho ‘Gõykar’ zata to mullant Gõychi bhas apli bhas mhonn gheunk khuinchech poristhitint raji nam, to Gõychi sonvskrutay kiteak apnnaytolo?

Fattlim sabar vorsam Gõyant khubso Gujarati lok vosti korun asa. Tea lokamni az meren Gõychi bhas apnnaunk nam, nhoi mhonn Gõychi sonvskrutay-i  apnnaunk nam. Hachem khoreponn amkam odik korun, ‘Dandiya Raas’ ho tanche sonvskruticho bhag aslolo khell tim mott’tte umedin ani jiv otoun khelltanam dista. Dusrea utramni, to lok Gõyant-ui apli ti sonvskrutay jivi dovrunk fuddem sortat, punn Gõychi ji sonvskrutay asa ti mat tannim kednanch apnnaunk nam, tech khatir tim Gõychi sonvskrutay matoupachem sodduch, punn sonvkrutayechea karyavollim vellar-ui dissonant.

Gõyant addeche ‘Gõykar’ zalolea Kerollkaramni kednam tori Gõychi bhas ani sonvskrutay apnnayloli pollelea tumi hoi? Tea bodlek Gõyant tanche ‘Kerala Samajam’ nanvache klub mat hanga-thoim Gõychea imarotimni ube kelole distat. Mhonnche, te-ui lokamni apli bhas ani sonvskrutay aplea rajya bhair bori rakun-samballun dovorlea!

Oxe poristhitint, Gõyam bhailea on-gõykarak kaidean ‘Gõykar’ koso mhonnunk zata? Zo on-gõykar gõykaranchi bhas apnnaynam, sonvskrutayek matui unginam, taka ‘Gõykar’ mhonn koso jahir korum yeta? Zo Gõyant ravun apunn ‘Gõykar’ mhonn nokrie purto miroyta tea on-Gõykarak ‘Gõykar’ mhonn koso pacharum yeta?

Gõyant yeun ravlolo on-gõykar pondra vorsamni ‘Gõykar’ zata mhonn zo kaido kelo to sarko nam oxench mhonnchem poddta. Kiteak tea ‘Gõykar’-achem tem ‘Gõykarponn fokot tachea khuxiam ani faideam purtench asta, Gõyam khatir nasta. Mhonntoch, on-gõykarak pondra vorsancho kaideacho kitlo-i lep marlo mhonn to morum porian ‘Gõykar’ zaunchoch nam. Kiteak, to Gõychea Gõyant pondra vorsam porian ravun-ui  Gõykaranchi bhas, sonvskrutay, ani her sogllem jem kitem khoro Gõykar khunnayta tem to mandun gheunk ani korunk toyar asonam, te vixinchem taka mon-ui asonam. Mhonntoch, oslea on-Gõykar asloleank ‘Gõykar’ mhonn kiteak mandun gheunk zai? Tankam ‘Gõykar’ mhonn mandun gheun Gõyak tancho kitem faido zauncho asa? Gõycho mat tankam faido zata te gozalicher porian oxe poristhitint gombhir ritin vichar zaunk zai ani ti khorem mhollear kallachi goroz asa.

Khobor asa, pott mon’xak khuinchean khuim pavoyt tem sangunk zainam! Punn potta khatir bhailea rajyantlean Gõyant ailolea on-Gõykarank tanchea rabiteachim pondra vorsam somptoch, tankam Gõykar mhonn sertifiketti diun te ‘Gõykar’ mhonn jahir korop hantum koslench xanneponn nam oxench mhonnchem poddta. Karonn, potta khatir ailolo hangasor aplea potta khatiruch vaurtolo, gõykarponna khatir nhoi!

Addechea Gõykarancho’ Gõyak zaum bhaxechea vo sonvskrutayeche nodrentlean az meren kosloch faido zaunk nam, ani aiche poristhitecher adarun fuddarak-ui to zauncho nam mhonn khatrien sangunk zata.       

 
 
Son'var, 23-Mars-2013
 
         

                              

           

Saturday, March 16, 2013

BHAVARTACHI PORIKXA…

SON’VARACHIM SUNGTTAM:
                                    BHAVARTACHI PORIKXA…

                                                                                                              - Jose Salvador Fernandes

 

Fattlea mhoineantli gozal. Ghora kodde ubgonn aili mhonn uttun ixttachea ghora gel’lom. Punn ixtt ghorant naslo.
“Chodd pois gela?” Hanvem tache ghorkarn’nik vicharlem.

“Nam bazarant dhaddla… Yetolo rokddoch… Bos…”
“Tachea vangdda tum vochunk nam mhonn borem zalem.” Kodelicher bostanam hanvem hansot mhonnlem.

“Kiteak mhonntai tum?”
“Ghorkarn’n ghorkara vangdda bazarak veta tednam, ghorkarak khoim apunn porot ghora kednam pavtolo hacho sumar asonam.” Hanvem fokannam kelim.
“Punn hanv vangdda…” tichem sangnnem sompche poilinch tichi sat vorsanche pirayechi dhuv hatant ek pustok gheun tichexim aili ani modinch ulounk lagli –

“Mam’ma, hanv doton’niche ‘exam’-ik ‘ready’!”
“Good girl, atam tujean ‘computer games’ khellunk zata, ” avoyn dhuvek xabaski dili, ani mozuri-i dili.”  Dhuv khuxal zaun bhitor geli, punn veche poilim hatantlem pustok mhoje mukhar aslolea mezar oxench uddoylem. 

“Hi doton’nichi ezam’ mhonntat ti kitem?” Mhaka zannam zaun gheunchem dislem.
“Hoi, dot’tonik vochpi bhurgeank vorsachea xevottak ‘exam’ asta,” mezar aslolem dhuvechem doton’nichem pustok hatant ghet tinnem mhonnlem. 

“Doton’nichi mhonn ezam’ asta?” Aikun mhaka vichitr dislem.
“Hoi, mhoje dhuvek asa nhoi?”

“Punn ami bhurgeank doton’nik kiteak dhaddtanv?” Hanvem tichem mon zannam zauncho proyotn kelo.
“Devachi vollok gheunk ani dev-mogan vaddunk… bhavartan voir sorunk…”

“Sarkem tujem… Punn bhavartachi mhonn porikxa gheunk zata?” Hanv.

“…….” Tiche kodde zap nasli.
 Amchea tea moneponna vellar ticho ghov, mhonnche mhozo ixtt bhitor sorlo. Ani fuddem hanv tea vixoyacher mhojea ixtta kodde bhasabhas korunk laglom.
“Igorzamni doton’nichea bhurgeanchi doton’nichi porikxa ghevop hem tuka kitlem porian sarkem dista?”

“To amcho vixoy nhoi, ami tacher kiteak vell ogddaum-ia?” Ixttan mhojea prosnak moluch diunk nam.
“Vixoy amcho nhoi zalear kitem zalem? Bhurgim tori amchim nhoi?”

“Baba, bhurgeanchi doton’nichi porikxa gheun, tim bhurgeank bhavartan voir kaddunk sodtat,” ixtt kaiche kai uloylo.
“Bhavartachi mhonn porikxa gheunk zata? Ani bhurgeank iskolantle ani doton’niche porikxecho kitem forok poddta tor? Iskolache porikxe  khatir xiktat toxinch tim doton’niche-i porikxe khatir xiktat astolim. Kiteak xevttim bhurgeank porikxa mhollear kitem tori vellar xikun vochpachem, ani porikxecho vell ailo mhonntoch boroun mekllem zavpachem. Zalear hea gozalimni, bhavartachem mol ani mhotv khuim urlem tor?”

“Horxim mhonn bhurgim porikxe khatiruch xiktat mhonn ami zannanv nhoi?” Ixttak tea vixoyacher vhoddlemxem ulounk naka aslem.
“Doton’nichim bhurgim porikxe khatir nhoi, punn bhavartan vaddche khatir xiktat.  Iskolant xiktolea bhurgeank tea-tea vorga promannem te-te torechem xikop asta ani tanchem ‘portion’-ui ek asta. Doton’nicho xevott zorui bhurgeacho bhavart vaddovpacho asta, torui to bhavart bhurgeamni ap-aple porim onnbhovlolo asta vo onnbhovpacho asta. Sogllea bhurgeancho bhavart zorui ek dixecho asta, torui tanche bhavartache onnbhov veg-veglle astat, ani tantuntlean tankanch aplea bhavartachi kholay ani thirponn khobor asta. Ho tancho bhavart khubxe pavtti utramni sangunk xokonam toslo asta, ani to  tannim fokot onnbhovlolo asta. Ani oslea bhavartacho thav kaddunk porikxa legit unneo poddtat.” Hanv uloyt gelom.

“Borem ek sang… faleam tuka konnem-i bhavart mhollear kitem mhonn vicharlear tuji zap kitem astoli?” Ixttan mhozo bhavart zannam zauncho proyotn kelo.

“Bhavartacho khoro orth utramni sangunkuch zainam.  Tea poros bhavart onnbhovpacho asta. Monis onnbhovan bhavartan girest zata. Zache onnbhov jitle khol ani chodd, titlo tacho bhavart khol zaunchi xoketay asta. Ho bhavart ugto korunk, doton’niche porikxent kitlim-i borim utram vinchlim ani mezlim zalear-ui tim utram bhavartacho khoro orth sangunk xokchim nant. Ek vell bhavartachi govay diunk zata, porikxa nhoi.”

Hanv uloytalom khoro, punn ixttachem mukhamoll mat taka tea gozalimni vhoddlo-so ros nam mhonn thavem kortalem. Mhonnun hanvem amchea gozalincho vixoyuch bodlun uddoylo.    


Son'var, 16 Mars 2013
www.goa-world.com

Saturday, March 9, 2013

GÕYANT IGORJECHEA SEVADHORMACHI PORISTHITI



SON’VARACHIM SUNGTTAM:

GÕYANT IGORJECHEA SEVADHORMACHI PORISTHITI


-Jose Salvador Fernandes



 

1962 vorsa Dusri Vatikan Vixv-Sobha bhorche poilim, Gõyant igorjentlim Misam ani Sevadhormik riti Romache Latim bhaxentlean zataleo.  Punn Dusre Vatikan Vixv-Sobhent, bhavartianchea otmik faidea khatir Misam ani her sevadhormik riti tanche avoy-bhaxentlean korcheo mhonn tharaylem, ani Juanv Paul Sovea Bhagevont-Bapan, 1963 vorsa Dezembrache 4ter tich khobor  ‘Sacrosanctum Councilium’ he Sevadhormik Ghottonne udexim odhikrut ritin jahir keli. Tea promannem, vachpam ani her magnnim avoy-bhaxentlean korpachi goroz asli. Tednanchean Gõyant ani Punent Misam Konknnintlean bhettounk suru zalim.

Gõyant igorjecho sevadhorm’ Konknniche Romi lipientlean zata. Dotorn, Provochon hem soglem Konknnintlean zata. Itlench nhoi, igorjechim khubxim sevadhormachim  pustokam, dekik, Vachpam-Gronth, Misa-Gronth, Gayonancho Jhelo, zantum 815 gitancho aspav asa, koviten girest aslolem Stotranchem Pustok, adi. hem sogllem Konknnint, ani Konknniche Romi lipientlean asa. Sonvskarancheo jeo riti asat,  teo-i Konknniche Romi lipientlean asat. Hantuntlim khubxim pustokam, Gõyant toyar korun Gõyantuch chhaplolim asat.  Kaim pustokam Prantik Sevadhormik Konknni Somitin toyar kelolim asat, zantum Gõy, Mungllur, Karwar ani her dhorm’prantancho aspav asun, tannim Misa-Gronth toyar kelo.  Gõy ani Mungllurchea dhormprantan ekttaim yeun  ‘Axrivad’-achem pustok toyar kelem.

Fattlim sumar 40 vorsam, Dhormprantik Sevadhormik Somiti nyamit ritin ‘Amcho Sevadhorm’ uzvaddaytanam dista. Hea ‘Sevadhorm’ pustokant  Konknniche Romi lipientlean provochonam khatir suchovnnio astat, Bhavartianchim Magnnim, Misache Bhette vellar korchim survatechim utram ani vixoyak dhorun  gitam-gayonancheo-i suchovnnio diloleo astat.
 
AICHI PORISTHITI:

Vatkan Dusre Vxv Sobhechea mona promannem, Gõyant Konknni bhaxentlean Misank ani her magnniank survat  zaloli, ani sevadhormacheo khubxeo gozali padrich toyar korun bhavartiank ditale. Az Gõy Dhormprantant, Gõychi Igorz bhavartiank zata titli sevadhormant aspaun ghetanam dista. Hachem khoreponn amkam, bhavarti aitar-porbanchea, mornnachea vo her kherit misam khatir vixoyak dhorun, svota apunn survatechim utram, bhavartianchim magnnim, vivronn boroun toyar kortanam distat. Tannim boroylolea hea gozalincher uprant ganvcho padri nodor marun, goroz thoim sudarop korunk tankam vinoyta. Bhavartiank sevadhormacho bhag zaunk oxe ritin aspaun ghetlolea khatir, hea bhavartiank khubxe pavtti bhaxecho mog ani odd lagta, ani taka lagun bhas tigun urpachi xoketay vaddta.

Gõyant atam khubxea ghorabeamni, ani kherit bhaxen bhurgeam kodde cholta-bhonvtanam Inglez bhas tasloli aikunk yeta. Hacho porinnam’ igorzamni zavpi sevadhormacher-ui zalolo disun yeta. Punn he poristhitint legit, khubxe padri hea inglez ulovpi bhurgeank, Konknniche Romi lipintlean vachpam korunk proxikxonn divpacho tokos gheun vavurlole ani yesevi zalole distat.

Gõyant igorzamni Romi lipintle Konknni udexim sevadhormik riti zatat, taka lagun thoim Konknni bhas azun-ui tigun urlea oxem mhonntat, ani tem khubxea promannan sarkem-i asa. Ani az-ui khubxe padri Konknni bhas igorjentlean-ui lokachea tonddant gollchi mhonn osoroll ritin vavurtanam-i distat. Dekik, kaim padrink aitarachem mis bhettounk, vo rResperachem mis bhettounk dusre firgojuent apoytat. Tednam he padri, tem mis inglezintlean bhettounchem asot zalear tea amontronnak nhoikar ditat.          

Gõyant toxem polleunk gelear, igorzamni sevadhormacheo riti choddxeo Konknnintleanuch zatat, punn durdoivan, atam Inglez bhaxentlean Misam zai mhonnpachi pod’dot bhitor sorlea.  Xarantlea thoddea igorzamni, Aitarachim atam sodamkal inglez misam astat. Ani hi pod’dot atam dorya-kinareache vatten aslolea ut’tor bhagantlea igorzamni bhitor sorunk laglea.

Hea ut’tor bhagantlo lok atam sevadhormacheo khubxeo riti Inglezintlean korcheo mhonn magunk lagla, ani heo riti Inglezintlean korop mhollear tea lokak protixtthechem lokxonn ani novem fexona koxem  dista.

Punn Gõy Dhormprantantlo choddan chodd bhavartiank sevadhormik riti Konknnintlean zaloleo avoddtat ani teo aple bhaxentlean asat mhonn tankam dhadosponn-ui asa. He gozalichem khoreponn amkam, aitarachim ani satolleachea disamni zavpi Konknni bhaxentlean bhettoylolea Misam ani resper-kazaranchea vellar bhavarti Misant xitaben vantto gheun tonddbhorun tea-tea vellar zobab diatat tantuntlean thavem zata. Punn hinch Misam Inglezintlean bhettoytat tednam, misar zobab diunk konnachich zap suttonam.

 

FUDDAR:

Ghoramni sod’deak Inglez ulovpachi ji chal bhitor sorlea ti chaluch urli zalear, az meren Konknnintlean cholpi sevadhormak mar bospachi bhirant asa. Sevadhorm’ ho mullant lokache seve khatir asta, bhaxeche nhoi. Choddan chodd lok Inglez ulovpi zalo zalear, magir sevadhormachi bhas inglez mhonn bodolchi poddtoli, ani Gõyam sarkea Konknni vattarant ti dukachi gozal thartoli. Mhonntoch, aple bhaxentlean sevadhorm’ ascho  zalear, tachi survat ghorabeamni suru zaunk zai. Karonn, ghorabeant ji bhas uloytat tich bhas uprant sevadhormant bhitor sorunk vatt odik sompi zatoli. Gõyant lokak tanchea bhurgeam kodde Inglez nhoi,  Konknni bhaxentlean ulounk pottovpachi goroz asa. Fonacher uloytanam, somajik mellaveam ani dobajeam vellar Konknni ulounk pottovpachi goroz asa, zalear Sevadhormachi bhas Konknni mhonn fuddarak tigun urtoli.

 

SOMPOYTANAM… 

Sevadhorm’ ho lokache bhaxentlean ascho poddta. Karonn, voir mhonnlam te bhaxen, Sevadhorm’ ho mullant lokache seve khatir asta, bhaxeche nhoi. Lokache bhaxentlean asloleo ani zavpi sevadhormik riti, bhavartiank odik aitea monan tantum bhag gheunk ani aplea bhavarta promannem Devak onnbhovunk ani bhogunk dar ugtem kortat. Dekun, bhaxek lagun sevadhormik ritink mar bosounk zainam ani bosunk favonam. Khuinchech poristhitintt bhavartachea gozalink bhaxeche addambe asunk favonam oxench ami mhonnchem poddta.          

  

www.goa-world.com
Son'var 9 Mars 2013
 

Friday, March 1, 2013

XARANTLE GORIBKAYE NIMITAN…


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

XARANTLE GORIBKAYE NIMITAN…

-Jose Salvador Fernandes
Bharotant XARANTLI GORIBKAY khub ani borich posorloli asa. 2011 lok-gonntie promannem, Bharotantli 1.2 bilhanv lokachi 31 tok’ke odik lok-sonkhea xarant asa. 2004-2005 vorsa, sumar kelole xarantle 310 milhanv unne lok-sonkhentlo lagim-lagim 81 milhanv lok goribkayeche volli khal asa; tancho dor mhoineak khorch 539/- rupiam poros unno asa.
1973-2004 hea kalla modem aste-aste vaddpi xarantle lok-sonkhek lagun, zomea khatir bhasayloli sadon-samugri (resources) vanttun khaunk unni poddli. Mhonntoch, desantlea xarantli goribkay unni korchi udorgot boreach promannan eksarki nam.
Zorui Bharotache xarantle goribkayechi voll fattlea 20 vorsanchea kallant denvlea oxem mhonntat, torui desachea xarantlea goribanche puray ani jiyevpache arthik udorgoti khatir mullaveo sovloteo haddunk khubxem korchem asa.

XIKXONN
Xarantlo gorib lok xikxonnik sevecho faido kaddunk sompeponnim dubllim poddtat. 2008 vorsa, 15 vorsam ani odik pirayechi xarantli lok-sonkhea xikop nasloli. Xikloleam modem, 1 tok’ke lok kaideachem (formal) xikxonn ghetlolo asa, 34 tok’ke, mad’deomik iskol porian xiklole asat, 28 tok’ke tea von unchlem xikop kelole asat, 12 tok’ke unnea lokamni xikpant podvi zoddloli asa, ani fokot 3.5 tok’ke lok unchle podvechem xikop puray kelole  asat. Favo tem xikxonn nam zalear, nokrie khatir zai asloleo kola unneo zatat.

BHOLAIKI
Favo ti nitollsann naslolea karonnak lagun, xarantlo gorib lok sompeponnim sabar piddancho gulam’ zata. Anganwadi Kendramni fokot 53 tok’ke bhurgeank aspaun ghetleant. Xarantlea 59 tok’ke gorib ostoriank, ani xarantlea 71 tok’ke gorib bhurgeank panddrog zalolo asa. Xarantlea goribam modem vaddop zainaslolea bhurgeancho ankddo khub asa. Bholaikiecho khorch xarantlea goribank sarkinch goribkayeche ximer pavoyta.  Xaramni ani nogramni seva diunk zai asli ti dinastanam ravtat hem zorui chalteponnim pollelam, torui  hi seva dinastanam ravpachem chodd promannan zhompddiamni ani kaidea bhair vosti korun ravloleam babtint disun yeta mhonn, Bharotacher adarlolo ‘National Sample Survey’ hacho 58vo riportt sangta. Zhompddiamni ravpi 26 tok’ke loka khatir kochro ekttaunchi koslich vevostha keloli disonam, ani 18 tok’ke lok udkachi favo ti purvonn nam zaun sostat.
Vichitr mhollear, goribkay unni korchi Sorkaran toyar keloli koslich yevzonn zhompddeamni ravpi 75 tok’ke ghorabeanchea vantteak yeunk nam; fokot 16 tok’ke ghorabeank zomni som’bondiche faide mell’leat, ani 9 tok’ke ghorabeank her faide mell’leat.
Mhotvachem mhollear, 55 tok’ke zhompddeamni ravpi tea zagear ravunk laglear 15 vorsam odik zalim, ani 12 tok’ke asat tankam 10 tim 15 vorsam zalim mhonn NSSO-chi mahiti dakoyta. Xarorikoronnache ghoddnnient mhotvacho bhag koso, xaranche arth-vevosthent  zhompddio mhotvachem yogdan ditat. Xarantlea arth-vevosthechea don-ui bhagamni– upcharik ani o-upcharik – utpadon korunk mol farik korunk zata  titlea kamdaranchi heo zhompddio purvonn kortat. Dusre vatten, desant somajik-arthik dhoronnam ani yevzonno kortat tednam hea zhompddiank koxeo bhairaytat tacho-i to arso asa.

LING ANI XARORIKORONN
Xarorikoronnachi rituch lingachea bhumikancher ani som’bondancher adarloli asa. Udorgotiche vatter aslolea desamni, fokot dadlo monis vavra khatir dusre kodden veta hem choddxem dista. Ghorabeache bandavollicher, nirnnoy ghevpacher ani ostoriechem atmxasonacher (autonomy) ani boreponnacher probhav zatat te veg-veglle asat. Ghorabeant dadlo hajir nam, ani neamit duddu dhaddlole asonant vo dudduch nant dekun zoim ghorabeache som’bond tannlole astat, tacho porinnam’ mhonn ostoriechi goribkay vaddot vochunk xokta. Xarache goribkayent, lingachea eksarkeponnachi nodor mhotvachi, kiteak dadlo ani ostori goribkay veg-veglle toren onnbhovta ani tika veg-velle ritin  zap dita.

DUDDVANCHE NODRENTLEAN BHAIRAVOP
Xarantlea goribam modem unnem xikxonn, bholaikiecho unnav, ani hache vangdda duddvancho-i unnav asa. Nokri kortoleak duddu farik korche poddtat, duddvank lagun goribkay unni korunk zata, ani fuddarak jiyevpa khatir arthik udorgot zata. Punn, upcharik arthik bhag fokot thoddeach zonnanchi seva korta, zalear khubxea ghorabeank duddvanche sevecho unnav asta. Fokot 48 tok’ke nagrikank arthik sevam khatir vatt ugti asa. Unne arthik markittant vhoddlea arthik sonvsthank mhotv nam, kiteak tanchea dhondeacho nomuno xarantlea goribancheo gorzo bagoynam.

SUCHOVNNIO
Xarantlea goribanchea jivitant bhorvanso haddpachi goroz asa. Puxttik khannacheo, Ravpacheo, Bholaikiecheo ani Nitollsannicheo mullaveo sovloteo tankam nhoikarleat. Haka lagun tim sompeponnim bholaikie som’bondchea piddank bolli poddtat. Dignidadin jivit jiyevop ho dor eka mon’xacho odhikar. Tech khatir, xarantlea goribanche koxtt unne korunk vevharik pavlam ubarchi goroz asa. Hea vixoyachi kholayechi zagrutay veg-vegllea somudayanchea lokam modem haddunk proyotn zaunchi goroz asa. Hea som’bondan, xaramni zhompddeamni jiyetoleanchi poristhiti sudarunk hea vixoya vixim khala dilole nodrentlean upay gheunk zatat:
·         Udorgotichea mollar zagrutay ghoddoun haddpachea karyavollim udexim bhag gheunk xarantlea goribanchi tank vaddounchi.
·          Xarantlea goribam khatir maneotay diloleo karyavolli odik bore bhaxen chalik launk sorkarak adar korunk,  eksarkea monanchea osorkari sonvstham kodde som’bond zoddche.
·          Sorkari Sonvsthamni udorgoticheo zoddpacheo noveo karyavolli chalik launk khorayen magnnem korchem.
·          Xarantli goribkay unni korchi pavlam kalla promannem anik-ui sudarchim mhonn sorkara kodde magchem. Hantum, tancheo jiyevpacheo karyavolli ani kola proxikxonn hancho-i aspav asunk zai.
·          Tanchi jiyevpachi poristhiti sudarche khatir xaramni ravpi goribanchea favrak asloleo karyavolli ekech kodden kendrit korche bodlek, teo vanttun diunchi kolponam mozbut korunk zai.
·         Ut’tejon diunk goroz tea margdorxonacho ani sorkarache somajik surokxa yevzonnancho probhavik ritin vapor korunk vevostha korchi.
·         Eke sotrie khal yeunchea upyam udexim sabar yevzonno vo karyavolli chalik launk sorkarak mozot korchi.



Son'var, Mars 2, 2013
www.goa-world.com

  

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.