Friday, March 28, 2008

Xevottak Ami Monisuch Mum?





SON'VARACHIM SUNGTTAM:

Xevottak Ami Monisuch Mum?

-Jose Salvador Fernandes


Gõyant zaupi tiatr ani khell-tiatrachea pikant halinch ek tiatr machier ailo. Hea-tea xaramni ani ganvamni tachea zaitech proyog zale. Gõyant ekadarea khell-tiatrache kivam tiatrache proyog chodd zatat tacher adarun, to khell-tiatr vo tiatr boro asa oxem mhonntat. Punn kaim khepo khoincho-i khell-tiatr vo tiatr babot legit aslo zalear-ui tache kitlexech proyog zatat. Nhoi, te poros te mud'dom kortat. Uprant tea proyogank pon'nas nhoi tor panch tori boddkam asum. Punn kitem-i zaum. Khell-tiatr vo tiatr boro asa kay na tem tachea proyogancher adarun tharaunk zaina. Kiteak, kaim pavtti ek dorjedar khell-tiatr vo tiatr boro ason-ui cholonk zay titlo cholona. Tachea fattlean karonnam khub asum yetat. Voir ul'lekh kel'lea tiatrachi kotha-vostu tiatr pollovpeanchea monak xevott meren bhiddona. Punn tantuntlea kantarancho tor vichar kelo zalear, borinchxim kantaram aikopeank bodh divpa sarkim aslim. Itlea-i kantaram modem ek kantar aslem tiatrastanchea monis-jivitacher.Tiatrist aplea tiatrantlean vo kantarantlean dusreancheo chuki sobhemazar voir kaddun teo nittayer ghalunk xikounn ditat. Punn hech tiatrist aplea jivitachem pavl ghuspon khala poddtat tacher mat bhor dinant, ani padricho sermanv uniyek nhoi mhonntat te bhaxen aplem jivit nittayer haddunk visortat. Ho tea kantaracho girob. Aplea kantarantlean tea gavpean nanv ghensatana dog zann tiatristanchea vankddea jivitacho ul'lekh kelo. Mhunnonuch khoim, khubxea zann tiatristanchea pottant dukhlam mhonnpachem aikunk yeta. Ani tem kantar gavpeak kantarantleanuch zabab diunk khoim, atam anik eklo tiatrist git gavpacho asa mhunn aikunk yeta.

Khoinchoch monis sopurnnayecho khajino mhunn zolmak yena. Toso to zolmak ailolo zalear, az mon'xam-mon'xam modem ontor voschi nasli. Veglle-veglle monis jem kitem kortat tantunt-ui koslench veglleponn urchem naslem. Mon'xachea veglleponnakuch lagun amchea bhonvtonnchea sonvsarant, vegllem-vegllem, odik-unnem oxem khubxem kitem tori polleunk mellta. Hea veglleponnakuch lagun amchea bhonvtonnchea sonvsarak vegllo rong ailolo asa. He vividhtayentuch mon'xache jinnecho orth asa. Na tor, zolmak ailoloch monis sopurnn zal'lo zalear, mon'xak aplea sangati mon'xachi goroz bhaspachi nasli. Punn az choltam-bhonvtam eka mon'xak aplea kama khatir dusrea mon'xachi goroz poddta mhunnonuch monis ekameka thaim sompork sadhta, hea tea karonnachea nimitan ekamekak lagim sorta.

Aplea zolmantlean hea sonvsarant proves kel'lo khoinchoch monis sopurnn nhoi hacho orth, tea mon'xa bhitor gunnam vangdda ogunn-ui asat.Thoddem tori unneponn asa. Hem unneponn bhorun kaddunk tannem jivitant apunn sompurnn zaum porian vavurpachem asta. Jitlo to aplem tem-tem unneponn bhorun kaddunk vavurta, titlo-titlo to apleakuch ghoddoyta, apleachoch sobhav akarta.

Somazantlo protek monis ekameka pasun vegllo tharta. To vegllo tharta. to tachea chintnank, vagnnukek, gunn-ogunnak ani tankik lagon. Tachea vevsayecho-i hantum aspav asa. Hem sogllem komi-odik promannan soglleancheach vantteak yeta mhonntoch, komi-odik promannan ek monis dusrea poros vegllo tharta. Mhonntokuch, yevzonneche nodrentlean ekleachem mon jitlem voir pavta titlem dusreachem pavona. Eklea thaim jem kitem bhes-bore ritin korunk zata, tachea chovtea vanttean legit dusrea thaim toslench kitemxem korunk ghoddona, ani toxem korunk taka to gunn kivam kopxi-i asona. Eklo dusreachem boreponn yevjita zait, punn dusreak aplea boreponna mukhar dusreachem kitench yevzona. Zalear, kaim zannank, somazant kitem tori borem vompchem monant khorzota, zalear kaim zannachea monant sonvsarantlea boreponnachem ghott'tonn korpachem asta. Protek mon'xacho oslo vegllo-vegllo sobhav tachi jinn ghoddoyta ani aple te veglle-veglle jinnentlean toch monis aplea sorbhonvtonni aslolo somaz ghoddoyta.

Somazant amkam vegllea-vegllea bhesache monis melltat. Somazantlo protek monis melltat. Somazantlo protek monis aple kopxe pormannem, apleak avoddta toslo, ani zantuntlean aplea pottacho-i prosn sutt'a toslo vavr korta. Punn somazantlo khoincho monis khoimsor-ui ani konnager-ui zolmun, apunn zogtelea kivam dusrea vattarant koslo-i vavr korun, kitem-i khaun-piyeun, tacheant kosli-i ani kitli-i tank-kopxi asum. Punn ek mat khorem, khoinchoch monis kednach sompurnn asona. Tannem sopurnnaye khatir sosnnikayen vavurcho asta.

Tiatr mhollear somazacho harso mhonntana, somazantlo khoincho pranni khoinchea natean hea tiatrant koslo bodh kivam xikounn gheun machier tiatr pollennaram mukhar ubo zait tem sangunk yena. Amchea tiatramni choddan chodd pavtti somazantlim vegllim-vegllim choddxim sovongam machier polleunk melltat, punn tiatrist sovng mellona. Punn somazant tiatrist mhunn vaurtolo pranni somazantlea vegllea-vegllea bhesachea mon'xachea boreponnachi tokhnnay korit gitam gaitana ami aikotanv. Titlench nhoi, tor tiatr vo khell tiatr madheoma xivay gitantlean-ui somazantlea mon'xache vankdde chalicher tiatrstan vo git gavpean boddi marleli ami polletanv-aikotanv. Tiatrist pranni ho somazacho anik ek vangddi. To tiatrist hea natean heram poros agllo-vegllo zait, punn monisponnache nodrentlean her mon'xam sarko monis. Monis mhunnona fuddem tache bhitor gunn-ogunn aspavtat. To heram mon'xam bhaxen opurnnuch asta ani sompurnn zaunche khatir tannem promannikponnan aplea jivitant vavurpachem asta.

Mhonntoch, sonvsarantli jinn zogtana tiatrist-ui tor ogunnache valik ghuspolo zalear, to monis hea natean ghuspolo mhonnunk zay. Ani to fuddarak toso ghuspon urcho nhoi mhunn borea monan tachea ogunnacher khoinchea-i rupan boddi marli zalear, khoinchea-i tiatristachea pottant dukhonk favona. Tea boldek, apunn-ui chukunk xokta mhunn khalteponnan vichar korun, somazant sodanch apleo chuko vattaunk tannem vavrunk favo. Mon'xacho bhes tachea chukincher dhampnnem ghalina, punn tea mon'xacheo chuki ani ogunn mat taka to monis mhunn ugddas korta. Mhunnonuch mhonntam, tiatristan tiatrist mhunn apleak ubarun dovorche poilim, apunn ek sobheo monis koso jiyevpak vavrunk zay.


29/3/2008

(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/

Saturday, March 22, 2008

Kompiutorachi Anik Ek 'Progoti'?





Kompiutorachi Anik Ek 'Progoti'?

- Jose Salvador Fernandes


To mhaka vollkhota. Hanv taka vollkhotam. Vollkhichi survat khoim zali? Kolejint. Oi! Mhojem B.A.-chem nim'nnem voros tednam to baravent xiktalo. Xikxonnik voros somplem ani ami ekamekak sanddle. Kitlosoch kall chukun-sukun legit gavle na. Hea vorsam pottim tachi kednam-i yad yetali tednam distalem - 'ho Gõycho anik ek nam'nnecho chitarpi zat'lo. Eka kallar chitrantlean Gõyak ani apleak vangddach nanv zoddtolo.

Khorem sangchem zalear, taka chitr-kolecho bes-boro hat axil'lo. Kolejint pott fattik tenktalem tednam, dogui 'canteen'-ant votale. 'Refreshment' ghetanam odim-modim taka gozali sangtalom. Punn te poros chodd to aplea pustokar chitram kaddun mhoje nodrek ditalo. Tachea chitranchi tokhnnay korit titli thoddi. Aichea chitranchi soya tin vorsam fattim tachea chitramni polletalom. Khoinchem chitr koxem kaddchem taka konnench sangchem lagonaslem.

Ekdam 'canteen'-ant dog-ui chav piyetale tednam amche 'opposite' bosun cheddvancho ek pongodd 'soft drink'-am piyetalo. Tea zomeantli ek choli kosli tori khobor sangit hans-hans-hanstali. Ani ti hanstali toxea-toxich hannem tika chitrayli. Tannem tem chitr mhoje-i nodrek haddlem tednam dislem — 'tem 'opposite' aslolem cheddum atam mhoreant yevn mhakach hansta.' Tednam jivak legit attvech torechi khoxalkay bhogil'li. Ani dusreach khinnak hannem anik ek chitr chitarlem, ani mhaka dakoyt mhonnpak laglo - 'Tich choli tor roddunk lagli zalear oxea rupachi distoli!' Oxea vellar tache vixim jem kovtuk dislem tem utramni vornnipak yenam.

'Professional artist'-an toyar kel'lea sarkim tachea hatachim chitram polletanam, ek dis taka vicharlem - "Baravi zatoch kitem kortolo?"

"Fine Arts korunk yevjilam."

"Artist-uch zat'lo tor tum?" Hanv

Oi! Konnak sor korum yena toslo 'artist'.

"Tuka itsa aslelich 'line' tuvem dhorli. Zalear, tum tuje chitrkole-chem bhangor kortolo". Hanvem taka ut'tejon dilem.

Hi khobor don vorsam adli. Te uprant ami mell'lech nant. Punn halinch amchi bhett Ponnje RTO-che kocherint zali. Hanv 'Road Tax' bhorunk vetalom. To 'Road Tax' bhorun portotalo. Aileo-poileo gozali kortana mhonnlem - "Koxem chol'lam Fine-Arts'?"

"Fine Arts-ache bhan'goddek poddlom nam hanv."

"Oxem? Thoddeank self-made artist zavpak odik man'vota."

"........" To ogich ravlo.

"Chitravpi mhunnon ghorach kam' korta astolo nhoi?" Hanv.

"Nam."

"Advertising Agency-nt nokri korta tor?"

"Nam." To fokot nanare ghaltalo.

"Zalear, anik kitem korta tor tum?"

"Computers kortam!"

"Chitravpachi kola konnxak marun computers korta?"

"Atam computer literate-ak chodd demand asa nhoi?"

"Ani artist-ak kitem unno demand asa?" Hanvem vicharacher vichar kelo.

"Toxem nhoi.... votam hanv. Az 'theory' chukoyli hanvem. Atam practicals chukovpak nakat." To uttavollin koddsorun gelo.

Puray desak, rajyak, somazak apli udorgot zal'li zay. Tech khatir protek goddiek tim progotichim sopnnam choddpak laletat. Zache udexim apli udorgot tharum yeta te-te nove upay vinchun tim apnnaytat. Tosloch ek upay mhollear kompiutor.

Kompiutor. Aple hikmotin mon'xan zolmak ghalolo vegllech torecho nog to! Kitlim-i ani koslim-i augodd kamam kompiutorachea alaxirean, komich komi vellan, sompeponnim korum yetat. Kompiutor mhonnlear sonvsarache progotichi anik ek aglli-veglli khunna man'tat. Kaim zannam ti protixttechi-i khunna mhunn man'tat.

Kocherimni kompiutor. Udyog-dhondeamni kompiutor. Benkimni kompiutor. Unnea-punnea soglleach svatancher kompiutor. Hem polletoch dista - faleam yeta mhonnosor sogllench 'computerised' zat'lem. Kompiutora xivay zhaddachim piklelim panam legit zoddchin nant. Hachi sulus aiche pillgek laglea zaum-ie. Na tor, utt'ta-bostam sogllech kompiutorak kiteak dhanvtat? Xallechim mukheleam legit kompiutor xikpak kiteak dhanvtat? Xallechea mukheleank porian 'atam kompiutor xikle bogor xikpeank khoinch nokri mellpachi na' oxe torecho dixttavo zala zavnk zay. Na tor, xallamni kiteak kompiutor xikoytole asle?

Az-kal vortoman-potrancher 'wanted computer literate' mhunn kitleoch jairati yetat, jairatincher kompiutorachi patrtay vachtoch tornne vaddte pillgek dista - 'kompiutor xiklea xivay mhaka fuddar nam.' Ek-dog oxe mhonnot sogllech kompiutorak dhanvtat. Bhangra poros-ui odik molache je kolecher aplo fuddar adarlolo aslo, ti kola legit sareak marun...

Soglleankuch, soglleoch kola astat oxem nhoi. Punn kolecher dhean-mon ghalun vavurlo zalear, ti kola tachem pott zaum yeta. Te kolecho vapor korun to aplem pott bhorunk xokta. Aplo fuddar porzollit korunk xokta. Tech kolentlean apleak nanv zoddum yeta. Itlench nhoi! Tor aple kolecho vevosthit vapor korun kompiutorak na tachea poros-ui dupett aple kolek tanchean 'demand' haddum yeta. Kompiutorachem kam' korun jitlem-i zoddcho naslo, tache-i odik kolechea boreponnan komaum yeta. Itlem-i korun kolechem dhadosponn bhogtolem.

Osle tenkxer pavonk amche kolecho amkanch poilim obhiman aspak favo. Kolentlean amche jinnechem bhangar korpachi itsa ani umed asop gorjechem. Punn oslem mullavonn amche tornne pillge bhitor konn ghaltolo? Khorem mhollear, hea gozalinchi survat xallentuch, sabar kolank vatt meklli korun ut'tejon divpachi goroz. Tanche bhitor asloli kola fulovpak tankam xikovpeancho adar mellpak favo. Faleam hech kolentlean te ghoddie aplo fuddar ubo korit. Amchea xallamni oslea kamak vell ani monis nant. Kompiutor xikovpak mat....

Kompiutoracheruch fuddar korpak ami sogllech amcheo kola khilleak umkollaytat zalear, amche chukik mafich na mhonnpak zay. 'Computer literate' zavpak soglleamnich tor kolechea tonddak panam puslim zalear, itleank-ui kompiutorachich nokri melltoli mhunn kosli khatri asa? Kitleaxeach zannanchem kam' kompiutor ekloch korta mhonntat nhoi? Dusreak 'gorje bhailo' tharavpi kompiutor to. Torui ami taka progoticho ek mhotvacho nog mhonntat.

'Kompiutor xikxonn borem vo na' - mud'do ho nhoi. Punn sogllinch kompiutor xikxonn korit ravlim zalear, sabar kolechea rongan bhorsol'lea ani fulun ailelea amchea somazachem fuddem kitem zat'lem?

Huskean vichar korpa sarki gozal nhoi zalear, anik kitem tor hem? Kompiutorachi anik ek 'progoti'?


(c) Jose Salvador Fernandes
22/3/2008
www.goa-world.com
Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994)
http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/

Thursday, March 6, 2008

'Te' Ostorechea Nimitan...





'Te' Ostorechea Nimitan...
- Jose Salvador Fernandes


Dog-teg ekttaim aile mhonntoch gozalink survat zata. Sodanche porim sanje vellar bazarant gelom tednam, doganche, teganche ani te poros odikanche kitlech zome dolleant bhorle. Zome korun uloupi ap-aplea gozalinchea sonvsarant romblole. Panch-sov zannanchea eka zomeant eklo chonne khatolea porim tondd haloit nettan khobro sangtalo, ani urlele ruchi kaddit teo khobro gilltale. Tea hotela samkar ube ravun anik ek tegancho zomo gozali kortalo. Modench hans-hans-hanstalo.

Oxeo moujecheo kosleo gozali kortat tor he? Pondra-vis panvlam pois ravun tuku-tuku korun tankam pollet-niyallit ravlom. Uprant tea zomeak matso lagim sorlom, tancheo gozali kanar poddtat titlea pavlancher. Ani tech goddiek tevtten ek ordi tornni ostori cholotana disli. Tea tegam modleantlea ekleachi nodor ticher geli toxi tannem ek veglloch jhet kaddlo. Aplea donuim vattamni ube aslolea dog-ui sangateanchea hatancher tannem aplea hatanche donuim kompor marle ani te ostorek dolleanche khunen dakoit tankam vicharlem - " hi ti cholot veta te bailechi tumi story zannant?"
Dog-ui sangateamni na mhonnlem tednam tannem tankam 'te' ostorechi story sangpak survat keli.

"Ti prostitute. Disachi ani ratchi porva korinastana, aple kuddir kitlea-i zannank gheunk koxich aikona. Tika sod'deak sat kivam att bhurgim asat. Horxim hanga bazarant bhonvtana, tea lhan bhurgeanchem-i pursanv tichea fattlean astalem, punn kiteak mhunn konn zanna, az mat tim disonant. Punn him sogllim bhurgim ekleachinch nhoi mhunn udka itlem nitoll disun yeta. Dis-rat khub zoddta asteli. Itlim bhurgim asun-ui aiche mhargayek tichech dis bore vetat mhonnpak zai. Apunn kortolea dhondeache duddu hatant poddtoch ti khoxal. Tiche kuddicho bhog ghetoch tika te duddu diupi-i khoxal. Tea duddvanchem jevonn-khann jeupi tichim bhurgim-i khoxal. Halinch ti amchi xezarn'n sangtali. Moddganv nustem vikta ti. Hika khoim Moddganvcho khoinchoch dadlo vollkhona oxem nhoi. Nusteachea bazarant bhonvpi dadle tor tika chanttie-pavlak zapaitat. Oxea vellar, azu-bazun asloleo her nustekarn'n xezarn'ni kuchukuchu korun ekamekak vichartat khoim - "Konn go tem? He itle zann tika koxe vollkhotat?" Magir tinnem tankam sangchench poddlem nhoi? Punn kitem-i zaum. Jitle-i pavtti ti mhoje nodrek poddta title-i pavtti mhaka tichi vitt yeta," oxem sangun to meklle vatter tech vitten thuklo.

Toso te orde tornne ostorek hanvuim vollkhotam. Punn mhojea kanar poddlole te story-velean nhoi. Tichi story aikunche poilim tichi gozal gupit ani visvaxi gopantlean hanvem aikoleli. Kuddichi khaz ailoleam dadleam khatir tinnem apli kudd pleasure machine kel'lem. Hea pleasure machine-ache songotik poddun to-to dadlo tatpurto sontos bhogtalo. Te bodlek duddu-i farik kortalo. Vaddeant-ganvant tichi khobor posorli ti ganvchea vigarachea-i kanar poddli. Tika tea ifernantlean nivarchi oxem tea padrik suchlem. Te khatir satollembhor vigaran tichea ghorak bhett dili. Tika budh-margdorxon diunche khatir. Punn ti khoim disbhor ghora astali? Ghorant tiche zannte avoyk ani tim sat-att 'natram' soddlim zalear anik konnuch nastalo. Te zannte avoyk-ui aple dhuvechea dhondeachi bhes-bori khobor asli. Torui vigaran te vixim vicharlear ti aplea tonddantlean ek-ui utor foddinasli.

Satollembhor te ostorek vigaran mellpacho proytn gelo, punn ti taka mellunk na. Dekhun, aimorechea vella uprant tori ti ostori aplea ghora astelich oxem chintun, aimorechea vellar tika mellunk vochpacho vigaran gonvllik yevzonn ankli. Poile uxir sanjer vigar tichea ghora gelo tednam ti nasli. Punn vigar thoincho halunk na.Kaim vellan ti sarki kansad zaun ghorant bhitor sorli. Ticho to thoklolo bhes polleun, vigaran fokot tika apli vollokh korun dili. Ghorantlea asloleam vangdda lhanxem magnnem kelem, ani portolo.

Vankddea rostean cholpi mon'xak eke ratin nitt margar haddunk zaina. Dekhun vigar fuddlea-i disamni aimori zatoch tichea ghorak bhett diunk laglo. Zalear kitem? Vigar ratcho te ostoreger yeta tem polleun xezarchea ani vaddeantlea lokanchea monant dubav! Uprant vaddear, Vigaracheo jirem-mirem laileleo khobroch khobro! Eksarko aimorechea vellar tichea ghora yeta tem polleun vaddentlea lokan ek mann'nni kaddli. Faleam vigar tichea ghora vetana dista tednam lipun ravun tacher kuslelim tantiam ani tomattam marop. Tichea ghorant bhitor sortana ani bhair-ui sortana lipun ravun 'video shooting' kaddop. Borem korunk vavurtoleak Dev khoim kednach sanddina. Vigarak tea vaddeavelea xezareanchi yeuzonn koll'li. Tannem tichea ghorak bhett diupachem bond kelem.

Fuddem vochun, kaim mhoineamni te ostoren vaddeavelea lokache tirsuvad nodrek lagun aplem bhiradd bodol'lem. Dusrea ganvant.Thoimsorlea-i padrin tika igorjexim apoun borea margar haddunk promannik proytn kele. Padrichea sangnneacho tichea monar kitleaxeach mhoineamni probhav poddlo. Aplo to dhondo soddun diunk ti raji zali.
Tichea novea bhiraddar, tichea vangdda ek dadlo ravtalo. To ticho lognacho ghov naslo. Fuddem tinnem tacheach lagim logn zaupachi itsa dakoili tednam padrin tea dadleak-ui khub somzonni dili. To-ui tiche kodde logn zaunk aito zalo. Faleam thavn lognache toyarek survat korum-ia oxem padrin sangtoch, tech rati to dadlo tichea bhiraddavelo nanch zalo.

Ami mon'xam vichitr torechim. Amkam amche jinnecher mud'dom odhikar na te poros dupettin to dusreanche jinnecher asa oxem ami somzotanv. Dusreachim mhellim, dusreancho osoktayo, ogunn hem sorv amkam somazant char-chougam dhuvunk avoddta. Jitle ami dusreachim mhellim sobhemazar dhuitanav title ami amkanch sobheo mhunn somzotanv. Ami dusreache ogunn ugtea somazant nettan uchartanv. Dusreache ogunnache bazuk ami amchea poteacho odikuch mitt-mirchi-masalo lavun tachi jinn anik il'li har-tikott kortanv. Zodd kortanv. Koslea-i karonnak vo poristhitek lagun vankdde vatten cholpi sangati mon'xak ami kednach borea rostear haddpacho husko dhorinanv. "Hanv mhaka, tum tuka ani Dev somestank." Hacho orth , amkam dusreanchem boreponn nastana tanchem nisonntonnuch zalelem amkam zai oso kai? Oi, tosoch nhoi to? Ami-i dusreank borea rostear haddunk amchem pavl fuddem ghalinanv, ani toxem korunk aplem pavl fuddem ghalunk mukhar sortoleak-ui ami fuddem vochunk dinanv. Tache vatter ami nattkayeche-nosayeche kannte ghaltanv. Amchean dusreanchem boreponn polleunk zaina, hench khorem mum? Ami somajik bandilki mandinanv mhonntoch ami amcheach sorbhonvtonnichea mon'xank porki lekhtanv, tacheo osoktayo ani khoddi varear uboitanv.

Poristhitek lagun amchi maim, potin vo bhoinn toslich ek naikinn zali zalear, tika ugtea bazarant char-chougam mukhar ubi korun, " zannam mure hi prostitute!" oxem ami mhonnpache? Ani amche prostitute avoyk, potinik vo bhoinnik borea rostear haddpacho konn-ui khottpott korta zalear ami taka addkholl haddche nasleanv, oi mum? Zalear dusreanche boreponnache vatter ami kiteak monisponna bhaile addambe ghalum-ia?


8/3/2008

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.