Saturday, May 8, 2010

Zoit Sotachench Asta! – II

Zoit Sotachench Asta! – II

-Jose Salvador Fernandes


Aiz Mayachi 08 tarik. Monsenhor Sebastiao Rudolfo Dalgado hancho zolmacho dis. 1855 vorsa, Bardezantlea Assaganv ganvant tancho zolm’ zalo. Aiz tanchea zolmachem 156vem voros. Hea tanchea 156vea vorsachea disa nimitan, eka agllea-veglleach hea bhas-xastreak amchem noman!

Monsenhor Sebastiao Rudolfo Dalgado hancho 156vo zolmacho dis eke kherit bhaxen itihasik dis tharta. Monsenhor Sebastiao Rudolfo Dalgado hanchea nanvan choltele Dalgado Konknni Akademik (DKA) ani Romi lipientlean Konknni kelloun ani khelloun bhaxechi zotnay ghetoleank ani seva kortoleank ho dis khorea orthan aiz itihasik mhotvacho dis asa. Karonn, aichea disa Konkani Literature in Roman Script – A Brief History hem, khub vorsam meren kallachi samki goroz aslolem pustok uzvadd yeta. Hem pustok, Dalgado Konknni Akademin sorgest Profesor Dr. Olivinho Gomes hankam 2008 vorsa ek prokolp (project) mhonn dilolo. Te hea sonvsarak ontorche poilim, tannim ho prokolp toyar korun Dalgado Konknni Akademichea hatant ghalolo. He-ui tanchea mol-mhotvachea vavrak lagon, sorgest Prof. Dr. Olivinho Gomes Konknni mollar omor urtolo. Tanchea otmeak xanti mellum!

Konkani Literature in Roman Script – A Brief History oxe torechem pustok khub vorsam adim uzvadda yeunk zai aslem. Kiteak, Romi lipientlean Konknni bhaxechea ani sahityachea itihasant zo vavr zalo to pustokachea rupan attapunk na dekun, Devnagorivaleamni ‘xanneank’ pimpoll dakoupacho zaito proyotn kelo. Khorem mhonnlear, tancho to proyotn mhonnche bodlek, Konknni mollar Romi lipiecho zo mhotvacho itihas asa to pusun uddoupachi tanchi ti strategy asli oxem mhonnchem poddta. Hi strategy khottea, zatim-katinchea ani communal monantlean xizloli oxem mhonnonk koslich addkholl na. Karonn, aiz tor ami Konknni mollar nodor marlear, Romi lipientlean Konknnik mhotvachem yogdan diloleank, muttbhor bamonn Devnagorivaleamni bhairailole dolle bhorun disun yeta. Aplea boroupantlean ani uloupantlean Konknnichea veg-vegllea prokarancho ul’lekh kortana, Romi lipientlean poili kovita, poili potrokarita, poili kotha, poilo tiatr, poilem cholchitr, poili romanx uzvadda aili ani Konknni khatir poilo martir melo mhonn sangpak tanchem kalliz thorthorta ani dhodd’dhoddta. 1556 vorsa thavn Romi lipientlean Konknnicho vavr chalu zalo mhonn sangchea vellar tankam thorthoro sutt’tta ani tanchea monantlim itihasachim panam sanddtat. Nhoi, te tim sanddtat. Konknni mollar ghoddon gelolea tea itihasachim panam ustinastona te soroll Xennoi Gõybabaxim uddi martat. Punn Xennoi Gõybaban Romi lipient her bhasantlim rupantoram kelim tancho tankam itihas mellona tem vichitruch dista. Fokot Xennoi Gõybabalo Devnagoricho itihas mellta!

1987 vorsa Rajbhas Kaido pas kelo. Konnak lagun pas zalo? Mukhelponnan Romi lipientlea lokanchea prexorakuch lagun mum? Pordesant ravon aple maim-bhaxek manancho zago mellcho mhonn aplea ghamache duddu Konknni Porjecho Avaz-ak dhaddun dilolea Romi lipiek tenko diupi bhavancho-i tantum vantto asa mhonn mum? Ekdancho to Kaido pas zatoch hea soglleank tannim konnxak marle. Poisaile. Romi lipientle lok ‘dalit’ ani ‘harijan’ zalolea porim, ani fuddem vochun tanche kodde kosloch som’bond naslolea porim tankam fatt keli. He gozalik kitem mhonnpachem? Romi lipientlean Konknni samballtoleancho aplea faidea goir-vapor korop oxench mhonnchem poddlem mum? Khorem mhonnlear, Rajbhas Kaido Romi lipientlea lokak fottoun pas kelo! 21vea xekddeantlo vhoddantlo vhodd gudmell (conspiracy) ani visvas-ghat ho ! Khottea, zatim-katinchea ani communal monantlean xizloli hi anik ek strategy nhoi zalear anik kitem tor?

“Konknni mhonnlear Devnagori lipientlean boroyloli Konknni” oxea utramni Devnagorivaleamni Rajbhas Kaido pas zata toso kelo. Aiz ho Kaido pas zalear 22 vorsam odik zalim. Hea 22 odik vorsanchea kallant tannim Romi lipiecho itihas pusun uddounk boroch vavr kelo – ube ani add vatten-ui. Punn tanche thaim tem zaunk na. Khubxea zannank tannim Romi lipiecho itihas ‘zero’ korun dakoilo. Rajbhas Kaideant Romi lipiek zago melloun diupache chollvollek tenko dina zalear, Romi lipiechea thoddea fuddareamni Gõycheo igorzo foddun –moddun uddoupachi Bispak dhomki dilea oxe fottincho poskotto fulounk legit tannim khub kitem kelem! Punn kalla pormannem tanchea tea fottinchea poskotteak sotacho kantto laglo ani…

… ani atam urlolo sotcho kantto Konkani Literature in Roman Script – A Brief History hea pustokantlean lagtolo. To tankam khub dukhtolo. Khub roddoitolo. Hem pustok tankam tanche fottim pasun vingllem kortolem. Tanchea kansulancher sotachim thapttam vazoitolem. Romi lipientlo Konknnicho itihas lipounk sodtat tednam tanchea kanank pill ghaltolem. Sotak man diupi loka mukhar te Romi lipi vixim fott gozali sangtat tednam tancher tem fontt martolem. Tancheo fotti tancheach tonddar martolem. Tanche tankanch lojek ghaltolem. Tancheo fotti tancheach talleant fugar kortolem ani itlim vorsam te Romi lipi sompoupacho zo vavr kortale tanchea tea vavracher tem udok soddtolem, sot uzvadda haddtolem.


Jose Salvador Fernandes

8/5/2010

Zoit Sotachench Asta!

Zoit Sotachench Asta!

-Jose Salvador Fernandes


“Romi lipientlean sarki Konknni borounk zaina. Romi lipientlean Konknniche sarke uch’char zainant. Romi lipientlean uzvadda ailolea Konknni sahityak dorzo na. Romi lipien Konknni bhaxechi vatt lailea. Romi lipientlean boroytoleank Konknnichi buniyad na. Romi lipientlea boroupeank kholay na. Adi….” Oxea utramni sabar zannamni kitlexech pavtti Romi lipiek ani tantuntlean boroytoleank hinnsaileat, kikont keleat, unne nodren polleleat ani azun-ui hinnsaitat, kikont kortat ani unne nodren polletat. Zoxe porim kitem Romi hi Konknnichi bekaideachi (illegal) lipi ani tantuntlean boroytole-i kazari som’bonda bhair zolmolole koxe! Hantum chodd korun, Konknni moll aplea bapaichem bens mhonn miroytolea muttbhor bamnnancho aspav asa.

1987 vorsa Rajbhas Kaido (apnnak zai toso) pas korun ghetla tednachean te odik nettan ani odhikrut ritin Devnagori hich Konknnichi khori ani sobhavik lipi oxem mhonn dholkem vazoit bhonvtat. Khorem mhonnlear, khoinchech bhaxek sobhavik lipi asona hachi tankam khobor asa. Romi lipientlean Konknni bhaxek khoinchea rupan kitlem girest yogdan dilam ti-ui tankam bhorpur khobor asa. Punn hem sogllem Romi lipientlean zalam ani ghoddlam mhonn tankam mandun gheunkuch naka. Kiteak, tea sotachi tankam jirvonn zaina. Dekunuch te Romi lipiecho girest itihas kallachea pordea fattlean lipoupacho proyotn kortana distat. Romi lipientlean Konknni bhaxek dilolem yogdan nakarche ani kallokant dovorche khatir te bamonn lok ani tankam bolli poddlole Devnagori lipi Romintlean utraupi thodde “sobhavik lipiecho” mud’do (point) defence mechanism mhonn vaportat. Punn itihasant nond (register) zaloli khuinchi-i khobor defence mechanism-acho vapor korun lipoum vo noxtt korum yeta?

Abrilache 8ver, 2010 Romi lipientle Konknnint ek itihas ghoddcho asa. Tea disa, Romi lipientlean Konknni bhaxechi udorgot korunk vavurtele Dalgado Konknni Akademichem (DKA) ek pustok uzvadda yeupachem asa. Konkani Literature in Roman Script – A Brief History oxem tea pustokachem nanv asa. Hem pustok, Dalgado Konknni Akademin sorgest Profesor Dr. Olivinho Gomes hankam 2008 vorsa ek prokolp (project) mhonn dilolo. Te hea sonvsarak ontorche poilim, tannim ho prokolp toyar korun Dalgado Konknni Akademichea hatant ghalolo, ani fuddle son’vara to pustok rupan uzvadda yeta. Oxe torechem, poilim pasun Romi lipientlean Konknnint kelloilolea ani khelloilolea veg-vegllea sahitya prokaranchi vollokh korun diupi mol-mhotvachem ek pustok zachi nibel goroz asli tem uzvadda yeta hi dor eka Konknni, ani bhou korun Romi lipientlean Konknnicho vavr, seva kortolea mon’xak obhiman bhogpachi khobor!

Hea sod-vavrachea pustokant, sorgest Profesor Dr. Olivinho Gomes-an 1556 vorsa thavn Romi lipientlean Konknni sahitya nirmann zalem tacho niyall ghetlolo asa. Ho niyall dolle bhorun vachlo zalear, aiz je Romi lipiek hinnsaitat, kikont kortat, unne nodren polletat tanchea tonddak apo-ap chavi zateli. Romi lipientlean Konknnik sahityak tola-molachem yogdan favo zalam tem sot je fott mhonn sangot bhonvtat ani boroytat tankam atam ulounche ani borounche poilim donanchem tin pavtti chintchem poddtolem. Je konn Romi lipie vixim aplea monancher nennarponnacho goirum gheun asat tanchea-i monancho goirum nitoll korpacho vavr hem pustok kortolem. Romi lipientlea sahityacheo mullaveo ani sot gozali je lobadd monis Devonagori lipieche karpetti ponda lipoupacho proyotn korit asat tanchim-i rupnnim atam gollun poddtolim. “Romi lipientlean sarki Konknni borounk zaina, Romi lipientlean Konknniche sarke uch’char zainant” oxem sangpi, uloupi ani boroupi atam lojek poddpache dis pois aschenant. Kiteak, “Romi lipientlean sarki Konknni borounk zaina, Romi lipientlean Konknniche sarke uch’char zainant” oxem zannim tanche koddchean aikololem vo tanchem boroup vachlolem, tech lok atam tankam “zalear hem itlem ani sogllem koxem toyar zalem tor?” oso tankam proxn vicharpacho vell kednam-i yeum yeta.

Romi lipientlea boroupeamni sahityache veg-veglle prokar kelloun Konknni bhaxek poilim pasun rup-rong dila. Eke bhaxek sabar angamni jitli voir-unch vhorum yeta, titli tika unchle tenkxer vhorpacho Romi lipientlea boroupeamni proyotn kelolo asa – uprant to potrokaritechea, tiatrachea romaxinchea (kadamborinchea), kovitechea, kothanchea vo sahitik onnkarachea mollar zaum. Romi lipienuch Konknnichi buniyad mozbut korun dovorloli asa. Aiz he buniyadicher dusre aplem ghor bandun Romi lipientlean Konknni bhaxek yogdan diloleank ani azun-ui ditoleank “tumi bhaile, ami mullantle” oxi vagnnuk dilea ani ditat. Romi lipientli Konknni sompounk te fattlim sabar vorsam na-na toreche proyotn korit asat. Punn jea mon’xachi osmitay tache bhaxent asa, taka sobhavik lipiechean, nhoi mhonn addechea upayamni vo add vatten vochun kosoch sompounk zaina. Hachi zanniv lhou-lhou Devonagori lipientlean apunn Konknni zannar mhonn miroupi lokank zaunk laglea. Dekunuch aiz amkam tanchea tonddantlean, “je meren Romi lipientlean Konknni boroupi nim’nno monis astolo, te meren Romi lipiek amchean kainch korunk zaunchem na” oxe torechim utram aikunk yetat.

Atam, Abrilache 8ver, 2010 Profesor Dr. Olivinho Gomes-an kelolea sod-vavrachem Konkani Literature in Roman Script – A Brief History pustok bhair sortoch te anik kitem mhonntole tachi vatt ami polleun ravpchi matui goroz na. Kiteak, Romi lipientlean Konknnicho vavr zalolem sotachem pustok adim pasun konna-i khatir ugtem asa ani sodanch astolem. Konnachea-i kitlea-i fanciful fott ulounneancho tacher matui probhav zauncho na. Kiteak, zoit sodanch sotachench asta!



Jose Salvador Fernandes
1/5/2010

Konknni Cholchitram Kednam Fular Yetolim?

Konknni Cholchitram Kednam Fular Yetolim?

-Jose Salvador Fernandes


Mhapxemchea Al Jerry Braganzan poilem Konknni cholchitr Mogacho Anvddo boroun ani digdorxit korun, 24 Abril, 1950 vorsa Mumboi cholchitr porddear dakoilem. Mogacho Anvddo, Sukhachem Sopon, Nirmonn, Jivit Amchem Oxem, Boglantt, Mog ani Moipas, Girestkai, Bogsanne, Suzanne, Jivanacho Khell, adi. Konknni cholchitram khub vorsam adim borinch gazlim. Itlim gazlim, tim aiz meren Konknni cholchitranchea itihasant apnnak kherit zago kantoun asat. Hantlea thoddea cholchitrantlim movall, goddsannin ani girest songitan toptoplolim gitam azun-ui Konknni mon’xanchea vonttancher bhouch sompeponnan golltat.

Aiz Konknni cholchitrank zorui 60 vorsancho kall bhorla, torui aichea kallar Konknni cholchitranchi sonvskrutay je toren fulonk zai asli ti fulonk na. Aiz amkam vorsantlean chukun ek-don Konknni cholchitram toyar zalolim polleunk melltat, punn tim cholchitram Konknni lokam mukhar haddtat tednam tankam vhoddlo-so protisad (response) mell’llolo disona. Tache fattlean khub karonnam asum yetat.

Aiz ami barik-sarik niyall korit zalear, Konknni cholchitrancho zago Konknni Video Comapct Disc-am (VCD’s) bhorun kaddtana distat. Aiz vorsantlean kitleoxeoch Konknni VCD uzvadda yetat ani teo hot cakes koxeo khoptat. Punn hea VCD-ink amchean Konknni cholchitram mhonnonk zaina, karonn teo home videos astat. Eka khorea ani borea cholchitrachim khaxeleponnam ani kheritponnam tantum disonant. Chaltea ani sadea Konknni mon’xak hi cholchitra ani home video-a modli ontor khobor na. Dekun, to ti ek vo unnea vorachi VCD ghetana ani polletana tea video-ant konn-konn apleache avddiche tiatr kolakar asat tancher chodd bhor dita. Cholchitracho khoro orth nokllo aslolea mon’xacho hantum kosloch guneanv na ani to korunk-ui zaina. Kiteak tache bhitor Konknni cholchitranche sonvskrutayen rig gheunk na, ani tache bhitor Konknni cholchitranche sonvskrutayen rig gheunk Konknni cholchitram toyar zainant.

Konknni cholchitrank market na dekun, Konknni cholchitram toyar korunk konn fuddem sorona oxem sabar zann uloitat. Punn Konknni cholchitrank market na mhonn hem moll toxench soddlem zalear, tem kallachea porddea fattlean vochpachi bhirant asa. Toxem polleunk gelear, Konknnintlea khubxea gozalink market na. Eka kallar, aiz zatat title tiatr ani tiatrache proyog zainasle. Aiz tiatrache sonvskrutayen Konknni somazant itlim khol pallam-mullam dhorleant, hea mollar nove-nove tornnate aplim panvlam ghaltana distat. Nove-nove tornnate apunn tiatr boroun machier haddtana distat. Mandtam, tiatrachi sor cholchitrak yeunk zaina, ani cholchitrachi sor tiatrak yeunk zaina. Ek borem cholchitr toyar korunk jitli duddvanchi guntvonnuk (investment) korchi poddta, titli tiatr ubo korunk poddona. Mhojea motan, Konknni cholchitranchi market toyar korche poilim Konknni mon’xa modem Konknni cholchitranchi ruch toyar korpachi goroz asa.

Konknni cholchitranchi sonvskrutay Konknni mon’xam modem ruztoli ani fuddem vochun tigtoli zalear, Konknni cholchitr mollachi odd asloleamni poilim Konknni somazacho sabar angamni obheas korcho poddtolo. Konknni mon’xanche avddi-ruchincho vichar kortoch, to cholchitra kodde zoddcho ani zullouncho poddtolo. Tanche avddi-ruchinchem cholchitr toyar korpacho vichar kortana tantum khorea ani borea cholchitrache gunn, kheritponnam ani khaxeleponnam aspavchim poddtolim. Hem sogllem kortana tannim cholchitr mollavelea zannarancho ani expert-ancho adar-sohokar gheuncho poddtolo. Choddxe pavtti tea khatir boroch duddu-i khorch korcho poddtolo. Ho korch bhorun kaddunk ani vangddach tem cholchitr lokam meren pavounk ani Konknni cholchitranchi sonvskrutay tanche modem ruzounk tannim yeuzonn ankchi poddtoli. Khub kottin kam’ tem, punn yeuzonn ankun dittayen fuddem pavl ghalem zalear, khoim tori survat zaum yeta ani vevosthit ritin ani sosnnikay samballun vavr chalu dovorlo zalear Konknni cholchitrachem moll ek dis fular yeunk yeta.

To dis kitlo lagim vo pois asa kai?



Jose Salvador Fernandes

24/4/2010

Tiatr ! Tiatr ! Tiatr !

Tiatr ! Tiatr ! Tiatr !

-Jose Salvador Fernandes


17 Abril, 1892 tem 17 Abril, 2010. 118 vorsancho kall. Sahityachea Tiatr prokarak. Hea 118 vorsanchea kallant, tiatrachea angamni khubxe bodol ghoddleat. Tiatrachea vikasak mhotvachem yogdan diupi bodol ghoddleat. Dekunuch, 17 Abril, 1892 vorsa suru zalolea ani aichea tiatrant borech bodol ghoddoileat ani ghoddleat tem disun yeta. Punn mhotvachem mhonnlear, tiatracho gabho mat toch urla. Uronkuch zai, karonn tench tiatrachem khaxeleponn asa.

Tiatrachem ek mhotvachem ang mhonnlear tiatrachi borpavoll. Tiatr veg-vegllea angamni sudarot vetana, veg-vegllea angamni progoti kortana, mhojea motan tiatrachi borpavoll-ui aste-aste fulot vochunk zai, ti fular yeupachi goroz asa.

Tiatrachem mol-mhotvachem ang asloli borpavoll girest asop mhonnlear tea tiatrachem ordem zoit. “Tiatr boroupa fattlo tuzo hetu kitem?” oxem tiatristank vicharlear, choddxe zann rokddech zap ditat – “ lokak sondex diunche khatir hanv tiatr boroitam.” Oxi hanv zap aikotam vo vachtam tednam, mhojea monant vicharancher vichar yetat - dusreank sondex diupi ami konn? Sondex diupacho odhikar amkam konnem dila? Ami dusreank kiteak sondex diunk zai? Khuim tori vochun dista, tiatrantlean konnench, konnakuch sondex diuncho nhoi.

Zalear, tiatr kiteak boroupache tor?

Mhojea monam pormannem, tiatrachi borpavoll girest chintnamni (thoughts) ani vicharamni toptoploli asunk zai. Machier tiatrachea rupan ti follak yeta tednam tantuntle vichar tiatr pollennaranchea monak adllun vochunk zai. Tea vicharamni ani chintnamni, tiatr polleupeank chintunk laupachi tank asunk zai. Tankam vichar korpachi vatt ugti korpachi xokt asunk zai. Tankam nhidentle zage korpache dhomxe asunk zai. Ani eka tiatrache borpavollint tor he gunn asot zalear, dubhav nastana tiatr polleupi apnnak tiatr somzola te toren ap-aple porim, apo-ap sondex ghetolo. Tankam to diupachi gorozuch upraschi na.

Aiche tiatr pollennar, oxech uttun konnachea-i tiatrak vochonant. Tiatr konnacho, tiatrant konn-konn gaupi asat, konn-konn komedian asat, konn-konn kolakar asat hem sogllem polleun ani chintunuch xevttim tiatrak vochpacho nirnnoy gheta. Tiatrache borpavolli vixim-i oslench kitem zaunk zai oxem mhaka dista. Tiatrachi borpavoll itli dharechi, probhavik ani monachi bhuk bagoita tosli asunk zai, faleam tiatr pollennaramni tiatrache borpavollivelean tiatr boroupeacho sumar korun tiatr polleunk vochpachem tharaunk zai. Oxi poristhiti nirmann zali zalear, tiatr boroupi-i tiatr boroitana don pavtti xadur ravtole, ani hea soglleantlean tiatr borpavollicho-i bhaxik ani sahitik nodrentlean dorzo vaddpachi xoketay asa.

Punn niktti toxi tiatrachi borpavoll korunk zata? Dhorlem pen, laglo borounk mhonn eka tiatrachi bori borpavoll toyar zaina. Tea khatir boroupean khubxeo gozali korcheo poddtoleo. Boroupean apnnak yetat tea bhasantlean vachop korpachem, veg-vegllea bhasantlim nattkam polleupachim, somazant cholta-bhonvtana ani chear-chougam modem misoll zata tednam monache dolle ani kan ugte dovorpache, apnna bhonvtonnim ghoddtolea ghoddnnea-gozalincher niyall korpacho, monantlea monant heo soglleo gozali xizoupacheo ani uprantuch kagdar vaddun magir machier choddoupacheo. Ani tednam, tiatr boroyloleak apnnem ek boro tiatr boroyloleachi, ani tiatr pollennarank apnnem ek boro tiatr pollela mhonnpachi bhitorlean khoxalkay bhogtoli.

Tiatr ho Gõycho ek agllo-vegllo sahityacho prokar. Eka kallar tiatr ani tiatrist mhonnlear choddan chodd zann ang kaddtale. Punn khub vorsam uprant hea prokarak ek vegllem mhotv ailam, vegllo zago, vegllem rup favo zalam. Gõyant Tiatr Akademi sthapon zait porian tiatr prokarak anik-ui mhotv ailam. Sahityacho ho prokar anik-ui unchle tenkxer vhorun bosounk, Tiatr Akademin tiatrache udorgoti khatir vavurtana kherit toren tiatrache borpavollicher bhor diunk panvalm ubarlelim zalear, borpavolliche nodrentlean anik thoddeach vorsamni amkam anik-ui unchlea dorjeache tiatr polleunk melltole.



Jose Salvador Fernandes

15/4/2010

Amche ‘self-styled’ Som’padpi !

Amche ‘self-styled’ Som’padpi !


- Jose Salvador Fernandes


Don’parcho tea Hotelant jevunk boslolom. Jevonn jevun purnn zaunkuch na. Mhoje koddchean Konknni borounk xikpeacho mhaka fon ailo.

“ Romi lipientlean purnn utor koxem boroitat?” Tannem mhaka vicharlem.

“Konknni veakoronnachea (grammatical) ani xud’dhlekhonachea (correct spellings) nemak dhorun tuka Konknni xikoun kabar zaupache dis lagim pavleat; ani tum mhoje thaim ‘purnn’ utor koxem boroitat hem atam vicharta?” Jezvit padrim bhaxen, tachea proxnak hanvem proxnacheach rupan zap diupacho proyotn kelo.

“Tunvem mhaka xikoilam mhunnon hanv zannam, punn Konknniche Romi lipientlean porgottnneo uzvadda yetat tanchea thoddea som’padpeank Konknnichi veakoronnik bandavoll ani xud’dhlekhonache nem’ mat favo tea promannan khobor nant oxem mhaka dista.”

Monant mhonnlem, haka khuinche borpavollint kosli tori chuk mell’llea. Na zalear, ho oso boroupi nhoi.

“ Kiteak mhonnta tum? Konknniche khuinche porgottnnent tuka kitem chukichem mell’llam?” Hanv.



Jose Salvador Fernandes

10/4/2010

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.