Friday, July 8, 2011

Adim Konknnichem Mullpitth ! Atam Fonddpitth?



                                   - Jose Salvador Fernandes

SON’VARACHIM SUNGTTAM:




Adim Konknnichem Mullpitth! Atam Fonddpitth?




Gõyant, mullavea xikxonnachea nimitan Konknni poros choddxea Moratthi mon’xamnich pettoylolo virodhacho uzo bhogbhogpacho mat thambla, punn mumor mat jito-gorom’ asa. Karonn? Boreach avoy-bapayamni aplea bhurgeanchem xikxonnachem mullavem madeom inglezintlean zaunchem mhunn vinchlem, ani te gozalichem xellem udok Bharoti Bhaxa Surokxa Monchachea (BBSM) ujear poddlem.


Mell’lole khobre promannem, novod tok’ke sorkari iskolamni xikpi bhurgeanchea avoy-bapayamni, mullavea panvddear inglez madeomak magnni kelea.


Gõyantlea sorkari onudan mellpi mullavea panvddeachea xallamni 30, 084 xikpim asat. Tantuntlea, 27,202 zannamni mullavea panvddeavelem xikxonn Inglez madeomantlean maglam. 1,887 zannamni Moratthintlean ani 995 zannamni Konknnintlean!


 Konknni madeomachea 121 iskolantlea 80 iskolamni, xikxonnachea mullavea panvddear Inglez madeom zai mhonnlam. Tis ani tin iskolamni Inglez ani Konknni madeom zai mhonnlam. Char iskolamni Moratthi madeom zai mhonnlam. Tin iskolamni Konknni ani Moratthi zai mhonnlam. Don iskolamni Moratthi, Konknni ani Inglez madeom zai mhonnlam, Urdu madeomachea eka iskolan Inglez madeomacho nirnnoy ghetla.


Hea soglleacho vichar korit zalear, he babtint Konknnichi poristhiti chodduch huskeachi dista! Sogllea bhasam modem, Gõychea Gõyant, zoim Konknni Gõychi Rajbhas asa, tea rajyantlo lok Konknniche khor dusman aslolea vori dista. Gõykarank Konknnicho mog ani apleponn na koxem dista. Gõykar Konknni aple avoy-bhaxecho dves kortolea vori bhogta.




Khuinchich gozal automatic ritin ghoddona. Mhonnche, dor eke gozali fattlean karonn asta. He nodrentlean, Gõyant Konknnicho kiteak husko dista? Svota Gõykaruch aple avoy-bhaxeche dusman koxe vagpachi poristhiti koxi-kat nirmann zali? Gõykarank Konknnicho mog ani apleponn na koxem dista tem konn karonna khatir kai? Gõykar aple avoy-bhaxecho dves kortat koxe distat, tache fattlem karonn kitem asum yeta?


 Fattlea chovis vorsanchea kallant bodol zalolea Gõychea Gõyantleach maddak fatt tenkoun barik-sarik niyall kelear, voile poristhite fattlean khubxim karonnam asum yetoleachem chitr zollkhota. Mhojea monachea pordear tantuntlim kaim karonnam vachunk melltat tim 10 oxim asat :–

1. Niz Gõykar, zannim dhormacho ani lipincho bhed-bhav pollenastana, sogott Gõykaranchea buzak buz laun Konknnik Gõychi Rajbhas korunk vavurlole tankam, kallokant dovorun, muttbhor lokamni ratiam modem, Rajbhas Kaideant Konknni mhonnlear “Devnagori lipienytlean boroyloli Konknni” mhonnot, Konknni mogiam modem lipiechi vonott ubi keli. Tanchea visvasak ghat kelo. Konknnichech Romi lipiek Konknnichim daram bond kelim.


2. Khuinchech poristhitent Gõychi Rajbhas zaunchi nhoi mhunn jiche add jem andolan choloylem, tech Moratthik Rajbhas Kaideant, tika ang soddunk mellta titlo-i zago dilo.


 3. Fuddem vochun, mullavem xikxonn Konknnintlean zaunchem mhunn rajyantlea tea dusongi mon’xamni aplo xek’ choloylo. Konknniche Devnagorintlean mullavem xikxonn chalik laglem. Lipiechem porkeponn sodduch, boli mhunn khuinchi aschi? Bam’nnanchi. Muttbhor lokachi. Konnench mandun gheunk nasloli. Choddan chodd lok vaprinasloli.






4.Uprant, Devnagori lipientle Konknnichem fottkirem raj Konkan vattarant vistarche khatir, dhormachi ontor korpi hea muttbhor lokamni, zati-katicher adarun “ek bhas, ek lipi, ek sahitya ani ek somaz” hem tontr bhair kaddun, Konknnichea her lipiancho ghat ghevpachi mann’ni kaddli.

5. Konknniche unchle zage-podam favo asloleank dinastana, aplea-apleach lokak diun meklle zale.


6. Konknniche Devnagorintlean unchlo panvddo porian xikop korun, Konknni tanchem pott bhorunk xokli na.


7. Konknniche unchle zage-podam favo asloleank dinastana, aplea-apleach lokak diun meklle zaleat.

8. Konknniche Romi lipiecho dusvas ani ti sompoupacho guddmell. Mhonnche, bhaxik mollar lipianchem-i rajkaronn.


9. Konknnichem mhotv pottoun sangpachem, ani te nodrentlean Gõychi osmitay samballunk tannim kednach pavlam ubarunk nant.

10. Dusre lipiantlea Konknneank, utramni lagim korun khottea monan tancho faido kaddla.



9 Julay 2011
http://www.goa-world.com/




Live Konkani Music at http://www.live365.com/cgi-bin/directory.cgi?autostart=konkani
Brought to you by Ulysses Menezes & Gaspar Almeida, http://www.goa-world.com/

Friday, July 1, 2011

‘Tum Atam Kiteak Boroyna?’ -Jose Salvador Fernandes





SON’VARACHIM SUNGTTAM:

                  ‘Tum Atam Kiteak Boroyna?’

                                                   - Jose Salvador Fernandes



“Tum atam poilim bhaxen Konknni potram-masikancher kiteak boroyna?” Khub kallan, nhidentlean uttun konnem tori mhaka proxn kelolea vori dislem. Proxn vicharpi aslo ‘To.’ Potram-masikancher boroytalom tednacho mhozo vachpi. Ponnje Bhosle Hotelant to-ui mhoje porinch sanjeche chavek ailolo. Hanv boslolom teach mezar taka suvat mell’loli. Tem mez fokot amkam dogaimkuch rakhun (reserve) dovorlolea porim.
 Tacho to proxn vachun hanvem tondd hanstem kelem… punn bhitorlean mon mat fattleo gozali jiteo korunk ugddasachea umbrear yevn ubem ravlem.


“Borovpachem soddlem tem soddlem…. Ulovpachem-i soddlem?”
To mhaka barik niyallit ravlo.  Mhoje zapechi vatt pollet.  Khuinche-i poristhitent hanvem tachea proxnachi zap diunkuch zai mhonnlolea porim.  Apnnem vicharlolea proxnachi zap xikpi ditolo mhunn xikovpi taka eksarko polleun ravta toso.


“Hanvem borovpachem bond korunk na. Azun-ui borovp chalu asa!” Hanvem mhoji borovpachi dhadoskay ghonttit taka zap dili.


“Masikancher tor disonant tujim borovpam? Khuim boroyta ani khuim chhapun yetat tor tim?” Chavek taneloleak chavecho ghontt marlea xivay suseg na zalolea vori tannem mhaka fuddem proxn kelo. Titlean thoim veittor ubo zalo.

“Mhaka ek bun ani chav. Sakor chodd ghalum naka.” Veittorachea tonddak pollenastanach tannem order dili.

“Tor sang mure amkam, khuim chhapun yetat tim...” Tannem mhojea tonddak pollet proxnachea rupan atam mhaka order dili.

“Son’varachim Sungttam hea mathallea khal atam ‘net’-avelean boroytam. Poillea Gulf-Goans e-Newsletter (http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans); http://sonvarchimsungttam.blogspot.com/;    http://www.goa-world.com/ hacher mhojim borovpam dor son’varak vachunk melltat.” 
[goa-world.jpg]

“Oxem? Ami baba khuim tim nettam-fettam vaprunk zannanv? Tim tumkanch borim! Atanchea bhurgeank!” Tannem mhaka bhurgo mhonnlo tachevelean tachi piray kitli pasun astoli hacho hanvem sumar marlo.
Ani titleanuch sumaranxi sakor ghaloli tachi chav ani bun veittoran haddun mezar dovorlo.


“Punn tunvem Konknni masikancher borovpachem kiteak soddlem tem mat azun sangunk na?”
Plettintlea bun-acho kuddko kaddit to porot-ui mull proxna kodde ailo.


“Taka karonn asa.”


“Mhaka sangunk zaina itlem ghuttachem tor tem?”
Tem karonn zanna zavpa fattli tachi umollxik azun-ui toxich asli. Ani tache te umollxikek niyallit mhoji yen’na mhonnosor chav piyeun somploli. Hanv uttun vochpachich vatt polletalom. Itlean thoim ek giraik yevn ubem zalem. “Tujem zalem,atam hanv bostam” oxe nodren to ubo aslolo monis mhaka polletalo.


“Dusre pavtt melltam tednam sangtam. Chodd-so hangach yetam hanv chav piyeunk.” Oxem sangot, veittoran bil haddche poilinch hanv mhoje boskevelo uttun gol’leaxim gelom. Duddu farik korun ghora yevpachi vatt dhorli.
  Bambolle Goa Medical College (GMC)-xim pavta mhonnosor to mhozo vachpi mhojea monachea porddear ubo zalo. Porot-ui tench ‘karonn’ vicharit. Tednam mhojea monan tem ‘karonn’ porot jitem-jivem kelem…


… tea masikak tharaylolea vella ani utram bhitor original lekh boroun dhaddlo… punn mhozo lekh tea mhoineant chhapun ailoch na… Tea bodlek masikacher mhaka anik ek lekh dislo… ekach vixoyacher hanga-thoim konnem-konnem kitem boroylolem tem ekttaun toyar kelolo to tea borovpeacho lekh… porikxek hachi-tachi kopi marun ordkutti zap toyar kelolea vori. Zannun gheum-ia mhonnit som’padpiak chitt boroun, mhozo lekh na uzvadda haddpa fattlem karonn vicharlem. Zalear tannem mhaka kitem zap diunchi?

“Tujea lekhak zago naslo mhunn chhapunk na.” Hi zap vachun som’padpiak rokddich porot zap boroyli.  “Mhozo original lekh chhapun haddunk tuje kodde zago naslo, punn hanga-thoim boroyloleache kope kaddun lekh toyar kelolo to chhapunk mat tuka aito zago mell’lo tor? Konknnint vachun kaddpa itlinch pustokam asat. Tannem khuinchean te kope kaddun aplo lekh toyar kela tachi tuka Konknnintlo som’padpi koso khobor asunk zai asli! Punn ti tuka na mhunn sangunk mhaka duk bhogta!” Duk bhogli mhaka, punn te dukicho porinnam’ mat tea som’padpiacher zalo. Itlo porinnam’ zalo, xevttim hanvem dhaddlolim borovpam chhapun haddunk zaina titlo to osokt ani dubllo zalo – monan! Punn hanv mat girest zalom – tachea onnbhovan!











Son'var, 2-07-2011
http://www.goa-world.com/
http://sanjoao2011.blogspot.com/
[music.gif]

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.