Saturday, November 20, 2010

EKA DISACHO GÕYKAR ?


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

        EKA DISACHO GÕYKAR ?
                                    - Jose Salvador Fernandes




Novembrache 16ver ani 17ver, 2010 Kuveitt xarant bhou dobajean, ghonnghonnan ani obhimanan Gõykaranchi Vixiv Porixod 2010 (Global Goans Convention 2010) zali. Jea hetun ti ghoddoun haddli, tacho hetu vevosthit ritin ani sufollponnim xarti pavtolo vo na tem kollpak vatt na. Fattlea-i vorsamni Gõyam bhair, pordesant osleo Gõy-Gõykarancheo porixodo zaleat. Tench kiteak? Dor vorsa, Agostache 20ver, kherit bhaxen Pordesantle Gõykar WORLD GOA DAY monoytat. 2000 vorsa thaun ho Dis monovnk survat zali. 1992 vorsa, Konknni Bhas Bharoti Ghottnneche Attve Vollerint aspavli tea nimitan WORLD GOA DAY pordesant zolma ailo. Mhonnche, ho Dis monovpak laglear 10 vorsam bhorlim. WORLD GOA DAY hea mathallea khal pordesantlea sogott Gõykaramni ekttaim yevn apli osmitay, sonvskrutay, bhas, porampora, songit, jevonn-khann, itihas, sonvskrutik daiz, adi. somarombhun, tantuntlean Gõykarponnacho obhiman jito-jivo korop,ani to fuddle pillgek-ui rakun-samballun dovrop, ho to Dis monovpa fattlo hetu asa. Sonvsarache fattir, zoxe porim, Canada (Toronto, Vancouver, Quebec, Montreal, Calgary), Australia (Melbourne, Brisbane, New South Wales), New Zealand, United States (New York, LA, New Jersey, Houston, California), Kenya, Mombasa, Tanzania, Mozambique, Dar es Salaam, Zanzibar, Tanga, Modli Udent, Purtugal, Spain, Pakistan, Jermani, Mumboi anik her sabar desamni, je Gõykar nokri kortat te sogle ekttaim yevn ho Dis monoytat. Pordesant utpon’n zalolea hea hetuk dhorun Gõyant-ui ho Dis monovpacho proyotn zala, punn pordesant monoytat tea panvddeacher, ani titlea nettan nhoi.


Pordesantlea Gõykarancho WORLD GOA DAY monovpa fattlo hetu bes-boro asa. Pordesant ravn ho Dis tim motte umedin ani obhimanan somarombhtat hi-ui ekdom’ bori gozal. Punn proxn yeta to ho – Gõykarponn eka disan somarombhun sompoum yeta? Vorsantlean ek pavtt – WORLD GOA DAY – ghonnghonnan monoun, uprant urlolea disamni Gõykaranchea Gõykarponnachem kitem?


Romi lipientlean Konknnichi udorgot zavchi mhunn, Gõyant Dalgado Konknni Akademi vavurta. Tech hetun, he Akademicheo khubxeo karyavolleo zatat. Akademicho sekretar hea natean, hea karyavollinchi khobor khobram-potrancher uzvadda yevche khatir, mhaka ti toyar korchi poddta. Khobram-potrank dhaddtana, Gõykaram meren pavpi khubxea website-ink-ui hanv ti khobor dhaddun ditam. Ek pavtt, oxich hi khobor, pordesantlea eka nanvostea Gõykarak-ui dhaddloli. Tednam tannem mhaka oxi zap boroyloli – “Dear Jose, we should always work hand in hand.” Pordesantlea Gõykaramni ani Gõychea Gõyant aslolea Gõykaramni sangatan, hatant hat ghalun vavrunk zai, oso hanvem to orth ghetlo. Dusrea utramni, pordesantle ani Gõyantle Gõykar, osmitay, sonvskrutay, bhas, porampora, songit, jevonn-khann, itihas, sonvskrutik daiz, adi. nodrentlean sangatan vavrinant.


Khorem! Pordesant zoim Gõykar asat, te Gõykaranche zunve zaleat. Tanchem tem Gõykarponn tanchea rabiteache ani vavrache xime purtench. Thoim te ap-aple porim, sabar rupamni Gõykarponn samballpacho ani jitem-jivem dovorpacho khub thokos ghetat. Punn tanchea tea Gõykarponnacho som’bond Gõychea Gõyam kodde khuincheach rupan zoddlolo disona. Dekunuch, sonvskrutay, bhas, porampora, itihas, sonvskrutik daiz, adi. nodrentlean pordesantlea Gõykaranchem Gõyak vhoddlexem yogdan favo zalolem disona.


Pordesantlo Gõykar pordesant astana sabar ritimni aplea Gõykarponnachi niga gheta zalear, titloch taka Gõychea apleponnacho husko ascho poddtolo; ani tech apleponnantlean ani huskeantlean tannim Gõyak pordesantlean favo tem yogdan divpachi goroz astoli. Poristhiticher nodor marlear, tankam hi goroz azun-ui bhasunk na mhonn disun yeta. Dekunuch, pordesantlo Gõykar Gõyant yeta tednam, pordesant astana WORLD GOA DAY osmitay, sonvskrutay, bhas, porampora, songit, itihas, sonvskrutik daiz samballpachea jea hetun to monoyta, tea vixoyam vixim hanga tannem koslich bhasabhas vo khottpott keloli disona. WORLD GOA DAY-a nimitan to je-je vixoy somarombhta tea vixoyancheo sonvstha Gõyant asat. Bhaxechi asa, sonvskrutayechi asa, daizachi asa, songitachi asa. Punn hea sonvstham kodde tannim som’bond zoddlolo, bhasabhas ani gozal keloli vo mon ghalolem matui disona. Oxe poristhitint, pordesant ravn vorsantlean ek dis WORLD GOA DAY monovop hem khub sompem ani nanvachem koxem dista.


Konknni bhas Ghottnneche Attve vollerint gelolea nimitan WORLD GOA DAY monoytat mhonntoch, pordesantlea Gõykaramni aple osmitayechem protik (khunna) aslole Konknni bhaxe khatir khubxeo gozali korum yetaleo. Konknni bhas sorvangi fulche khatir bhaxechea nanvan ani bhaxe udexim Gõychea Gõyant bhaxeche, sonvskrutayeche, daizache mellave ghoddoun haddpachi kolpona ghevn fuddem yevnk azun-ui vatt meklli asa. Pordesant zo eka disacho Gõy Dis monoytat, tache poros anik-ui khubxe, sonvsarbhor ximpoddlolea Gõykaranche som’bond mozbut korpachem, eka unchlea panvddear tancho ekvott ghoddovpachem ani tantuntlean bhaxechim, osmitayechim ani Konknni sonvskrutayechim pallam-mullam okhondd zatat toslem kitem-i korpacho vichar pordesantlea Gõykaranchea ekvottan ani sangatan zavpachi goroz asa.



- Vhoilo lekh, Global Goans Convention-Kuwait 2010' 'Yadostik' (Souvenir) Pustokacher uzvaddak haddla.

Saturday, November 13, 2010

Ho Koslo Obhiman ani Svabhiman?



SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Ho Koslo Obhiman ani Svabhiman?
- Jose Salvador Fernandes



Gõyantlea Gõyant kednam-i purtugezancho ul’lekh zata tednam, Gõyantlea kaim lokak osoch, orth naslolo ani sanje pejek upkarona toslo boball korun dista. Toxem pollevnk gelear, tancho to ornneantlo boball oxench mhonnchem poddtolem.

Gõy rajyantlea kaim xarantlea ani ganvchea rosteank vo imarotink purtugez nanvam asat. Itlim vorsam hea purtugez nanvancho vapor zait fuddem aila. Aiz teach nanvan tea rosteank vo zageank vo imarotink vollkotat. Dhormancho bhed-bhav korinastana, Gõyantlea khubxea lokamni tim nanvam mandun ghetlim. Tancho vapor kelo. Azun-ui vaportat.

Punn itlea kalla uprant, Gõyantlea kaim zonnank atam vochun, tanche zannte pirayer, tea rosteanchim vo zageanchim vo imarotinchim purtugez nanvam bodlunk zai oxem dista. Tornne pirayer, kuddint rogtacho fors aslo tednam him nanvam bodolchim oxem tankam kednach dislem na. Khorem mhonnlear, te-ui itle kall tinch nanvam vaprun itlea meren ailole. Punn atam okosmat tankam tea nanvanchi bexttich addkholl zalolea porim dista. Dusreank konnak tachi addkholl na thoim, hankam addkholl asa dista.
Purtugezamni Gõycher 450 vorsam raj choloylem. Gõykarancher tannim zulumponn choloylem. Gõykarank tannim khubuch tras kele. Dekun, tanchem kitench vaprop na, oxem tea dhormvadi Gõykaranchem mot asa. Dekunuch te Gõyant aslolea rosteanchim vo zageanchim vo imarotinchim purtugez nanvam bodlunk zai mhonn boballtat. Punn purtugezanchi ji chal-rit apunn palltat ti mat soddun divnk raji nant. Dekik, konn eklo advogad apnnak Gõycho ani desacho obhiman ani svabhiman asa mhonnit purtugezancher vikh onkhta, tednam to mat purtugezamni haddloli sutt nhespachi chal soddun dina.
Khuinch nhoi zalear, korttache panvdde tori choddtana to sutt aplea angar choddoyta. Konn eklo svotontr soinik, eka dobajeache machier purtugezamni haddlole butt ghalun purtugezancheruch utranche far xevttita. Oxeo anik-ui khub dekhi asat.

Purtugezanchi apnnak ‘allegry’ zalolea porim sovongam korpi hea Gõykarank, disonk naka aslem tache poros-ui khub pavtti purtugez tankam porki distat. Tannim haddloli bhas ani te bhaxechim okxoram-i tankam porki distat. Punn te inglez bhaxechim okxoram vaprun aplim nanvam, vo aplo koslo-i vevhar kortana tankam koslench porkeponn disona. Inglez hi porki bhas mhunn hanche modlo konn-ui eklo, Gõyant uzvadda yevpi inglez disallem vachinastana asa hoi?

Aiz purtugezank gallio ghalpi he lok, itlo kall kiteak ogi asle tem zanna zavpacho proyotn korun-ui somzona. Itlench nhoi, Gõyant jednam Purtugez Konsuldad (Consulate) zali, Fundacao Oriente suru zali, tednam he lok khuim nhiden bhormetale kai oso sobhavik ritin proxn ubo zata. Itlench nhoi, dor vorsa, Gõychi ek nanvosti kolej, Ponnje Kala Akademint Purtugez gitanchi spordha ghoddovn haddta tednam, tache add nixedh marunk he lok khuim sanddlole astat kai? Tednam tancho Gõycho obhiman ani desacho svabhiman Gõyche khuinche nodint - Mandovi kivam Zuari – buddlolo asta kai? Gõycho kitlo lok aplea potta khatir purtugalak veta. Tednam, Gõychea Gõyant, tanchea pottachi vevostha zata tosleo nokreo divn, he lok tankam purtugalak vochpache kiteak addavnk fuddem soronant kai?


Aiz kall bodol’la. Aiche pillgechem mon odik rundayen ani meklleponnan vichar korta. Taka lagun, xakek upkarona toslim hea bhou thoddea purtugezam add ulovpeanchim vaingim aiz tim aplea kanank bandun ghenant. Tanchea hea ‘outdated’ vicharank tim mol-mhotv dinant. Tanchea tea orth naslolea vicharamni ghuspun ravlear, apunn fuddem pavchim nant hachi tankam bes-bori khobor asa. Dekunuch, Purtugezanchi chal apnnavn purtugezankuch vaitt mhonnpi hea lokamni apli ‘contradictory’ jinn tharear ghalpachi goroz asa. Tharear mhunn ghaltole koxe? Ek pãym pavla fonddant!


Saturday, November 6, 2010

Vattar Bodlot, Gõykar Bodolcho Na !

SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Vattar Bodlot, Gõykar Bodolcho Na !
- Jose Salvador Fernandes



Kornattokachea Karwar, Supa ani Joida vattarant khubxe Gõykar vosti korun asat, oxem svota heach vattarantle lok sangtat. Apunn Konknni ulovpi Gõykar lok hem-ui te sangunk fattim soronant. Aplim pallam-mullam Gõyant asat dekun , he tin-ui vattar Goyant vilin (merge) korche mhunn hea vattarantlea lokachi khorayen magnnim asa. Apunn koxe nizache Gõykar asat tem dakovnk apnna kodde itihasik purave asat, oxem-i te sangtat. Voile tin-ui vattar Gõyant vilin korpacho tancho hott itlo khor zala, tea atam aplem hem magnnem ghevn Suprim Korttachea darar pavleat. Tanche he khuxek ani magnnek Kon’nodd lokancho virodh asa. Te nodrentlean tannim andolan-ui choloylam.

Toxem pollevnk gelear, Gõyam bhair aslolea Gõykaranchean, apunn jea-jea zagear vosti korun asat, thoimsor ravn-ui aplem Gõykarponn, apli osmitay, apli vollok samballum yeta. Je monis aplea ganv-ghora pasun pois asat, te khuim sodanch apleo chali-riti, vollok, osmitay odik bore bhaxen samballtat ani tigovn dovortat. Tea khatir, Karwar, Supa ani Joida vattaramni vosti korun aslolea Gõykaramni apunn jea zagear vosti korun asat thoinch aplem Gõykarponn adim pasun chalik laylolem toxem chaluch dovorpachi goroz asa. Itihasik karonnak lagun, hea Gõykarancher Gõyam bhair vochpachi palli aili asum-ie. Tea khatir te thoim khub vorsam vosti korun asat. Punn atam vochun, tea vattaramni sogle Gõykaruch asat mhunn te zage Gõyant vilin kor mhonnop, kaideak dhorun asa oxem disonam.

Aiz meren je Gõykar Gõyam bhair asat tankam Gõykaramni bhairavnk nant. Te Gõychea khuinchea-i konnxak asum, tankam svotachea Gõykaramni kednach porki lekhunk ani vagovnk nant. Konknni bhaxechea dhagean te sodanch som’bondan ani ekvottan ravleat. Tech nodrentlean, Gõyche xime bhair aslolea Karwar, Supa ani Joida vattarant vosti korun aslolo Gõykar ani Konknni monis, Gõy rajyantlea Gõykarank porki disona, dusrea vattarantlo disona. Osmitayechem sut aslole Konknni bhaxe udexim Gõykaramni tankam sodanch apleponnan vagoyleat. Te Gõychea xezareak asun-ui, tanche kodde uloytana-misoll zatana tankam xezari koxe kednach disunk divnk nant. Aplech mhunn vagoyleat. Hachem khoreponn Konknni Sommelonam ani Porixodo zalolea vellar konnak-ui disle bogor ravnk na.

Apnnak Gõykar ani Konknni monis mhunn sogleamni vollkololem zai dekun, Karwar, Supa, Joida he vattaramni ravpi Gõykaramni te vattar Gõyant vilin korpachem andolan korche bodlek, hea vattaramni jeo karyavolleo ani hal-chali asat ani zatat teo tannim Gõyam meren haddum yetat. Hech nodrentlean Gõykant ravpi aplea sangateank tannim apunn vosti korun aslolea vattaramni koslea-i nimitan yo-voch korpachi sondi divn, Gõykarponnachem natem, som’bond ani vangddach bhas samballop hem khub xanneponnachem thartolem. Tantuntlean, Karwar, Supa, Joida hea vattaramni ravpi Gõykar,aiz je aple apunn porkeponn bhogtat, teo porkeponnacheo tancho bhavna-i pois zatoleo.

Tednam, tankam apunn ravtat te vattar Gõyant vilin korche khatir, andolan ani korttache panvdde choddpachi-i goroz poddchi na. Taka lagun, aiz thoimsor he vilin korpache gozalik lagun Kon’nodd lokachea monant-ui kodduponn nirmann zalam, ani tea nimitan dusmankayecho goddbodd cholta, to-ui khuim tori bond poddtolo.

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.