Tuesday, January 22, 2008

Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat!





Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat!

- Prof. Jose Salvador Fernandes


12 vorsam fattli vollokh. Te ostorechi ani mhoji.Tiche dhuve udexim hi vollokh asli.Tichi dhuv tednam 'sweet sixteen' pirayechem. Mhojea eka ek-anki nattkant bhumika kortalem.Vochot tea zagear, soglleancheach tonddantlean tache bhumikechi tust-tokhnnay zatali. Svota tichi avoy tondd bhorun aple morgad dhuvechi tust kortana aikunk melltalem.


"Mhoji dhuv mhoji girestkay, mhojem omolik bhanddar. Mhojea kallzacho gonddo." Oxea utramni avoi apleak aslolo dhuvecho mog ugtaitali. "Hanv tika eklem khuinch patiyenam. Konnachech vangdda eklem-eksurem soddinam. Zalear, tuje 'one-act play'-ant nhesunk ani tem-i zalear ratchem tika eklem koxem soddum?"

Natalanchea kallar, spordhe khatir ek-anki nattkulem toyar kortoch, poilech pavtt tichea ghorak bhett dileli tednam tinnem mhaka oxem sanglolem. Hea vixoyacher khub bhasabhas zatoch, dhuvek tinnem mhojea ek-anki nattkuleant nhesunk 'green signal' dilem. Punn eke otticher (condition)!

"Tumi jitlea-i zageancher tumchi 'one-act play' kortele titlea-i zageancher mhoje dhuvek sangat diunk hanv-ui tumchea vangdda yetelim," avoyn sanglem.

Hika kaim ghoddear marun vhorpachem na. Vetelim tempon, yetelim-i tempon. Magir oddchonn kosli? Ani kitli-i zalear tichi dhuv mhaka 'actress' mhonn zai nhoi? Hanvem tika sanglem, "tuka mhojer visvas na zalear tujean yeum yeta."

"Cheddea, visvasacho prosn nhoi ho, punn mhoje dhuvechea mogacho," Avoi uloili. "Mhoje khaxa bhoinniger legit ratchem raupak dinam hanv tika. Ravon-ravon mhojea dolleam mukhar zai tem mhaka."

Hanvem mhonnlem - "Antti, dhuv tuji, tuka zai toxem!"

Tea vorsa hanvem mhojea ek-anki nattkuleache mezun 39 zageancher 39 proyog kele. Ani ti avoy itlea-i zageancher amchea vangdda bhonvli. Dhuvechea huskean ani mogan!
Tea uprantlea tin vorsamni hanvem ek-anki nattkulim boroyleant, punn tim machier haddunk nant. Haddlelim vo haddpachim aslim zalear hanv teach cheddvak bhumike khatir porot ghetolom aslom. Kiteak, hanvem teo ek-anki tech cheddvak monant dhorun boryleleo ani tanchem 50 tok'ke yes ticher adarlelem aslem. Mhonnche, avoychea jivitant tem jitlem mhotvachem aslem, titlench tem mhoje ek-ankint mhaka vortea molachem aslem.

Khubxe pavtti mhaka he dhuve-avoychea mogacho ugddas yeta. Kherit toren natalanchea somoyar. Ani uprant natalanchench nimit dhorun, hanv tankam bhettunk vetam. Jitle-i pavtti bhett diunk vetam, title-i pavtti ti avoi mhaka vichitr tallean vicharta -"one-act play korta baba?"

Tednam hanv tika fokanddamni mhonntam - "Na antti, he khepek tiatr boroila. Oddech-tin horancho. Punn Gõyant dakoupacho nhoi, 'direct' Kuveitt-Bahrain dakoupacho. Chiquita (hem tiche dhuvechem nanv) tiatrant mukhel 'actress' astelem. Punn tuka mat vangdda yeunk mellchem na."

Fattlea natalank hanv dor vorsa porim tankam bhettunk gelom. Chiquitache avoin mhaka sodanche porim yevkar dilo. Ekamekak natalanchim porbim ditana, tichea dolleantlean dukhanchi zhor futtli. Hanv ghuspolom.

"Antti, kitem zalem? Kiteak roddta?" Hanvem vicharlem.

"Baba, bos yetam!" Ti sottasott bhitor geli.

Hi az mhaka polleun roddli kiteak kai? Mhoje kitem chuklem zait? Vo, vollokh asa mhunn hanv hika vorsantlean ek pavtt bhett korunk yetam tem hika avddona kai? Monant tharailem, karonn zanna zaun ghetlea xivay ghorantlean bhair sorun vochop nam.


Ti chavechem kop ani kunsvar gheun mhojexim aili. Tonddar addecho hanso haddit tinnem mhonnlem - "Chav piye baba!' Tinnem chavechem kop ani khann mhojea fuddeant aslelea 'tea-poy'-acher dovorlem. Ti laginch aslele kodelir bosli.

"Antti, az Chiquita khoim tor?" Hanvem tiche dhuvechi vaspus keli. Tichea tonddantlean zap suttche bodlek dolleantlean porot dukham vhanvunk laglim.

"Antti kitem zalem? Roddta kiteak?" Ti odikuch kalliz roddun foddunk lagli.
Zai titli roddunk dium-ia hika mhonnot, hanv ogich ravlom. Tichea tea roddnnean, ghorantlem natalanchem vatavoronnuch uddon gel'lem. Khub vellan ti roddpachi thambli. Uprant apunnuch zaun uoili -

"Oxi roddpak karonn asa mhaka. Mhojea kallzacho gonddoch tachem karonn! Sod'deak na tem. Kal sanjer ixttiniger veta mhunn gel'lem. Azun-ui portonk na. Sokallim tachea soglleam ixttiniger fon korun pollelem, punn tem tanger ekleager-ui naslem mhonn sangtat.

'Hi avoi, 12 vorsam fattim aplea kallzachea gonddeak khuinch ekli patiyenasli, zalear az itli mekllik koxi?' Mhojea monant proxn ubo zalo.

"Char-panch mhoine zale. Mhojem hem amolik bhanddar mhaka oxench dukhamni roddoita. Hanv tacho kitlo ani koso mog kortam hi taka ani tuka-i khobor asa baba. Punn tannem mat he gozalicher visor ghala. Tem atam mhojea mogak mol dina. Protek gozalint mhaka kikont korta.Oxem kiteak korta zait baba tem?" Hanv ticho khas ghorcho zalelea porim ti mhoje thaim uloitali.

"Mogan ba poddunk na muge tem antti?" Hanvem oxi 'psychological' koxi bhas uloilam mat, hi hunddkea-hunddkeamni roddunk lagli. Ti roddta tem polleun mhaka-i borem disunk nam. Hanvem tika samballun ghevpacho proyotn kelo.

"Mhojea fuddeant asun-ui tem mhojea hata bhair koxem poddlem tem somzonam mhaka. Tum vicharta nhoi, mogan ba poddunk na mum tem mhonn? Mhaka-i toxench dista baba! Punn vicharlear kednam-kednam tondd lipoit 'na, na' mhonnta, ani choddxe pavtti chiddchiddta. Mhoje thaim ulounk-ui sodina. Att dis adim ti vaddeaveli bail yeun mhaka sangunk lagli..." Antti uloupachi okosmat bond zali, punn tiche dolle mat dukhamni uloitale. Matxe vellan tinnem apli gozal chalu keli... "Tem khoim ganvchech eke bailek gheun poir Moddganvam 'abortion' kortat tea dotorager aslem...." ti odikuch roddunk lagli.

Oslea vatavoronnant, anik khuincheoch gozali korunk ran mekllem naslem. Tichea tea dukhant vantto gheun, ani tichea eksurponnak boroch vell monisponnacho sangat diun hanv ghora portolom. Avoi-dhuvecho tednacho mog ani tanchi aichi poristhiti niallit!!!


www.goa-world.com
26/01/2008 - Jai Hind !

Friday, January 18, 2008

Gozali..... jirem-mirem lavun khopoileleo....



SON'VARACHIM SUNGTTAM:
Gozali..... jirem-mirem lavun khopoileleo....

-Jose Salvador Fernandes

Hea disamni, amchea vaddear gozalink ek novo vixoi meula. "Reagan-achem ani Selizachem borench veta." Toso amcho vaddo khobrank khub huxar. Sukoilelea khobreak jitlem tel yena titlem tel amcho vaddo khobrantlean kaddunk zanna. Fokot taka vixoi mellpak zai.... Atam Reaganachea ani Selizachea 'boreponnacher' tanchi gironn cholta.
'Tim hea disamni sokallchim 9.30 vaztam motor-saikolin bhair sortat tim sanjer 9.30 vaztam ghorant bhiotor sortat," Filsu xezarn'n uloili.
"Disbhor vangdda ravpak hankam ubgonn-ui yena kai?" Dhuvecho divors zalele Rozu timain apleakuch ubgonn ailelea porim aplem tabl' uddoilem.
"Sokallim vetana tanchea tonddar chan'nem fulta tem pollevnk zai....avois!" Sunie thaim zhogddun aplea ghorabeacher kallokh ghaleli Anita mauxi-i ulovn meklli zali.
"Hankam pollevn amchim-i bhurgim hata bhair poddot mhonn bhirant dista," konn eke kazari ostore thaim khotto sombond dovrun jiyetolea ankvar Jerrychi maim uloili.
"Torui borem kitem kortat tem vaddea bhairuch kortat mhonn." Anik ek xezarn'n oxich uloili.
"Hanv mhonntam, oxim dis-disbhor ghora bhair lagun-chittkun bhonvche bodlek, kazar zavn kuxin kiteak soronant?Asum-di, amkam go baye kiteak poddlam?" Apleach ghorachem poilem poddunk nasleli Jeniferachi avoy uloili.
Khorem mhonnlear, hankam Reagan-Selizachem poddun gelam tem hankam tancho khoro husko asa mhunnon nhoi. Dekhunuch, vaddeavele te baincher bosun tanche modem itleo gozli zaleo. Donacheo char....charancheo att.....attancheo solla.... sollancheo...... Dog ostoreo vangdda aileo re aileo mhonntoch oso gozalink oto yevop sobhavik. Punn tanchea hea sobhavik gozalimni tim dusreak je ritin moddtat ani katortat, tem kosle-i ani kitle-i upay ghetle mhonn porot zagear poddpachem kivam ghoddpachem na.
Kal hanv ghorach aslom. Kednam-kednam visov ghevpa khatir ravtam hanv toso ghora. Sanje vellar, sokoilea posrear thaun ghora portotalom. Itlean vatter Rozu timaim meuli.
"Avoi baba! Tum khuim re? Distich poddona mure tum?Atam ami zanntim zaleant nhoi re, atam amchi konn khobor gheta?"
"Timai, sokallim bhair sorun vetam to ratir portotam muge hanv. Zalear konnachi khobor ghevnk pavtolom hanv?" Hanvem mhozo 'time-table' sanglo.
Punn hanv ghora aslom zalear-ui tichi khobor khuim ghetam? Kednach ghevchi-i oxem disonk nam.
"Amchea vaddeavelim sogllim sokallim bhair sorun vetat tim ratchinch portotat. Tim Reagan ani Seliza zanna mure?" Kainch khobor nasleleak poilech pavtt gozal sangtana ji ek utsuktai asta ti hea vellar Rozu timainchea tonddar bhouch uttun distali.
"Reagan-Selizak kitem zalem?" Hanvem nennarponnachem dhong ghetlem.
"Xi... xi... xi.... Sangpachi gozal nhoi baba! Tuje porim tim-ui hea disamni disbhor bhair astat. Punn tum bhair asta tujea kama khatir. Punn him mat aplea khasgi kama khatir bhair astat." Tinnem ek veglloch gost kaddit sanglem.
"Mhonnche?" Polleum-ia mhonntlem kitem sangta ti.
"Are sokallim 9.30 tim ratchim 9.30 meren moujek ani folgank bhonvtat mure tim!" Segred sangtolea porim Rozu timain aplea talleacho avaz chike unno korun sanglem.
"Folgank? Punn timaim, Reagan toso folgank bhonvpi bhurgo nhoi?"
"Are baba, tea Selizan pirddear kela taka. Kal nhoi, poir khoim tim sokallim Vasku pich'cherak (cholchitrak) aslim, ani tech sanjer khoim eka hotelachea bond kuddant." Tinnem hem sogllem ekach svasan sanglem.
"Saiba bhogos!" hanvem bexttoch, addecho 'shock' ugtailo.
"Baba, hea disamni tim polle hanga-thoim bhonvtat ani na-na zageancher vochun khotteponnam adartat tim pollelear tankam saibachem bhogsonnench aschem na dista mhaka!" Rozu timaim.
"Punn tuka ge timaim heo soglleo khobro koxeo gomtat ani pavtat?" Hanvem tichea khobrancho 'source' zanna zavun ghevpacho proyotn kelo.
"Baba, sot kednach lipon ravona. Kal khuim tim, bhurgem pottantuch astona bhurgeacho jiv kaddtat tea voizager aslim." Tinnem hevtten-tevtten pollet mhojea kanaxim tondd haddun 'segred' sanglo.
"Timaim, tum mhaka sangta title fuddem tim pavleant oxem mhaka zalear disonam," hanvem tika thonddsannin sanglem.
"Tum vaddear nastana khobro tuka gomtoleo asleo. Sanglelem konnakuch khorem disona. Khaxa aplea dolleamni pollelolea amchea ganvchea mon'xamnich heo khobro sangleat mhaka."
"Aiz-ui sodanche porim tim sokallim bhair geleant tor?" hanvem vicharlem.
"Na, az vochunk nant. Az koxim vetelim tim? Kaluch 'tea dotorager' vochun aileant nhoi? Dotoran 'rest' bi ghevnk sanglam astolem." Tinnem tirsuvadponnan sanglem.
"Dotoran nhoi ge, hanvench tankam 'rest' ghe mhonn sanglam," tondd hanstem korit hanvem sanglem.
" Tum re tankam kiteak 'rest' ghe mhonn sangtolo? Fokannam korta mhojim?" Rozu timaim.
"Fokannam korinam timaim. Az hanvem tankam praktis (practice) na mhonn sanglam."
"Kosli praktis? Kosli ?" Oxem vicharit ti tondd 'am' korun mhoje zapechi vatt pollet ravli.
"Tiatrachi praktis. Hea disamni hanv tankam ani herank ek tiatr xikoitam. Tiatrachem 'competition' asa. Tiatrant Reagan ani Seliza mukhel bhumika kortat. Disbhor praktis.....Sokallim 10.00 tim ratchim 8.30 meren. He khepek tiatrachem 'direction' korunk 'director' bhailo haddla nhoi hanvem? Mhunnon tim sokallim bhair soron vetat tim ratir portotat tache fattlem karonn hem. Timaim, sot kitem ti......"
"Baba, sokoilea vaddear tem Kotrin mhaka ravta.... vetam hanv...." Rozu mauxi dhovi-nilli zait mhoje sorxili ap-khuxen koddsorli.

19/1/2008

Tuesday, January 8, 2008

Khuinche Chukik Khuinchi Khast?






Khuinche Chukik Khuinchi Khast?



Mhoji ixttin. 32 vorsam pirayechi. Avoy-bapaichi eklich ek dhuv. Mhoje nodrentlean ti pollevnk mhaka khub 'cute' dista. Bori nheslear tor, anik sangonkuch naka….. tednam tichi sobitai sangunk khorench utram unnim poddtat. Itlench nhoi, ghorantlo sogllo vavr ti eklich korta…. Zhoron-moron…. Dekhunuch ti mhaka gunnamni legit anik-ui sundor dista.

Ek dis hanvem tika vicharlem – " Kazar zavpacho vichar na tuzo?" Hea mhojea proxanachim utram tichea kanant bhorlim tednam tichea dolleantlean dukham udelim.

"Nam kiteak? Sonvsarantlea khuinchea mon'xak kazar zavpak ani sorgar vochpak naka? Punn he vixim mhozo avoy-bapui mhozo vicharuch korinant. Hanv tankam kitem mhonnun sangum? Mhaka kazar korat mhunn fors korum? Hanv tanchi eklich apurbayechi dhuv mhunn tannim mhojea khatir boro-so cheddo pollevn kazar korun divnk naka aslem? Punn…. Kednam-kednam hanv yevjitam….. ghoddie hanv mhoje te vhoddle chukik lagon hi ankvarponnachi khast bhogtam."

"Ankvarponnachi khast? Mhonnche?" Hanvem utsuktayen vicharlem.

"Oi! Tum mhaka ixtt mhunn mellche poilinchi gozal hi. Hanv eka cheddeachea mogant aslim. 10 vorsancho mog amcho. Punn xevttim, mogacho orth ani mol nokllo aslelea tea cheddean, avoy-bapaichea sangnneamni dusrea cheddva thaim kazar kelem… Punn amchea tea 10 vorsanchea mogant, mhaka ek dis akantachi gozal thavi zali…. Hanv gorbest asa mhunn gomlem. Ani tednam, mhoji poll-vatt sodunk hanvem 'abortion' kelem. Heach, hanvem adarlelea khunachi hi maka az meren ankvar urpachi Devachi khast koxi dista, ani toxem hanvem mandtam legit."


Jose S.Fernandes


______________________________________


Xallentlea disamni thavn to mhozo ixtt. Xallent xiktana tacho sobhav mhaka khub bhoktiponnacho distalo. Vevosthit ritin utthop-bosop, xistin vagop, adi… distalem, ek dis ho padri zatolo! Punn na, mhojem gonnit chuklem. To padri zavnk na. Az to Gõyantuch, eke nanvoste komponint kam' korta. Te komponint to unchlea podar ason khub zoddta. Tachea kazarak ikra vorsam bhorlim. Torui tanchea ekvottak bhurgem na. Bhurgea khartir tannem khub dotor-fator kele, torui potinicho kusvo uzvona. Dor satolleant ho mhozo ixtt ani hanv, ami ekamekak chukoinastana bhett'tat. Uloitat.

Ekamekacheo sukha-dukacheo gozali 'share' kortat. Tednam tachea tea 'sharing'-achea ulovpantlean mhozo ixtt aplea rogtachea bhurgeak kitlo anvddeta-laleta tem mhaka thavem zata. Ani dor pavtti bhurgeachea vixoyacher uloitana xevttim to niraxi zavn vicharta – "Hanvem jivitant osli kosli chuk adarlea zaka lagon Dev mhaka bhurgem dinastana khast laita?"

Punn tachea hea proxnak mhoje kodde kednach zap asonam.

Hem sogllem hanv eksuro boson yevzunk lagtam tednam mhaka proxnaxcher proxn poddtat –Khuinche chukik khuinchi khast favta hem konn sangtolo? Ankvarponnar 'abortion' kelem mhunn kazar zainastana urop hem kitlem 'chuk-khastichea' totvak dhorun asa? Dusrem, kazari jivitant bhurgem favo zainastanam urop hi ek khast? Koxi?

Khuinche chukichi? Khuinche chukik khuinchi khast hem khorench Dev tharaita kai? Vo amchea mona pormannem khuinchi-i gozal ghoddona tednam ami taka 'chuk-khastichem' rup ditanv?


- Jose Salvador Fernandes

As published in Gulf-Goans e-Newsletter on 5th January 2008
archived at http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans


_______________
BOROUPEACHI OLLOK:
Prof. Jose S. Fernandes hanchea vixim toddi mahiti.

Prof. Jose Pilarche Fr. Agnel Kolejint BA panvddear Konknni (nagri) xikoitat. Tannem BA, MA Konknnintleanuch kelea. Konknniche Romi lipyentlean uzvadda yevpi Konkan Mail pondralleacho tin vorsam sompadpi aslo. Hea xivay, tannem Gulab, Gõycho Avaz, Vavraddeancho Ixtt, Gõycho Mog, Dor Mhoineach Rotti, Konknni, The Goan Review, Goõycho Ulo, adi, mhoinealleancher, satolleancher sabar vixoyancher borovpam keleant. Sod’deak V. Ixtt satolleant vavurta.

Kherit toren Konknniche Romi lipyentlean uzvadda ailelim tiatrachim, khell-tiatrachim, kothechim, kovitechim, nibondachim, ek-anki nattkachim oxim sabar prokarachim pustoka veakotonnache (grammatical), xud’dh-lekhonache (spellings) toxench bhaxeche her nodrentlean thokos ghevn sompadit (edit) korun tannem nittayer ghaleant. Dalgado Konknni Akademicho chitnnis aslolo. Goa Konkani Akademin uzvaddaylolea Romi Liint Konknni Borovchi Nemavoll pustokachea sompadpi monddollacho vangddi aslo. Tannem thoddeam inglez pustokanche onnkar (translation) ani Konknnintlim lipyeontoram-i (transliterations) keleant. Ek khoddegant ek-anki nattkam borovpi, digdorspi, kolakar mhunn puray Gõybhor puroskar ani nanv zoddlam.

Konknni bhaxek mhotvachem yogdan (contribution) diit aslelea Prof. Jose Salvador Fernandes-ak halinch Dr. Jack De Sequeira NIZ KONKNNI GOYKAR Puroskar favo zala.

Vhodd borovpeak Goa-World.Com Team swagat dita.
Tor vachunk toyar ravat dhor Son’varak ‘SON’VARACHIM SUNGTTAM’

www.goa-world.com Team

Jivit Tujem Ani Vichar Mhoje?





Jivit Tujem Ani Vichar Mhoje?

- Jose Salvador Fernandes


Ti son'varachi tambddi tinsanz asli hacho mhaka ghott ugddas asa.Oi! Osle rongit sanjer mhaka Zeliacho fone ailo. Fonaveleanuch tinnem mhaka dusrea disa, mhonnlear Aitaradis Moddganv mellunk urjent 'appointment' ghetlo.

Atam hem Zelia konn?

Poili thaun satvi meren mhojea vangdda xikpi. Mhojem 'classmate.' Attvek thaun hanvem mhoji xalla bodol'li khori, punn chittintlean ami amcho xallentlo sombond chaluch dovorlo. Mhojem M A-chem xikop zata mhonnosor Zelia kazar zalem. Panch vorsamni teg bhurgeanchi avoy. Ani kazarak att vorsam bhortat mhonnosor, ticho poti malaria pidda zavn somplo. Tea vellar Zeliak apnnacher mollobuch konsllon poddlelea vori bhoglem vo bhoglolea porim tem vagunk laglem.

Dusrea disa, tharailolea vellar, Moddganvchea tea hotelant amchi bhett zali. Zeliachea monacho doria boroch uchamboll zalolo asa hem tichem sodchea poros vegllem mukhamoll mhaka sangtalem. Te khatir hanvem tika mhonnlem - " Tum az sodanchem Zelia disona! 'Am I right'?"

"You are right, but who'll tell me whether I'm wrong or...." tichim fuddlim utram ticheach talleant jirolim ani ti odikuch osovost zali.

"Zelia, oxem kitem vegllem ghoddlam az?"Laginch ubo aslelea hotelantlea veittorak 'snacks' haddpachi order ditoch hanvem Zeliak proxn kelo. Oddchonnint poddloli ostori vo cheddum, tanche thaim don-tin pavtti vicharlea bogor apli oddchonn sanginant hachi mhaka khobor asli. Punn toxem porot-porot vicharun Zeliachea monacher tann haddun ticheach tonddantlean tichi gozal aikopachi mhaka umollxik nasli. Tinnem apnnem zavn mhka hanga apovn haddla, hanvem tika apovnk nam. Zalear, ti apli oddchonn sangina zalear, hanvem kiteak itlo voir-sokol zavcho? Tichea 'freedom'-ak man divn hanvem-i te babtint porot zap kaddunk nam. Title mhonnosor veittor 'snacks' dovrun koddsorlo.

"Zelia, tonddant ghal nu?!" Oxem sangit hanvem ek 'snack' kaddun khavpak survat keli.

"Zanna tum?" Plettintlo ek 'snack' kaddit tinnem mhonnlem, "mhaka anik eka dadlea thaim mog zala. Ani atam mhonnosor amcho mog boroch fuddem pavla. Mhojea moga khatir tannem aple potinik divors dila ani aplea dog bhurgeancher sarkoch visor ghala. Dor disa, don'parchea vellar to mhaka bhettunk ghora yeta. Hem pollevn lok mhojeo gozali kortat. Ami anik thoddeach mhoineamni kazar zavpachim asat hachi lokak khobor na. Toxi hi khobor ami konnakuch sangunk-ui na. Mhaka tin bhurgim asat hachi taka addkholl na.Tankam aplea bapaiponnacho mog divnk tannem khuxi ugtailea!" Itlem sangun Zelia mhojea tonddaxim pollet ogich ravlem. Mhoje protikriechi opekxa (expecting my reaction) korit. Punn Zeliachea uchamboll doriant hanv mat xant aslom.

Ami dogaim monim ravlelim pollevn veittor porot amchea mullant ailo ani hanvem don chav 'order' keleo.

"Itlench sangpa khatir tuvem mhaka apovn haddlolo?" Hanvem moneponn moddlem.

"O!" Addecho hanso khelloit Zelian zabab dilo.

"Punn hi gozal mhaka kiteak sangunk zai asli?"Mhaka-i tache fattlem karonn zannam zavnk zai aslem mhonnun hanvem toxem vicharlem. Veitor chav dovrun gelo.

"Hanvem sanglea te gozali vixim loka porim tuka kainch mhonnpak naka?" Zelian ub vetele chayek ghontt marit proxn kelo.

"Nam. Toxem kelear loka ani mhoje modem kosli ontor urli? Dusrem, mhojem mon lokanchem nhoi ani lokanchem mon mhojem nhoi." Hanvem sottasott mhojem mon ulovn dakhoilem.

"Torui astana, hanv jem panvl marunk fuddem sorlam, te babtint tujem mhonn'nnem kitem?" Zelian porot mhoji opekxa zannun ghevpacher bott dovorlem.

"Hem polle, tuvem tujea jivitachi ji gozal sangli nhoi, ti kiteak sangli? Tujem kalliz-mon lhou korunk , vo tuje te gozalicher hanvem bhaxeo (comment) korinastana, ogich ravon aikun ghevchem mhonn sangli?"

"Te vixim mhaka tujem mon zanna zavnk zai. Dekhunuch hanvem ti khobor tujea kanar ghalea." Zelia.

"Polle Zelia. Tuka apli potin korunk zai te khatir tannem aple sakramentache potinik divors dilo. Aplea dog khaxa bhurgeancher visor ghalun ani tankam bapaiponnachea mogak vollvollaun to tujea bhurgeank mog divnk raji zala. Hantum tuka tachem kitem-i vankddem dista?" Hanvem ticheach monant vicharancho fodoll nirmann korpacho proytn kelo.

"Nam, kainch nam.!" Zelia atm-visvasan (confidently) uloilem.

"Toxem zalear, hi gozal mhojea kanar kiteak ghali tor tuvem? Khuim tori vochun kitem tori chukta hachi tuka zannvikay zalea mhunnonuch mu? Toxi tor nasli zalear, az tum mhaka itlem urjent hanga bhettum-ia oxem kiteak mhonntelem aslem?"

"Mhonnche, tujea motan hanv jem pavl ubarunk sodtam tem chukichem asa oxem nhoi?" Zelian mhojem mot thiravpacho proytn kelo.

"Tum korta tem chukichem oxem mhonnpak mhaka kosloch odhikar nam. Tuvem ubarlelea panvlanche vatter mhoje vichar addkhollinche fator koxe ube korunk-ui mhaka khuxi nam." Hanvem mhojem mon 'transparent' kelem.

"Oxem kitem tujem?" Apnnem opekxa keleli zap apnnak mellchi na hea vicharan Zelia apleach bhitor ghuspolem.

"Zelia, jivitant ami kitem-i korunk mekllim asot, punn sogllench korunk mat amkam odhikar aschonam.Tujeo khobro kortelea tea loka ani mhojea poros-ui tum tujem jivit borem zanna. Tujea jivitant tuka kitem bhogta-dista hachi konnachea-i poros tukach chodd bori khobor asteli. Tujim chintnam tukach borim somzotat, mhaka nhoi!Tuje khonti-dukhacho thav kitlo khol asa to tuje tunch zanna, lok nhoi. Hanv-ui nhoi. Tuvem ubarlelea protek orthachea pavlacher onorthachem xellem udok uddoitelim khub zannam asat. tankam tuje jinnechea sukha-dukhachi ani kholkayechi matui khobor aschina. Mhunnonuch, az ganvant-vaddear tim tujeo gozali kortat. Tujea mona pormannem tum tor sarki vatt cholta zalear, tanchea gozalimni tuvem tujeach paimak ghuspon kiteak poddchem? Lokachea ulovpant sot asa mhunn vo tuji poristhiti tankam somzona mhunn? Ani tuvem ubarlelea pavla vixim hanv mhojem mot dinam mhonn tuvem ranant sanddlolea vori kiteak vagchem? Mhojea eka motan tujea novea mogachea sonvsarant kosloch bodol zavchona. Ani tea bodolak zago-i aschona. Sarkem mu?"

Zelia osovost zalem khorem, punn tachea mukhamollacher dittayechim kirnnam fankarot aslim.

(kabar)

(c) Jose Salvador Fernandes

As published on January 13, 2008 on Gulf-Goans e-Newsletter
of www.goa-world.com archived at http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.