Friday, February 10, 2012

Vinchnnuk 2012: Motdar Jikhtolo Va Hartolo?

Vinchnnuk 2012: Motdar Jikhtolo Va Hartolo? 
                                                     -       Jose Salvador Fernandes 

Ami amchea Gõyant amcho sorkar vinchun kaddpacho povitr vell pavla. Amchea Gõyant bhorxttacharachim pallam-mullam kitlim khol ani bhitor-bhitor rigleant tachi amkam ugteponnim khobor asa. Amchi svotontray rakhpacho, ani ti rakhtam-rakhtam amchi dignidad-ui rakhapacho ani samballpacho vell amchea jivitachea umbrear aila.


Gõychi rajki poristhiti vaitt doxer thaun paxtt doxer pavot asa. Sot’ter aslolo dor ek pokx Gõy rajyak apnnak zai toso ani zai te ritin lutt’ta, nagoyta ani chorta. Zannim aplea kallea duddvancho konnakuch vas lagunk diunk nam, amchea soimachem ani poryavoronnachem zannim nisonnton ani idvas kelo, dhondea khatir xetanche zomnichem zannim rupantoram kelim, tankam sogleank ami guneanvachea pinzreant bond korop gorjechem ani mhotvachem.

Amchea somazant jem sonvskrutayechem ani soimachem nisonnton zait veta tem addaupachi goroz asa.  Bholaikechea mollar, nagri sovlotinchea mollar, xikxonnik pod’doticho ani her yevzonneancho zo dorzo denvot asa, tacher porot vichar korpachi ani tea-tea mollancher sudaropam haddpachi bhouch goroz asa. Amchea bhurgeank tanchea jivita khatir goroz teo tekniko xikoun ani mul’liam diun vaddovpachi goroz asa.

Favo te ritin aplo dispott’to zoddche khatir amchea tornnateank favo title soeg nam zaun, te hata bhair poddleat, tanchi poristhiti bigddot veta. Amchea vhoddilank apunn onath, eksurim ani osurokxit koxim asat mhonn bhogta. Disa uzvaddar chorio ani dhormanchea vostunchi fodd-modd korop hi atam sodanchi chal zalea. Amchi fuddli pillgi jednam amkam he vixim prosn vichartoli, tednam ami tankam koslo zobab ditoleanv?

Vinchnnukank ubo ravpi khoinchea pokxacho koslo hidden agenda asa to ugteponnim disonam. Ek raxttrik pokx nivddun ailear to dhormvadache buniyadir rajkaronn choloyta; zalear dusro rajki pokx nivddun ailear taka svontontrayecho orth khoborasonam. Oxe poristhitint,  Bharotantlea nagrikanchem ani motdaranchem jivit monisponnachem, sukhachem ani folladik koxem zatolem?

Bhroxttacharachim pallam-mullam umttaun kaddcho, rajki mollar motdarank ghat korpiank ani motdarank unnem lekhtoleank xevttun konnxak marcho, ani Gõyant nitoll rajkaronnacho surya udeunk vatt meklli korcho vell udela. Porjen aple udorgoti khatir vinchun kaddlole je rajkaronni rajkaronnantlean dhondo kortat tankam kitlimxinch metram pois dovorpacho xubh vell aila.        

Mhargay, bhroxttachar, soimik girestkay luttop, vavraddiank unno muxaro divop, ani favo teo sovloteo divop nant, bekarponn, svotacho dhondo korpi zoxe porim xetkamati, nustekar, gaddekar, lhan-lhan dhondekar hanchi poristhiti ani oddchonni, oxea vixoyancher vichar korpachi kallachi goroz asa, ani to kall atam pavla.

Gõychea Gõyant konn-ui khoimsor-ui vochum, vochot thoimsor  dolleank kitem tori khottokta. Uprant to santtlolo ani kuslolo kochro zaum, khollio kochrean fugar zalolean budd’tti yeta, mullavea ani mhotvachea vostunchi ani jevnnachi mhargay, udkacho unnav, bizlecho apa-lipa khell, gaddio ubio korunk favo to zago nam, udkachea painnimni chikol ani produxon.

Eka vhodd karonna khatir sangatan ekttaim yeum-ya. Hache poilim Gõykar sabar ani vhodd-vhodd zhuzam zhuzleat ani jikhleat. Atam ami zhuzak vochpacho vell aila. Mhonntoch, hem zhuz bhouch dittayen ani ekvottan zhuzpachi toyari atancheanuch monantlean suru zaunchi goroz asa.

Gõyantle soglech pokx, tannim uprant koslem-i rup gheum, te ekach nanneacheo don bazu distat. Bhroxttachar ani dhormachea nanvan zhogddim-zhuzam zaunchim ani loka modem futti poddcheo mhonn, ani lokache prosn-oddchonni toxea toxeoch chalu urcheo mhonn, te sogle bhitorlea bhitor ani guptim ekamekak mellun ani bhettun asat.

Somuday bandpachea vavrak ani soglem kaidean cholta toslo somaz ghoddovop hea hetuk ami visvaxi asanv. Chaltea mon’xache prosn-oddchonni ami somzotanv toxe anik konnuch somzonam.


He khepek Gõy Vidhan Sobheche Vinchnnukent pokxak nhoi, umedvarak mot marpachi goroz asa. Pokxamni hache poilim apunn konn, kitem-kat to sobhav dakoyla. Dekun, nitoll sobhavachea, tankichea ani Gõykaranchea ani Gõychea mogan promannik ritin vavrunk khuxi aslolea  umedvarank moladik ani povitr mot ghalpachi goroz asa.


Marsache 3rer, 2012 jea disa Gõyant Vidhan Sobhecheo vinchnnuko zatoleo tednam, porjeche, ani kherit bhaxen somazant chepun-damun dovorloleanche, ani somazantlea oskot-durbollanche udorgoti khatir pott’tiddken vavurpacho hetu ballgilolea umedvarank nivddun haddche khatir dor eklean aplea moladik ani mhotvachea motacho vapor korop xanneponnachem thartolem.


www.goa-world.com
Sonvar, 11 Febrer 2012

Friday, January 20, 2012

Noman Saibinn Ghoramni Bhonvddaytanam…

SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Noman Saibinn Ghoramni Bhonvddaytanam…
                                                                                                 - Jose Salvador Fernandes

… ani tisre sanjer Saibinnichi murti amger haddpachi asli. Dekun, vaddeantli somudayachi vangddi asloli tika  hanvem sanglem – “ he khepek hanv amchea ghora Saibinnich murti vhorchonam.”

“Kiteak vhoronam?” Somudayechi vangddi.

“Mhaka khuxi nam.”

“Kiteak khuxi nam?” Ti.

“Ti tuka sangpachi-i mhaka khuxi nam.”

“He khepek tum vhoronam zalear, fuddarak tuka ti kednach vhorunk mellchinam.” Diozechea Gonvlli Bapan firgojechea Vigara kodde uloun ani tharaun, vaddeant ghora-ghoramni Saibinnichi murti bhonvta te vixim nirnnoy gheunk soglo odhikar tikach dilolea porim ti uloyli.

“Fuddarak Saibinnichi murti mhaka vhorunk mellchinam tachi mhaka khont nam. Kiteak, tichi murti ghoramni haddtat tinch faleam sorgar vetolim, ani vhoronant tim ifernant vetolim oxem nam nhoi?”

“Toxem zalear, tuje vixim mhaka Vigara kodde ulounchem poddtolem.” Vigara fattlean firgojecho karbhar cholovpachi zababdari aplech tokler ghalolea vori ti uloyli.

“Atam Vigara kodde anik kitem ulovpachem urlam? He khepek hanv ghorant Saibinnichi murti vhoronam zalear, fuddaracho nirnnoy tunvem sangloloch asa nhoi?”

“Hanvem toxem sangpa fattlean dhormik karonn asa.”

“Dhormik karonn? Anik koslem?” Hem anik koslem novem karonn oxem yevjit hanvem koplak mirio ghalit vicharlem.

“Dhormachea kaidea promannem, Saibinnichi murti ghora-ghoramni vhorop compulsory.” Tinnem apunn ek pavl fuddem asa mhonn dakouncho proytn kelo.

“Dhormacho ho novo compulsory kaido tor?”

“Hoi. Kiteak vicharta tum? Tuka khobor nasli?”

“Mhaka compulsory dhormik kaideanchi khobor asli ti itlich… Agostache 15ver ani Dezembrache 25ver misant bhag ghevop dhormache nodren mhotavchem ani kaideachem.”

“ … … …” 

Ti ogich ravli, ani dusrech goddiek cholunk lagli. Koddsorli.

Ghora-ghora Saibinnichi murti vhorop…   xezriam modem ani vaddeant ekvott, boreponn vaddche khatir… kai bori kolponam… punn halinchea kallar somudayachea vangddiamnich nhoi, punn ghora-ghoramni Saibinnichi murti vhorpiamni he kolponecho orthuch bodlun uddoyla…

Xezariank xezarianchem tondd polleunk naka mhonn tannim atam durgam ubim keleant. Bhair chirea-fatranchim, ani bhitor kallzant dusmankayechim… dusvasachim… dvesachim… dekun az Saibinnichi murti eka ghorant thaun dusrea ghorant vhortanam, ti durgam-addeavelean ubarun vhortat… Saibinniche murtiek high jump marunk laylolea porim…

Xezarim xezariam kodde dusmankayen uloynant. Oxe poristhitent, jea ghorant Saibinnichi murti vhorpachi asta, tea ghorachim ghorchim Saibinniche nimitan aplea soireank apoun haddtat, ani dusman xezariachea ghorantlean Saibinnichi murti soireank haddunk dhaddtat…

Fattle pavtt, vaddeant eka xezariager Saibinnichi murti haddpachi asli. Tanger Saibinnik vechem poddta mhonn tika apli dusman lekhpi xezarn’n aple avoyger geli…  Ani tichea ghorant Saibinnichi murti haddpachi asli tednam, poile xezarn’nin Moddganv Ravindra Bhovonant sanjechea 7.30 vaztanchea tiatrak poll kaddlo… Oxe gozalik lagon hanv chintalom, hea dog-ui xezariam modem kitem forok  urlo, ani ghoramni Saibinnichi murti haddpache gozalik kitem orth ani mol urlem?

Fattlea mhoineant ganvchea eka vaddeant ghora-ghoramni Saibinnichi murti bhonvddaytalim… ti murti khoinche manddavollin bhonvddavpachi hem thoimsorlea somudayacheach vangddiamni tharaylolem. Te manddavollinuch soglem choltalem. Okosmat somudayachea eka vagddian te manddavollint eka disa khatir bodol kelo.

Koslo?

Aplea soireanchea bhurgeacho zolm’dis aslo dekun, chear disam uprant jea ghorant Saibinnichi murti pavunk zai asli, ti chear disam adinch pavli.  “Bhottak zai toso omas ani punov” he gozalik uprant somudayachea tea vangddian kitem justification dilem ti mhaka khobor nam, punn tea vaddeantlea lokan mat hea kumparponnam add tallo ubarunk nam hem mat khorem.

Ghora-ghoramni Saibinnichi ji murti bhonvddavpachi ji orthabhorit chal asli ticho orth atam khoinchea khoim sanddun uddoyla. Dekun, Saibinnichi murti ghora-ghoramni bhonvddavop hi atam xezariam modem ani vaddeant ekvott ghoddoun haddpachi chal uronk nam. Tacho fattlo ho hetu sanddoyla. Ani hachem khoreponn amkam, Saibinnichi murti ghoramni bhonvta tea vellar xezariam poros soirinch chodd aslolim distat. Dusrea utramni, ghora-ghoramni Saibinnichi murti bhonvddavop ho atam family utsav zala!  Famil party zalea!  

Ghora-ghoramni Saibinnichi murti bhonvddavpachi orthabhorit chalicho orth gela, ani fokot ti atam chal mhonn cholta. Faleam vochun, ghora-ghoramni Saibinnichi murti bhonvddavpachem bond kelem zalear-ui konnak kosloch forok poddcho nam, hem mat khorench khorem.

www.goa-world.com
21/01/2012

Friday, January 6, 2012

GÕYCHO FUDDAR KITEM?

SON’VARACHIM SUNGTTAM:

GÕYCHO FUDDAR KITEM?
                           -       Jose Salvador Fernandes 


Gõyant Vidhan Sobhecheo Vinchnnuko 2012 umbrear pavleat.
Tea nimitan, Gõyant khubxim rajki nattkam disun yetat.
He fuddem yevpi vinchnnuken, fattlea panch vorsanchea kallant amdar mhonn nivddun ailolea boreach zannanchea ani tantuntle kaim zann montri zaloleanchea pottant bara vazounk survat kelea. Ani vinchnnuke nimitan pottant bara vaztat mhonnonuch, he amdar-montri atam add vatten fuddle vinchnnukent nivddun yevpachi toyari kortat. Tachi zhollok khobram-potrancher vachunk mellta, ani kaim pavtti porxim konna-konnachea-i tonddantlean, gupit ritin aikunk mellta. Dis sortat toxe, tancheo osleo anik-ui add vatto nodrek yevpacheo asat.

Konn montri khoim aplea motdarsonghantlea motdarank, vinchnnuk umbrear pavloli astanam sorkari nokrent bhorti korunk vavurtat. Ani tem-ui zalear, vinchnnukecho Code of Conduct chalik laglolo astanam… Oxem kiteak kai?

Thoddea sorkari khateamni  vinchnnukecho Code of Conduct chalik laglolo astanam-i sorkari nokrent tea umedvarank aspaun ghetleant mhonn nemnnukecheo chitti dileo. Punn tancheo teo nemnnuko bekaideacheo mhonn jahir keleat. Atam hanga prosn yeta to, tea umedvarank oxea, samkea nhoi tea vellar sorkari nokrent kiteak aspaun ghevpachem? Oxem kiteak kai?

Amdar-montriamni him vinchnnukechea nimitan kelolim thoddinch uzvadda ailolim nattkam. Punn uzvadd yeunk naslolea nattkancho ankddo konnakuch khobor nam. Zoxe dis sortole, toxim him nattkam khubxe konnamni, khubxe torenim ani khubxea nettan choltolim. Tantuntlim thoddim uzvaddak-ui yetolim, punn chodd lipun urtolim.

Hea sogllea nattkam modem anik ek nattok cholta. Dor eka pokxacher apnnak tikett divpachi prexor haddpachem. Pokxache eke tiketti khatir kitlech umedvar…. Pokx taka tikett dinam zalear, to tea pokxak adeus korpachi dhomki dita. Oxe toren to-to umedvar tea-tea pokxachi kholay ani thav polleta. Ailear dongor ailo, gelear sut gelem oxe vagnnuken proyotn kortat.

Vinchnnuko lagim pavtat tednam, khubxim motdaram-i aplo khell khellunk lagtat. Amdar-montriamni fattlim panch vorsam aplim kamam korunk nant tim vinchnnukechea vellar korun ghevpacho nett dhortat. Vinchnnukent nivddun yeun-ui to-to amdar-montri motdaranchim kamam korinam, tea-tea amdar-montrianchi xempddi vinchnnukechea vellar dhorpachi ani ti apnnak zai toxi oddpachi-halovpachi koramot atam motdarank bori sadlea.





Hem soglem niyalltoch, vinchnnukank kitlo ani koslo orth urla hoch prosn monant uprasta. Punn, lokxayechea hea desantlea Gõyant oso vinchnnukancho orth bigddodla taka zababdar konn tachi zap khoinche-i gozali poros spoxtt asa. Dekun, apo-ap fuddlo prosn ubo zata to ho – fuddarak-ui hem oxench cholpachem? Tachi zap ‘hoi’ zalear, Gõycho fuddar boroch marekar asa oxench mhonnchem poddta.
Nam tor, anik kitem mhonnum yeta? 

7/01/2012
Goa, India
www.goa-world.com

Friday, December 16, 2011

GÕYCHI SUTTKA ZAVCHE POILIM…


1961 vorsa porkianchea chopkeantlean Gõychi suttka zali. Dezembrache 19ver, 2011 he suttkek pon’nas vorsancho kall bhorta. Mhonnon Gõycho Sorkar hea vorsa he Suttkecho Bhangaracho Utsov monoyta. Punn tea monoupant vhoddlixi khuxalkay, kholay ani orth disonam.  



SON’VARACHIM SUNGTTAM:
GÕYCHI SUTTKA ZAVCHE POILIM…
                                                                                                     -       Jose Salvador Fernandes 

Toxem polleunk gelear, sorkarak Gõyche Suttkechem mhotv ani gombhirponn nam tem tannim anklolea kariavollinchea yevzonneancher nodor marlear dolle bhorun disun yeta. Kitem-i zaum, unnea-punnea fattlea tis vorsanchea kallant Gõyant sorkar mhonn sodrer ailoleamni Gõyche vixinchi kednach koslich gombhirtayechi nodor ballgunk nam. Ti vrut’ti ani vagnnuk az meren chalu asa.



1961 vorsa Gõychi Suttka zaunche poilim Gõyam som’bondan khubxeo gozali ghoddleo. Gõy Suttkechea Bhangarachea Vorsa nimitan, soglea nhoi zalear choddan chodd gozalincho hanga addavo ghevpacho proyotn kela.    
1)           Kristachea 200 vorsam Adim  – Gõy hem Xrextt Raza  Ashokachea Mauryan razvottkecho ek bhag aslo.
2)           Kristachea 400 Vorsa  - Kadamban Gõyant aplem raj sthaplem.
3)           1367 – Vijaynagarche razvottken Kadambachi razvott aplea tabeant keli.
4)           1380-1454 - Gõy hem Hindu Vijaynagar razvottke khal ailem. 
5)           1469 - Musolman Bahmani raza, Muhammad Shah II hannem Gõy aplea tabeant kelem.
6)           1454-1471 - Gõycher Bankapur mukheliamni aplo xek’ choloylo.
7)           1488 – Bijapurcho Sultan, Yusuf Adil Shahan Gõy aplea tabeant kelem.
8)           1471-1489 - Bijapurcho Sultan, Adil Shahan Gõycher aplem raj choloylem.
9)           1498 - Vasco da Gaman  Bharotant yevpachi doryantlean vatt sodun kaddli, Calicut ailo.
10)        1489-1510 - Bijapurcho Sultan, Yusuf Adil Shahachem Gõycher raj cholovpachem  chaluch aslem.
11)        1510 - Novembrache 25ver Alfonso de Albuquerquean Gõy aplea tabeant kelem.
12)        1515 - Purtugezamni yesesvi ritin Ismail Adil Shaha add Gõy rakhlem.
13)        1524 - Dom Vasco da Gama Gõycho Viceroy zalo, ani teach vorsa Calicut ontorlo.
14)        1534 – Purtugezamni Diu apnnaylem.
15)        1540 – Jezuchi Sonvstha ghoddli.
16)        1542 - St. Francis Xavier Gõyam ailo.
17)        1543-1783 – Purtugezamni Adil Shaha koddchean Bardez ani Saxtti apnnayli.
18)        1552 – Chinachea Sancian zunvear  Bhagevont Francis Xavier ontorlo. 
19)        1554 – Matui kusonk nasloli Bhagevont Francis Xavierachi kudd Gõyant haddli.
20)        1556 – Asiantlo poilo chhapkhanno Gõyant ailo.
21)        1557 – Gõychi Arkidiocez sthapli.
22)        1560 - Gõycho poilo Arsebisp mhonn Dom Caspar Leao Pereiran tabo ghetlo.
23)        1560 – Gõyant Inkvizisanv ailem.
24)        1561 - Purtugezamni Damanvcher akromonn kelem.
25)        1570 - Adil Shahan Gõy addaylem.
26)        1622 - Gregory XV Pap Saiban Bhag. Francis Xavierak sant kelo mhonn jahir kelo.
27)        1623 - Gregory XV Pap Saiban konverter zalolea hindu bamnnank apli zat samballunk porvangi dili.
28)        1639 – Dutchan Gõycher akromonn kelem.
29)        1642 - Ingland ani Purtugala modem korar sthaplo.
30)        1683 – Shivajicho put Sambajichea khal marathamni Gõycher akromonn kelem.



31)        1695 -  Purtugex Viceroy Pornnem Gõy xarantlo bhair sorlo.
32)        1739 - Marathamni Gõycher akromonn kelem.
33)        1741 - Marathamni ani Bhonsleamni purtugez bollak haroylem.
34)        1749 - Purtugezamni Jezuitank bhair uddoyle.
35)        1759 - Purtugez Viceroy-an aplo rabito Ponnje kelo. Purtugezamni Maratham kodde xanti keli. Jezuitank Gõyantle bhair uddoyle.
36)        1763 – Purtugezamni Noveo Kabizadi (New Conquests) apnnaunk survat keli. 
37)        1794  - Purtugezamni Kankonn apnnaylem.
38)        1778 -  Purtugezamni Peddnnem apnnaylem.
39)        1783 - Purtugezamni Peddnnecho tabo ghetlo.
40)        1787 – Yesesvi zaunk naslolem ‘Pinto Bondd’ zalem.
41)        1788-1799 – Puray Gõycher purtugez razvott vistarli.
42)        1797 – Brittix Foujen Gõy aplea tabeant ghetlem.
43)        1812 – Gõyant Inkvizisanvacho xevott.
44)        1813 -  Brittix Fouz Gõyantli fattim sorli.
45)        1821  -  Purtugalache Sonsodent Gõychem protinidhitv zalem.
46)        1835 – Gõycho poilo Rajpal Bernardo Peres de Silvachem bondd oyesesvi zalem.
47)        1842 – Ponnje Escola Medico Cirugao de Goa sthaplem.
48)        1843 - Ponnjek ‘Nova Goa’ nanv dilem, ani Gõychem xar mhonn jahir kelem.
49)        1881 – Gõyant relve chalu korpachi yevzonn suru keli.

 


50)        1900 – Gõychem poilem purtugez disallem ‘O Heraldo’ chalik laglem.
51)        1905 – Gõyant lokhonddacheo ani magnezicheo mina khonddi suru zaleo.
52)        1910 – Gõyant purtugez razvottkecho xevott zalo.
53)        1926 - Hukumdar Dr. Antonio Salazaran Purtugalachim sutram aplea hatant ghetlim.
54)        1946 – Moddganv Ram Manohar Lohian Satyagra keli.
55)        1947 - Agostache 15ver Bharotan Brittixichea chopkeantlean svotontrtay zoddli.
56)        1950 – Janerache 26ver Bharotak Lokraj favo zalem.
57)        1954 - Dadra ani Nagar Havelichi suttka zali.
58)        1961 – 9 tem 19 Dezembr Bharotachea Fouje Dollanchea ‘Operation Vijay’-antlean Gõychi suttka zali ani itihas ghoddoylo.


Ani tednanchean Gõyant Dezembrachi 19 tarik Gõy Suttkecho Dis mhonn monoytat.

Gõy Suttkechea 50 vorsanchim Khuxalbhorit porbim
sogglea Goykarank!
Jose Salvador Fernandes

www.goa-world.com

[as forwarded to gaspar almeida]
(c) All Rights reserved.

Friday, November 18, 2011

JKS-achem Gõyantlem Poilem Itihasik Pradexik Sommelon

SON’VARACHIM SUNGTTAM:

JKS-achem Gõyantlem

Poilem Itihasik Pradexik Sommelon

 -       Jose Salvador Fernandes 

Sonvsarant zollim-mollm ximpoddlolea Konknni mon’xanchem ani tanchea prosn-oddchonneanchem protinidhtv (representation) korop, Konknni bhas anik-ui girestavop, ani tika tichea sogllea khaxeleponnan ani veglleponnan samballop, ani fuddarak yevpi Konknni pillegek he bhaxechem daiz rakhun dovrop, oxea hetun Agostache 20ver, 2011   Jagotik Konknni Songhotton (JKS) Mongllurant zolmak aili. Sonvsarbhor ximpoddloleo Konknni sonvstha va songhottona, jeo Konknni Sonvskrutayechea, Sahityachea ani Somajik mollar vavurtat teo soglleo ekttaim yevn, Jagotik Konknni Songhotton ubi zalea.

 Faleanchean  he Songhottonecho vavr khorea orthan suru zata. Dusrea utramni, sonvsarantlea sogott lipinchea, bolinchea, dhormanchea ani her anganchea Konknni mon’xank khorea orthan eke sotre khal haddpachi mokh dolleam mukhar dovorun suru kelole JKS-acho mullavo, vhodd, bharadik ani mhotvacho vavr  faleanchean tiche odhikari chalik laytole. Vanttun-futtun poddlolea Konknni mollar hi anik ek khub bori ani itihasik survat oxem mhonnchem poddta.

 JKS-achem Poilem Itihasik Pradexik Sommelon faleam Gõyant bhorta. “Gõyant Konknnichi Poristhiti ani Ticho Fuddar,” “Raxttrik ani On’tor’xattrik Mollar Konknnichi Poristhiti ani Ticho Fuddar,” ani “Konknni Bhaxecheo Lipi: Prosn ani Upay” hea vixoyancher hea Sommelonant disbhor vichar ani bhasabhas zatoli.

 “Gõyant Konknnichi Poristhiti ani Ticho Fuddar” ho hea Sommelonantlo chodd mhotvacho vixoy tharta. Gõyant Konknniche poristhitecher vichar zavop hi kallachi goroz khub adim uprasloli. Karonn, Gõyant lipianchea, dhormanchea, zatinchea nanvan Konknni bhaxek ver haddloli asa, he bhaxechea loka modem futt ghaloli asa, onitichim ani futtichim durgam ubim kelolim asat. Oxe poristhitek lagun, Konknni mon’xa bhitorli apleach bhaxechi vat minn-minnunk laglea. Taka lagun Konknni monis aple sonvskrutaye pasun pois vochpachem chodduch nettachem varem khub adim pasun suttunk laglam. Bhas hi sonvskrutayechem protik. Konknni monis apli bhas ani sonvskrutay sanddun, bhaxeche ani sonvskrutayechea mollar onath zavpachem chitr disunk laglam. Taka lagun, Gõyantli Konknnichi poristhiti samkich hata bhair veche poilim, tin nam-nopoyt zaunche poilim tacher kholayen ani bariksannen vichar zavpachi goroz asa. Sot poristhiti asa ti ustun kaddpachi nibel goroz asa. He poristhitecher danv-pallantlean vichar-bhasabhas zavpachi goroz asa.
  Gõyant Konknni bhaxechea mollar, bhitorlean ek, ani bhailean dusrem rup oxe torechem chitr  ugtea dolleamni polleunk mellonam khorem,  punn somajik-bhaxik nodrechim oklam lavun pollelear tem voilem sot khubxea gozalintlean zannvota. Him don rupam Konknni bhaxecheche udorgotiche vatter addkholliche fator zaleant, ani bhaxek-ui chodd nhoi zalear thoddo tori tacho mar bosla. Gõyant Konknni bhaxeche mukhelponnan, voir-sokol thaun Romi ani Devnagori mhunn lipinchea nanvan don ube-addve vantte zalole asat, hem sot konnacheanuch nhoikarunk zainam. Fuddarak hem don rupanchem nattok chaluch urlear, tea addkhollinchea fatrancho Konknnichea vikasache vatter vhoddlo dongor zavpachi bhirant asa. To zauncho nhoi mhunn zotnay ghevpachi goroz asa.

  Konknnichea mollar Konknni bhas surokxit ani vevosthit ritin tigtoli-zogtoli zalear “Veglleponnant Ekvott” (Unity in Diversity) hem totv bhouch mhotvachem asa. Dekunuch, Konknni bhaxechea nanvan lipianchem tondd pollenastanam, Gõyant zavpi faleanchea aplea Poilea Itihasik Pradexik Sommelonak hajir zaunk, JKS-an Devnagori ani Romi mhonninastanam hea rajyantlea sogott Konknni sonvsthank ani lagu zavpiank,  aplo hetu dolleam mukhar dovorun amontronn-apovnnim dhaddleant. Konnakuch bhairaynastanam. Oxem korun, rajyachea panvddeavelean sonvsarik panvddear Konknni mon’xancho veglleponnant okhondd khoddpa poros-ui mozbut ekvott  ghoddovpacho ani Konknni mon’xak Konknni bhaxechea sutan bandpacho JKS-acho mukhel hetu asa. Dekun, sonvsarachea panvddeavele he Songhottonechea faleanchea Gõychea Pradexik Sommelonant Gõykaramni bhaxechea mollavele vad-vivad, ton’tte ani lipianchem zhogddem kuxin-konnxak dovorun va tem toxea toxem gheun tantum bhag ghevop khubuch mhotvachem asa.

Gõyant JKS-achem hem poilench Pradexik Sommelon. Bharotant ani Bharota bhair jea-jea zageancher Konknni monis asat tancho bhaxechea navan khoro ekvott ghoddoun haddche khatir, JKS oslinch Pradexik Sommelonam Kornnatokant, Maharaxttrant, Kerollant, Hyderabad (Andhra ani Tamil Nadu), Gulfant (Saudi Arabiak dhorun Gulfantle her'r des), Londonant (UK, Evrope, Izrael ani Pakistan) ani Canada (ani America, Australia, New Zealand)  oxim soglim mellun 9 Pradexik Sommelonam ghoddoun haddchi asa. Ani hea Pradexik Sommelonancho kollos mhunnon, Dezembr 2012 vorsa Gõyant dobajik “Jagotik Konknni Sommelon” zatolem. Him Pradexik Sommelonam heach “Jagotik Konknni Sommelon”-achi aste-aste keloli toyari asa.

JKS-achea hea sogllea Pradexik Sommelonank upatt yes anvddetam.  


Sonvar, Novembr 19, 2011


http://sonvarchimsungttam.blogspot.com/2011/08/yevkar-jagotik-konknni-songhotton.html

Blog Archive

About Me

My Photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.

Son'varachim Sungttam