Saturday, August 20, 2011

Anna ani Bhroxttacharachim Sonn’am!


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Anna ani Bhroxttacharachim Sonn’am!

                 - Jose Salvador Fernandes






Hea disamni Bharotant ekuch ek nanv gazta – Anna Hazare! Bharotant disandis matot vetoli bhroxttacharachi khotti ani nagrikank lojek ghalpi kidd kaddun uddovpache nodrentlean, Anna Hazare aple porim vavurta. Kendr Sorkar tachea hea proyotnache vatter kannte ghalpacho khottpott korta taka lagun, Anna Hazarechem nanv chodduch gazunk laglem. Anna Hazaren bhroxttachara add zhuzunk poilem pavl ubarlam taka Bharotantlea khubxea nagrikancho-i tenko asa! Punn nagrikancho ho tenko kitlo promannik ani khoro to somzunk vatt na. Karonn?

 
Bharotant sogllea panvddeancher xim’-mer naslolo bhroxttachar cholta hem kott’ttecho bhikari aslolea nagrik legit khobor asa. Ani bharoti nagrikank he vixinchi khobor astanam, bhroxttacharacho bolli zavpacho apnnak butt legit ailolo astanam, kal meren tannim khuincheach panvddear, bhroxttachara add tondd ugtem korunk na. Atam Anna Hazare fuddem sorla, ani taka mat upatt tenko diunk fuddem sorleat! Hantum iskolancho, kolejincho, sabar xarantlea ani sabar ganvchea sabar lokancho aspav asa. Anna Hazarek bhroxttachara addche chollvollint tenko diunk, Gõyant tor kitleaxeach zannamni kitleaxeach zomeanchea nanvam khal morcha ani pursanvam rosteancher bhair kaddlim. Konn-konn kortt ‘arrest’ mhunn zalo. Atam mhozo prosn itloch – hea lokak tor bhroxttacharachi itli vitt ailoli, bhroxttachar ekdancho sasnnak sompcho oxem kallzachea ani ontoskornnachea soglleach khanchim-konnxantlean distalem, zalear aplo nixedh uttounk tea vaitta add zhuzonk he lok khuinche adde kuxik nhidun aslole?
Anna Hazaren bhroxttachara add pavl ubarlem ani iskol-kolejintlea tticherink-ui aplea xikpiank gheun rostear yevchem dislem. Hache poilim kednach disunk na. Kiteak? Itlo kall meren xikpiank pustokantlench xikoylolem, ani jivitak lisanv mhunn bhroxttacharachea vixoyacher matui tondd ugtem korunk na dekunuch mum? Bharotant ani Gõyant khuinchea panvddear thaun bhroxttachar koso-kat suru zata he vixim xikpiank tor zanniv keloli zalear, aiz tea xikpiank gheun rostear yevpachi kosli goroz asli? Xikpiank bhroxttachara add zhuzpachem lisanv xikounk na mhunnonuch hem rostear yevop mum? Na zalear kosli goroz asli?
Bharotachea dor eka rajyant bhroxttachar khuinche tenkxer pavla ti khobor naslolo hea desacho ek-ui nagrik aschona. Itlo kall, sogott lok bhroxttachar cholta, bhroxttacharak lagun sarkim kamam zainant, favo tankam favo tem kaidean mellonam, adi. oxem fokot utramni boddboddtalo. Punn tache add avaz uttounk, nixedh marunk konnuch kednach ekvottan fuddem sorunk na. Kiteak?
Anna Hazare atam pondra dis, Bharotant choltolea bhroxttacharak virodh dakounk ani tache add nixedh marunk upasak bosla. Punn tachea hea pondra disachea upasantlean bhroxttachar kitlo meren somptolo tache vixim tornno, punn khoro dubav asa. Kiteak, hanga konn-ui kitle-i dis upasak boslo mhunn konnachem kainch vochonam, konnak kosloch forok poddonam. Zalear, Anna Hazarecho ho pondra disancho upas bhroxttachara add vegllem ani khas oxem kitem ghoddoytolo kai? Tacho pondra disancho upas somptoch fuddem kitem kai?
Anna Hazare eklo-eksuro Bharotantlo bhroxttachar sompounk unno poddtolo. Bharotantli bhroxttacharachi lambay-runday ani kholay pollelear, tachean ekleachean to bhroxttachar mullantlean umttaun kaddunk zauncho na hem sot. Toso konnem-i to mullantlean umttaun kaddcho zalear, mullavea panvddear chaltea-sadea nagrikamnich to poilo aplea kallzantlean umttaun kaddcho poddtolo. Apunn bhroxttacharak bolli poddche nhoi mhunn tannim sumara bhaili zotnay gheunchi poddtoli. Oxem korun, nagrikamni soglleo gozali kaideak dhorun zatat te porim vavurchem poddtolem. Toxem kelear, bhroxttacharak khuincheach khanchi-konnxant tokli voir kaddunk mellchi na. Ani oxe poristhitent, nagrik ani lagu zavpi odhikari-i kaidean promannikponnachea rosteavelean cholunk pavtole.
 
 
 
Sonvar, Agost 20vi, 2011

Saturday, August 13, 2011

Yevkar ! Jagotik Konknni Songhotton !

SON’VARACHIM SUNGTTAM:


               Yevkar ! Jagotik Konknni Songhotton !

                                                   - Jose Salvador Fernandes

Itlo kall, sonvsarantlea sogott lipinchea, bolinchea, dhormanchea ani her anganchea Konknni mon’xank khorea orthan eke sotre khal haddpache askar-suskar, Agostache 20ver, 2011 Mongllurche Mandd Sobhann sonvstheche kuddintlean, Jagotik Konknni Songhotton (Global Konknni Organization) nanvan rup dhortole.




Sonvsarbhor ximpddun poddlolea Konknni mon’xanchem ani tanchea oddchonneanchem protinidhtv (representation) korop, Konknni bhas girest korop ani tika tiche soglle suropayen ani veglleponnan samballop, ani fuddle pillgek Konknnichem daiz pavtolem hachi khatri korop, he fuddlea satolleant Mongllurant zolma yevpi Jagotik Konknni Songhottoneche hetu asat.

 Sonvsarbhor ximpoddloleo Konknni sonvstha va songhottona, jeo Konknni Sonvskrutayechea, Sahityachea ani Somajik mollar vavurtat teo soglleo ekttaim yevn, Jagotik Konknni Songhotton ubi zaunk ap-aple porim xinvacho vantto ditoleo.

Khuincheo-i Konknni sonvstha va songhottonam, jeo Konknni sonvskrutik dakovnno, konsert va khell ghoddoun haddtat, va Konknni kantarantlean, tiatr/nattkantlean, nachantlean, lok-vedantlean sonvskrutayek hatbhar laytat, va Konknni porampora, chali-riti, daiz samballunk vavurtat, toslea sonvskrutik sonvsthank Jagotik Konknni Songhotton-eche vangddi zaunk tichem dar vixall ugtem asa.

Konknni Bhaxek, Konknni Sahityak, Konknni Sod-vavrak, Konknni zagrutayek, adi. hatbhar lavnk, vistarunk, posraunk vavurpi Konknni sonvsthank yevkar diunk Jagotik Konknni Songhotton-a aple lamb-rund hat ugte korun asa. Konknni lipianchim ani bolianchim Kendram, Potram-masikam, Prokaxon Ghoram, adi. hankam-i tantum zago asach asa.

Khuincheo-i Konknni sonvstha, jeo kherit somudayachea va vattarachea Konknni lokak ekvottan dovorche ani samballche khatir, somajik dobaje ani porbo ghoddoun haddtat, va somajik vixoy gheun vavurtat zalear, toslea-i Konknni somajik sonvsthank vengounk Jagotik Konknni Songhotton thattun toyar ravlea.




 Oxe fattbhuimiecher, Jagotik Konknni Songhotton zolmak yeta hi dor eka borea monachea Konknni mon’xak bori khobor. Kiteak, he Songhottnent sogllea Konknni lipiank, sahityak, vavrak, sonvskrutayank zago asa. Hi Songhottnna ‘Vividtayent Ekvott’ (Unity in Diversity) hea totvacher choltoli, teach totvacher ghottmutt ubi ravtoli, ani tech dixen, nodren vavurtoli. Konknnichea sabar lipianchea ani vavrachea lokak eka sutan ani dhagean vinntoli. Konknni mon’xank sonvsarache fattir ekamekak lagim haddtoli, tancho ekvott ghoddoytoli ani Konknnichi ‘Global Village’-int rupantor zatolem. Dekunuch, Konknni mon’xam khatir oxe torechi Jagotik Konknni Songhotton hi kallachi goroz asa. Ani ‘tempa promannem mathear kurponnem’ mhonntat te bhaxen, nixchitponnan hi Jagotik Konknni Songhotton Agostache 20ver, 2011 zolmak yeta.

Khuxalkayen ani rund Konknni monan ani kallzan, tika dor Konknni mon’xan yevkar divpachi goroz asa! Sonvsarache fattir ani Konknni mollar tika sogllem yes anvddepachi goroz asa!

Agost 13, 2011
http://www.goa-world.com/







 1992 vorsantlea Agostache 20ver, Konknni Bhaxek-ui her bhasam vangadda Son’vidonache Attve Vollerint zago mell’lo. Teach disacho ugddas ani somarombh monoun, hea vorsantlea Agostache 20ver, Jagotik Konknni Songhotton chalik lagta. Gõyant, “Konknni mhonnlear Konknniche Romi lipientlean boroyloli Konknni,” oxea utramni Rajbhas Kaido pas korit porian, ani Konknni bhaxek Son’vidonache Attve Vollerint zago mellot porian, Konknnintlea bamonn lokamni dhormachea, lipinchea ani zati-katinchea nanvar Konknni bhaxechea her lipiancho chodduch ugteponnim dves ani bhairavop suru kelem. Aiz Gõyant tin ttok’ke lokak porian ji Konknnichi Devnagori lipi naka, tich lipi Konknnichi sobhavik lipi, dusreanchi addechi ani khotti mhonnot tea bamonn lokamni Konknni lokam modem ubi futt ghali. Konknni mhonnli ki ti Devnagori lipientleanuch asunk zai, her dusrea khuincheach lipiamni nhoi, oxem tanchem azun-ui khottem ani sokoilea panvddeachem chintop chalu asam.
 

Konknni mhonnlear fokot aplea bapaychi miras zalolea porim mirounk, dusrea lipianchea lokak kikont korunk, tancheo lipio unnak mhunn dakounk ani fattim uddounk, tannim khub vorsam adim ‘Akhil Bharoti Konknni Porixod’ suru keli. Dor don vorsam uprant ‘time pass’ mhunn zavpi he porixodek thodde zann ek ‘moddem’ mhonntat; kiteak te Porixodek jiv na, ani dor don vorsamni tea moddeak khand marunk hatachea bottancher mezpa itlech te bamonn ani tanche pattlavdar hajir zatat. “Ek bhas, ek lipi, ek sahitya’ hem totv bam’nnanchea khottea monantlean ani te Porixodentleanuch ailam. Mhonnche, tea totvant her lipiank, tantuntlean uzvadda yevpi sahityak kuskuttachem-i mol-mhotv na, oso tacho orth zata. Aplo ekvott samballche khatir, ekach ghorabeant jiyetolea avoy-bapayn ani bhurgeamni ami sogllim ekuch torechim ani rongachim angvostram ghalum-ia oxem mhonnlear zata?

Friday, August 5, 2011

Sonvarchim Sungttam

Posted by Picasa

Ek Gozal. Borovpiachi Ani Vachpiachi






SON’VARACHIM SUNGTTAM: 

     Ek Gozal. Borovpiachi Ani Vachpiachi
                                            - Jose Salvador Fernandes  [Jose+Salvador+Fernandes.jpg]



Tea dukonacher mhozo mobail fon top-up kelo, ani fuddle kamak vochunk motorsaikol chalu korunk vetalom. Itlean fattlean thaun konnem tori mhonnlem –


“Fattlea son’varak tunvem amkam Sungttank voir uddoyle mure!”
[shrimps1.jpg]  Hanvem vollun fattim polleunche poilim to mhoje mukhar ubo zalo. Polle zalear ho! Kolejint mhojea sangata xikpi, punn atam tarvotti. Hanv hanslom ani ogich ravlom!

“Khubxe pavtti tum Son’varachim Sungttam boroynastana amchea sarkea vachpiancher onit korta, zannam tum?” Dor Son’varak hanvem Sungttam borovpacho stamp paper-acher kontrad kelolea porim to odhikaran koso uloylo.

“Rampnnik kainch sampddonam tednam hanv mhunn kitem kortolom?” Hanv mhoje porim uloylom.

“Mhonnche?” Tannem mhojea sangnnecho somoz maglo.

“Jednam mhoje kodde Son’varachim Sungttam borounk vixoy asonam, tednam hanv boroynam.” Hanvem mhojea chintnanchem pustok taka vachun dakoylem.


“Che! Toxem mhunn anik zaum yeta? Borovpi tum! Kainch na zalear-ui vachpiam khatir tunvem koxem-i korun, kitem-i tori borounkuch zai!” Tannem ulovpantlean hott dhorlo.


“Monant nastanam, koxem-i korun ‘kitem-i’ borovpachem kam’ mhoje kodde zaich nam.” Hanvem soroll sanglem.


“Mhonnche, tujea vachpianchem tuka poddlolem nam tor?”


“Vachpianchem poddlolem asa mhunnonuch ‘koxem-i ani kitem-i’ boroynam hanv!” Hanv anik-ui spoxtt zalom.


“Polle! Tunvem zoddun ghetlolim jim vachpi asat tim tukach visvaxi astat. Dekun, tunvem ‘koxem-i ani kitem-i’ boroylem zalear-ui tim motte umedin vachtat hacho tum sodanch ugddas dhor!” Apnnem jivitachem vhoddlem sot sanglolea vori to uloylo ani toso ubo-i ravlo.


“Borovpi aplea borovpantlean vachpi zoddta te taka zoddunk vell lagta, punn te taka koxe luksonn zatat ti tuka khobor asa?”


“Koxe?” Apunn hartolea porim tannem vicharlem.


“Aplea borovpantlean borovpi vachpiank man-respeit dinastanam ‘koxem-i ani kitem-i’ boroyta tednam tache vachpi taka luksonn zatat. Ani toxem korun, mhaka mhoje vachpi mhaka luksonn zalole nakat. Dekunuch, borovpachem kainch asonam tednam, ‘koxem-i ani kitem-i’ borovche bodlek hanv boroynastanam ravtam!”

Hem mhojem sangnnem aikun, tea vixoyacher tannem anik uloylolem mhaka naka aslem. Torui to uloyloch –

“Zalear, vachpiancher onit korpachi tuji ti sonvoym itlench mhonnchem poddta!” Tannem mhojea sangnneacho apnnak zai toso orth kaddlo.


“Toxem ‘koxem-i ani kitem-i’ borovp vachpiank okman-ui zaum yeta oxem tum kiteak chintinam?” Hanvem mhozo orth sanglo.

“Tujea ulovpantlean tum tujea borovpa poros vachpiank chodd mol dita koso dista!”

“… ‘dita koso’ nhoi, ditanch hanv. Borovpian zaitem boroylem ani taka vachpi na zalear tachi got, bhat asa punn gironn na oxe torechi zatoli!” Hanvem rupatmok bhas vaporpacho proyotn kelo.


“Apnna kodde borvpa sarkem kainch asonam mhunn apunn boroynam oxem mhonnpi poiloch borovpi hanv tuka polletam ani aikotam.” Tannem ojap ugtaylem. Punn dusreach khinnak prosn kelo –


“Mhaka ek gozal sang… Tum kiteak boroyta?”


“Mhoje kodde kitem tori sangpachem asa mhunn boroytam. Na zalear boroynam. Borounk zai mhunn boroyta taka orth asonam… mhoje ani vachpianche-i nodrentlean. Vachpiam khatir ‘koxem-i ani kitem-i’ boroun tanchi vachpachi ani vicharanchi ruch ibaddche bodlek, ek vell borounk mhojea monant kainch xizonam ani tizonam tednam boroynastana ravun mhojea vachpianchi bhuk vaddounk mhaka avoddta. Khavpi asat mhunn tankam kitem-i khaunk dilem mhunn zaina nhoi? Khaunk ditolean khavpiacho-i man rakhcho poddta.” Hanvem sade ritin sanglem.

“Torui, hea vixoyacher tunvem sangloleo gozali mhaka pottonant.” Tannem apleach vadeacho rong dakoylo.


“Tantum koslench veglleponn na. Borovpiacheo soglleoch gozali vachpiank pott’ttatuch oxeo nant. Ani soglleoch gozali vachpiank pottapakuch zai oxem-i nam. Dekun boroytanam, borovpian heo-ui gozali monant dhorpacheo astat. Hea gozalinchem bhan dovrinastanam to ‘koxem-i ani kitem-i’ borounk lagta, tednam vachpianchi vicharanche nodrentlean tea borovpiachi asloli ruch bigoddta. Mhojea vachpianchi ruch toxe toren bigddavpachi mhaka khuxi nam.” Hanv mhojea chintpak visvaxi ravlom.


“Ani toxi kednam-i vochun bigoddli zalear….”

“Ti bigoddche poilinch mhojem borovop bond korpachi mhaka bud favo zaum mhunn mag!”

Mhoji sosnikay bigoddche poilinch hanvem hansot toxem mhonnlem, ani “borem mellche kednam-i” mhonnit motorsaikol chalu korun fuddli vatt dhorli.
 
 
- Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
 
Agost 6, 2011   


About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.