Friday, January 30, 2009

Konknniche 'Fanatics' ani 'Communal' lok konn?

Konknniche 'Fanatics' ani 'Communal' lok konn?

-Jose Salvador Fernandes


'Sunaporant'-acher ek borovp uzvadda ailam. 'Sunaporant' mhonnlear kitem tem ghoddie khubxea zannank khobor na zait. Dekun hanga sangchem poddta. 'Sunaporant' mhonnlear Gõychem Konknnintlean uzvadda yeupi devnagorintlem disallem. Hem disallem konn ani kitle zann vachtat ti mhaka khobor na, punn ek mat sot - hem disallem Konknniche Romi lipintlea vachpeam meren pavona. Dekunuch, Devnagori lipintle, Romi lipicho dusvas korpi Devnagorivale, lipun Romi lipicher vikh onktat.

30 Janer, 2009. Mhonnche kal, Sukraradis. 'Sunaporant'-acher Xri Uday Bhembro hannem "Romivadachi Randon 3 Fatranchi: Dhormkol'l, Zatvad ani Deshbhorxttponn" nanvachem borovp kelam. Mhojea motan, eka dhormkol'l (fanatic) ani zativad (communal) mandpi koddchean oxe torechem borovp zavop hem sobhavik (natural).

"Romivad ho Romi lipiechea mogantlean uprasla oxem manpak kainch karonn na. Oxem axil'lem zalear Rajbhas Kaideant Romi lipiecho aspav asunkuch zai hi magnni 5 Fevreri 1987 disach zatli asli, ani te magnnecher adaril'lo Romivad tednach suru zatolo aslo. Toxem ghoddlem na. Rajbhas Kaido pas zavun 17 vorsam uloglea uprant Romivad suru zala. Rajbhas Kaideachem vidheyok (bil) 4 Fevreri 1987 disa pas zal'lem ani 5 Fevrerichea disalleamni uzvaddak ail'lem. Tednam konnech lipi vixim bro kaddlem na. Kaideantuch chuk zalea; va konnem-i chikan kelam; va konnem-i visvasghat kela zalear tem kollpak 17 vorsam lagtat? 17 vorsam uprant he sogle arop kiteak?"

Xri Uday Bhembren boroilolea tea borovpantlo ho ek bhag. Konknnint ek chalti mhonn'nni asa - "Kam' zalem voiz melo!" Xri Uday Bhemren jem kitem aplea borovpant boroilam tantuntlean he mhonn'nnechem khoreponn disun ieta. Konknni Gõychi Rajbhas zavchi mhunn Xri Uday Bhembren ani tachea her Devonagori sangateamni Rajbhas chollovlle vellar Konknniche Romi lipintlea borovpi ani vachpi lokak fottoun sumara bhailo faido kaddlo.

Konknni Gõychi Rajbhas zavchi mhunn chollvoll korunk, aplea ghorachi, ghorcheanchi ani jivachi porva korinastana rostear ailo to Konknniche Romi lipintlo borovpi ani vachpi lok. He chollvollek Igorzmatecho-i purnn tenko aslo. He-ui karonnak lagon ti chollvoll sumara bhair iesesvi zali. Igorjen legit he chollvollik tenko dilo to, Romi lipintleanuch Konknnik maneotai melltoli oxi somzun dilo. Na zalear, igorzamni padri lok Devonagori lipi khatir prochar kortolo aslo. Ani toso kel'lo zalear, Rajbhas chollvoll sufoll-ui zavpachi nasli. Mhonnche, xevttim Rajbhas chollvoll folladik zali ti Romintleach lokak lagun hem amchean khatren sangum ieta. Hi gozal sot ason-ui, "Konknni mhonnche Devonagori lipintlean boroiloli Konknni" oxem Rajbhas Kaideant orth kantoun Romi lipintlea lokacher fontt marpi he Devonagorivale mandun ghenant.

"Rajbhas Kaideant Romi lipiecho aspav asunkuch zai hi magnni 5 Fevrer 1987 disach zatli asli and te magnnecher adaril'lo Romivad tednach suru zat'lo aslo," oxem Xri Uday Bhembre mhonnta tantuntuch Devonagorivaleamni Romivaleank kelolem chikan lipun asa.

Rajbhas chollvolle vellar lok rostear ailo to Konknnichi lipi tharavnk nhoi, punn bhas tharavnk ailolo. Kiteak, Moratti bhaxek-ui manacho unchlo ani poilo-voilo zago melloupache khottpott choltale. Moratti naka amkam, Konknnich zai mhonnit lok Konknnichea mogan rostear denvlolo. He chollvollent modemkat lipichea proxnan tokli voir kaddloli, punn "atam lipi poros Konknni bhas gorjechi" oxem sangun Devonagorivaleamni aplo 'hidden agenda' konnakuch kollounk naslo. Xevttim, Rajbhas Kaido Devonogorintlean pas zalo tednach Romivaleank dhoko boslo! Romivaleanchea visvasak tannim ghat kelo.

Khorem mhonnlear, "Rajbhas Kaido pas zavn 17 vorsam uloglea uprant Romivad suru zala" oxem Xri Uday Bhembre mhonnta somzota ani mhonnta ti fott! Romivad 1989 vorsa suru zalo hachi Xri Uaday Bhembrek matui khobor na. Ani khuinchi-i gozal sarki khobor nastana kaddli jib laili talleak hem kortub Xri Uday Bhembrea oslea apunn dedd xanno mhunn somzotolea mon'xak sobona. (Tem sobunk zai mhunn to aiz Romi vixim fottincher fotti borovn aplem soboun vhorunk sodta ti gozal veglli!) 1989 vorsa Romivad koso-kat suru zalo to sod'deak tori mhaka hanga sangpachona....... vell ietoch mat jerul sangtolom. Tea mhonnosor Xri Uday Bhembrechean tem sodun kaddum ieta, ani Konknnichea itihasachi anik ek tacher VCD kaddum ieta.

Khorem mhonnlear, Rajbhas Kaido pas zatoch, Romivale tor 17 vorsam porian ogi ravle oxem Xri Uday Bhembrek dista, tannim konnench tednam aiz zatat tosle arop korunk nant oxem dista zalear, tachea fattlean koslem tori karonn asa. Devnagori lipintlean Rjabhas Kaido pas zalo te vixim tor Romivaleank jivitacho dhoko boslolo! Torui, itlim vorsam Konknniche Romi lipintlean seva korun Konknni bhas aplea khas pan-duddvancher ani tyagancher samball'lolea lokamni 'fuddem polleum-ia kitem zata tem' oxem mhonnit pasiens kaddun ravlo. Xevttim kitem zalem? Devonagrivaleamni aste-aste korun Romivleank konnxak uddovpacheo yeuzonno ankleo ani chalik-ui laileo. Hachem khoreponn amkam diosezintlea iskolamni Devonagorintlean mullavea xikpachem madheom kelam tachevelean disun ieta! Itlench nhoi, Romi lipi sasnnak sompoupache tanche yeuzonnechi tekxi asli tednach Romivaleamni Konknni mollar Devonagorivaleam koddlean apnnem itlim vorsam sonslole onitichem zum fafddun uddovpachi survat ani khottpott kelo. Moddganvam halinch jem Poilem Konknni (Romi lipi) Sahitya ani Sonvskruti Sommelon zalem tem hem onitichem zum fafdun uddovpachem Romivaleanchem poilem sobhemazavelem kortub! Hache fuddem, Romi lipicher zaloli onit sasnnak sompoupachi khubxeo gozali zavpacheo asat, ani tednam Xri Uday Bhembren ani tachi Devnagori komponi 'ami kelem kitem, ani zalem kitem' oxem mhonnot polletoch urtole.

Dhormkol'l, Zatvad ani Desbhroxtteponn he Romivadache randniche tin fator oxem oxem Xri Uday Bhembre mhonnta. Punn heach Uday Bhembreak apnnem Konknni mollar, kherit bhaxen Goa Konknni Akademicho odheokx astona koslo dhormkol'l ani zativad matoila ani azun-ui matoita to soglleank khobor asa. Purtugezamni Gõyant haddloli Romi lipintlean Konknnichi seva korop sarkem na, tem desa add veta oxem Xri Uday Bhembrek ani tachea sangati Devonagorivaleank dista zalear tannim poilem Purtugezamni haddlolem sutt, butt, kolsanvam nhespachim soddchim....... Purtugezamni haddloleo kazum mirsango, adi. khavpachem vapurpachem bond korchem ani magiruch kitem-i 'sensible' ulounchem.

Aiz Konknni mollar zo Romivad cholta to karonna viret cholona, kiteak uzo nastana dhunvor iena. Aiz zo Romivad cholta to Rajbhas Kaido Devonagorintlean pas kelo tacho 'by product' mhonncho poddta! Haka Xri Uday Bhembre ani tache sangati Devnagorivale zababdar asat! Ho 'by product' atam Romivadachea rupan ek krur ani bhirankull kortubacho uzo zavpacho asa, ani tea ujeant Devnagorivaleancho physical ritin gobor zavcho na, punn Konknniche Romi lipik sompounk sodtolea tanchea sogllea khottea yeuzonneancho mat bhosm' zatolo.


31/1/2009

Saturday, January 3, 2009

Khoinchi Bori? 'Love Marriage' vo 'Arranged....'?

Khoinchi Bori?
'Love Marriage' Vo 'Arranged...? '

- Jose Salvador Fernandes


"Jennychea mogant poddot porian monisponnache nodrentlean hanv khub girest zalam. Hanv sodtalom tea niz mogacho sôd Jenny mellot porian sompla. Itlo kall hanv niz mogak axetalom, to khoro mog mhaka mhojea Jenny koddchean mellta. Dekhun, az hanv mhojea jivitant, Jenny khatir kitem-i ani kosle-i tyag korunk raji asam," Jerome.

Jerome ani hanv vangddach kolej xiktale. Tednam to amcheach vorgantlea, katin kallexeach punn xir bori martelea Jennychea mogant poddlo. Ani tednachean Jeromeache nodrentlean kolejintuch nhoi, tor puray sonvsarant legit Jenny itlem sobit, gunnest dusrem ek-ui cheddum naslem. Kolejichem xikop sompoytoch Jeromeak nanvoste komponint, unchlea podar nokri mell'li. Vorsam sorta-sorta Jerome-Jennycho mog pavsachea udkan ximitt mozbut zalelea itlo ghott zait gelo... ani ek dis tim, teach mogan kazar zalim. Tanchea kazarachea disa hanvem, botlik gudd'di boschi toxea utramni saude kel'li tacho mhaka azun-ui tambddo ugddas asa.

Kazara uprant Jeromean mhaka mud'dom chukoyla vo na ti mhaka khobor nam. Punn ek vo don pavtti to mhaka chukun mell'la. Tednam to, amche modem ixttagoticho som'bond naslolea porim 'hai-bye' toren uloyla. Tednachean mhaka chintnanchea ranant sanddun gela.

Fattlea satolleant to mhaka osoch porot mell'lo. Adle vorich chukun-makun. He-ui khepek amchi 'hai-bye' bhett zateli oxem mhaka dislolem. Punn mhoje somzonnent chuk zaloli mhunn mhaka uprant gomlem. Karonn? He khepek Jeromean mhaka 'hai' mhonnlem, ani zodd kallzan-so mhojexim ubo ravlo. 'Bye' mhonnpachi khobor kaddinastana. Tachi hi vagnnuk polleun hanv mhojech chintnanche valint ghuspolom.

"Magir, anik kitem khobor Jerome? Jenny bi borem asa mum?" Ixttagotiche divlent monisponnachem-i tel rokoun hanvem taka vicharlem, punn tachea tonddavelim hav-bhavachim kallim kupam tachea kazari jivitachea 'climate'-ant koslo tori bodol zala mhunn sangpacho proyotn kortalim. Monant mhonnlem, kitem zalem gay Deva?

"Tuka vell asa?" Hanvem Jeromeak vicharlem.

"Oi! Az mhaka khub vell asa!" Mhoje koddchean kosli tori opekxa korun tannem mhaka rokddoch zobab dilo.

"Chol, he tea hotelant vochun kitem-i pottant ghalum-ia." Hanv taka lagincheach hotelant gheun gelom. Chaye bogor apleak anik kainch naka oxem Jeromean sangtoch, fokot chav 'order' keli. Chayek ek-ek ghontt martana, Jeromeak 'feel at home' korche khatir hanv tache thaim kolejintlea ailea-poilea gozalincho ugddas korit uloytalom. Punn to mat mhoje thaim meklleponnan uloynaslo. Kolejintleo gozali mhonnlearuch, apleacher mollob konsllun poddpachem aslolea porim tann zait aslolea vori distalo.

'.....mhaka ek sang. Khoinchem kazar borem? Love marriage kai arranged marriage?' Jeromean okosmat gombhirtayen prosn vicharlo.

'Tuji love marriage, dekhun hea prosnachi zap mhojea poros tuje lagim odik bori diunk zateli." Jeromeachi poristhiti parkupachi mhojea monachi nodor khor zait geli.

"Oi! Mhoji love marriage zalea. Punn arranged marriage-icho mhaka khoim onnbhov asa?' Apunn khoim tori unno poddlolea porim to uloylo.

"Arranged marriage-icho na zalear, love marriage-icho tori asa mure tuka? Atam sang. Love marriage-icho onnbhov boro kai borea poros vegllo?"

"Mhaka tujea tonddantlean hachi zap zay!" Jeromean mhojea tondda kodde pollet sanglem.

Hachem borem mure. Kazar zata ho ani onnbhov vicharta mhoje kodde! Oxe ritin hanv mhojech bhitor chintit aslom.

"Tuka sangum? Love marriage bori nhoi!" Jeromeachem mukhamoll to aple love marriage-int khoxal na mhunn sangtalem.

"Karonn?" Hanvem thonddsannin vicharlem.

"Love marriage-int zhogddim chodd zatat. Konn konnak somzopache ovostent asona." To atm-visvasan uloylo.

"Tujea ani Jennychea modem khorench oxem zata?" Matui vell ibaddinastana hanvem taka soroll vicharlem.

"Mhunnonuch mhonntam, love marriage bori nhoi mhunn?"

"Punn tuji ekleachi love marriage bori vochona mhunn, tujean ti generalize korun borich nhoi oxem koxem mhonnum yeta?" Hanvem torkan uloupacho proyotn kelo. "Somazant itlea zannancheo love marriage-i zaloleo asat. Tim khorench xime bhaile khoxalkayen, hansun-khellun jiyetat!"

"Love marriage-ichem sukh soglleancheach vantteak yena!" Jerome niraxi-so zaun uloylo.

"Mhonnche?" Mhaka tachea tonddantlean anik-ui khub kitem aikunk zay aslem. Punn okosmat tacho mobail fon vazlo. Tednachea tednam taka kom'ponichem urjent kam' poddlem dekhun tachean mhojea sangata anik bosonk zaunk na.

Disachim urlelim khubxim voram mhojem-i mon zap sodunk laglem. Konnachi? Jeromeachea prosnachi.

'Khoinchi bori? Love marriage kai arranged marriage?'

Dusre sokallim kolejint pavlom. Kolej mhonnche tantuntlea xikpeank chodd nhoi tor, thoddem tori ginean futtlolem asta. Matso tori vichar korunk tankam zomta. Mhunnon, te sokallim vorgantlea xikpeank hanvem prosn vicharlo -

'Khoinchi bori? Love marriage kai arranged marriage?'

Mhojea tonddantlean okosmat oso vichar aikolo dekhun, vorgantlim xikpi chedde-cheddvam ghuspolim titlinch murgottlim. Kiteak? Tanchi pirayuch ti. Love, marriage him utram aikona fuddem murgottpachich!

"Sir, love marriage bori!" Mhojea prosnak eka xikpean zap diupacho proyotn kelo.

"Kiteak mhonnta tum?" Hanvem tea xikpi cheddvak tache zape fattlem karonn prosnachea rupan vicharlem.

"Kazar zaunche poilim mogan aslear, eka cheddvachean aplea mogi cheddeak vo eka cheddeachean aplea mogi cheddvak bore toren vollkhun gheum yeta. Tim ekamekachea mogant astat tednam tankam ekamekache gunn-ogunn vollkhopak melltat."

"Punn mogan astana choddan chodd zannam aplem khorem rup kitem tem dakoynant. Mhunnonuch cheddum aplea mogi cheddeak mellunk vetana soglle torecho make-up korun veta. Aplem khorem rup lipoun. Rupnnem ghalun. Cheddo aplea mogyak mellunk vetana, boreantlim borim angvostram ghalun veta, aple ghorche khore poristhiticho cheddvak dubav yeuncho nhoi mhunn..." Mogachea sonvsarantlem chaltem chitr hanvem veglle ritin manddlem.

"Sir, arranged marriage bori!" Vorgantlea anik eka cheddvan gombhirtayen sanglem ani her xikpi 'fuss' korun hanslim.

"Karonn?" Hanv

"Arranged marriage zata tednam tem avoy-bapayche ani vhoddilanche maneotayen zata. Ani faleam vochun he arranged marriage-int ghov-baile modem koslo-i prosn upraslo zalear, tea vhoddilam vangdda bosun to suttavo korum yeta. Sogllem vevosthit tharear ghalum yeta."

Vorgantlim xikpi gop-chup zaun aikotalim.

"Aple ani potini modem ttanv-ttinv zata tednam, ghov asta to dusreanchem sangnnem aikunk matui raji asona. To mhonnta, kazar hanv zalam, potin mhoji. Mhoje potini kodde mhojean hok'kan kitem-i korunk zata. Zalear, arranged marriage-icho faido kitem?"

'Sir, khorem sangum? Love marriage-uch bori!' Vorgantlo ek hindu cheddo uloylo.

'Karonn sangxi?'

'Love marriage kortana dot-dennem diunchem poddona!' Tannem ek vegllo mud'do manddlo.

'Punn love marriage somptoch kaim mhoineamni tem dot-dennem cheddo apunnuch zaun magta. Ani dina zalear fuddem kitem zata tem hanvem sangpachi goroz na." Hanvem tache zapek protikar kelo. Hea thoddea zapam xivay, anik ek borixi zap vorgantlea konnuch xikpea lagim diunk ghoddonk na.Kaim vellan eke cholien mhozoch prosn mhaka vicharlo.

'Sir, tujea motan khoinchi bori? Love marriage vo arranged marriage?'

'Hanvuim tech zapechi vatt sodunk bhonvtam!' Hanv oso uloylam mat. Rokhddich bel vazli. Tea vorgantlean vatt kaddit hanvem dusrea vorgant vechi vatt dhorli!



18/10/2008
(c) Jose Salvador Fernandes

Hanv Gõykar

Hanv Gõykar



Hanv Gõykar. Sonvsarantlo agllo-vegllo pranni. Sonvsar ghoddie il'lo lamb-rund asot. Punn mhoje khatir mhojem Gõych ek sonvsar. Hea sonvsara bhair kitem-kat cholta, ghoddta tem zanna zaupachi mhaka umollxik nam. Titlench kiteak? Kednam-i mhozo ganv vo vaddo vo ghoruch mhozo sonvsar oxem hanv somzotam. Gõychea Gõyant kitem-kat chol'lam hem tori mhaka kiteak zannam zaunk zay? Hanv Gõykar. Mhojea monak dista toxench zaunk zay. Tech khatir mhojem monuch mhollear mhozo sonvsar, oxem-i mhonnpant legit khub xanneponn asa.

Hanv Gõykar. Konn-ui dog tornnatim - cheddo ani cheddum (magir tim khoinchim-i zaum) - ekamekachea sangata bhonvlolim mhojean polleunk zainam. Tim ixtt-mitr vo fuddarachim sangati mhunn bhonvum. Tanchi ti ixttagot mhojea monak pottoch nam. Tech khatir tancheo naka zal'leo khobro ghoddunk hanv matui fattim ravonam. Punn khobro ghoddleoch mhunnon zata? Teo varear ghalunk nakat? Tanche bhognnar korunk nakat? Tantum koslench sot na mhunn mhojem kitem sorlam?

Hanv Gõykar. Hanv monis. Monis mhonntoch osokt zalona? Mhonnche, mhoje lagim chuki ghoddtat. Punn mhaka mhojich chuk mandun gheunk augodd lagta.Dusreanche chuki khatir tankam khursar khillaunk, tanchi nit korunk hanv sodanch fuddem astam. Punn mhoje kodden jednam chuk ghoddta, tednam dusreamni mat mhaka khursar khillaunk zainam; tannim mhoji nit korchi nhoi. Kiteak, hanv Gõykar. Mhoje lagim chuk ghoddlear kainch porva nam. Punn dusream kodden matui chuk ghoddunk favona. Mhoje khuxen oxi mud'dom-ui hanvem chuk kelea ani dusreamni te vixim mhaka nittayer ghalpacho khottpott korit zalear.... Mhaka koxe nittayer ghaltele te? Hanv Gõykar! Mhojem sogllench sarkem asta. Mhoji chuk porian mhoji sarki asta.

Hav Gõykar. Dhon-dovlotin voir sorunk mhoje anvdde. Hea sonvsarantle char dis mhaka moujen, khuxalkayen sarunk zay. Punn hich dhon-dovlot dusro Gõykar aplea koxtt-trasamni ekttaun aplea ghorabea sangatak mogan, hansun-khellun jiyeta, tem mat mhojean polleunk zainam. Mhaka tachi nosay zata. Tech khatir hanv tanchem nisontton anvddetam. Gõyam bhailea lokak hanv kitli-i ani kosli-i mozot korunk toyar asam. Punn Gõychea Gõyant ravtolea dusrea Gõykarak mat kednach nhoi. Kiteak hanv Gõykar. Ani dusro Gõykar mhoje poros voir choddlolo vo khoxal jieylolo mhojean matui polleunk zainam. Mhojea monant tache nosayechim lharam ghoshostat.

Hanv Gõykar. Sarkem kitem ani lottkem kitem hem zanno zaunchem mhaka mon nam. Je vatten varem marta, te vatten hanv mhojem sup dhortam. Mhaka mhojeruch visvas nam. Mhojem mon sodanch mhojea mhalgoddeanchea kaideancher, somprodayecher. Tednachea kallar te nem'-kaide tannim aple khatir, apleachea boreponna khatir toyar kel'le. Az tea kaideam-nemancho kosloch upyog zaina. Urfattench, te mhojem luksonn kortat. Kaddun uddoum-ia? Naka! Naka! Mhalgoddeamni jem kel'lem tem bodlunk zaina. Halounk zaina. Tem az faideak poddum vo naka poddum, sogllem tancheach nema pormannem choluunk zay. Matso vo koslo-i bodol kelo zalear mhalgoddeancho okman zatolo. Tankam vaitt distelem.

Hanv Gõykar. Mhoji avoy-bhas Konknni. Mhaka mhoje bhaxecho obhiman asa. Punn bomblechea dentta koddsun nhoi. Fokot hadd naslole jibe koddsun. Tech khatir Konknni potram, pustokam gheuchea vellar mhojim bolsam bhorlolim ason-ui tim ritim zatat. Oxea vellar, bolsant ghalunk mhaka hat ason-ui hanv hat naslolom zatam. Mhoje Konknni bhaxe khatir hanv tonddan kitem-i korunk raji asam. Duddvamni ani kortubamni mat nhoi!

Hanv Gõykar. Mhaka kednach mhozo svotacho oso dhondo korunk mon zainam. Te poros dusreache pangek ravun, koxtt-dukh ani onit sonsun, dusreank zay toso vagunk hanv khoinchea-i vellar toyar asam. Kaidean mhoji nokri kortana dhonian kitlo-i mhozo faido kaddlear hanv kainch mhonninam. Ogich ravtam. Tondd ason mono zatam.

Hanv Gõykar. Mhaka mhoje jinnent mokh nam. Dis vetat te khore. Fuddarak jem kitem zaunchem asa tench zatolem. Te mhonnosor hat-paim kovllun bospachem. Xidd naslolea voddea porim khoim pavtat thoim pavtat. Ogich agllo-vegllo ani ogllo proyotn korun kiteak?

Hanv Gõykar. Sonvsarantlo agllo-vegllo pranni!



1/11/2008
(c) Jose Salvador Fernandes

Amchem Xikxonn Kitlea Faideachem?

Amchem Xikxonn Kitlea Faideachem?

-Jose Salvador Fernandes

Xikxonn mhonnina borobor amchea dolleam mukhar ieta to xikovpi. Ani xikovpi mhonntanch amchea monant zannvayen bhorlolo, rit-rovixecho, sot ulovpi ani uzu margan cholpi, xikpeank ani somazant herank margdorxon divpi ek satvik monis oxe torechem chitr ubem ravta. Xikxonn fokot pustoka purtem asona, punn iskolachea char vonttim modlo bhair sortoch xikpi koxim-kat vagtat, vichar kortat vo ievjitat, khuinchi poristhiti koxi hatalltat, vorgant xikloleo gozali koxeo chalik laitat tachevelean xikxonnachem khoreponn disun ieta. Mhonntoch, xikxonn hem xikpeank sorv nodrentlean ghoddoupachem asta. Xikpeank xikxonnachea madheomantlean (medium) toxim ghoddounchim hi zobabdari xikovpeachi asta.

Aiz sonvsarantlea dor eka mollar zata titlo dorzo ganttpacho, ani zoddlolo dorzo samballpacho vavr nettan cholta. Oxe poristhitint, xikonnik dorzo khuim urta kai?

"Aicho xikxonnacho dorzo bhouch spordheatmok (competitive) asa. Xikpi aplea career-a ani fuddara vixim aiz chodduch zagrut asat. Xikonnik mollar aiz jim zoitam zoddpachi dhanvddi suru zalea tea soglleacho ho porinnam," oxem Kolva Infant Jesus iskolant xikovpi Xri Tarkeshwar Naik sangta.

"Tea-tea kalla ani poristhiti pormannem xikxonnacho dorzo ho subjective asta, ani tacho orth sabar bhasamni dium ieta. Xikxonnik mollar, adlea kalla som'bondan aicho vichar kelear, aiz hea mollar khubxeo noveo pod'doti nirmann zatana distat. Dekhik, aiz coaching klasinchi ji pod'dot ailea ti adlea kallar nasli. Aiche xikpi hea coaching klasink gelea bogor porikxent poile-voile zage mellounk iesesvi zainant," oxem Divcholechea Govind Gunaji Sawant iskolant xikovpi Xri Ramesh Gaunsachem mot asa.

Aiz xikxonnachea dorjeacho vichar zata tednam, khubxea xikovpeanchea dolleancheo mauleo (eyebrows) apo-ap voir sortat, ani te khunnevelean ho dorjeacho mud'do tankam khuim tori xirkaita mhunn kollun ieta.

"Aiz xikxonnacho dorzo sarkoch khala denvla. Tache fattlem ek karonn mhonnlear, khubxe rajkornni lok soroll ani sarke vatten cholpi xikonnant aplem nak' cheptat, ani xikxonnachem molluch khotaun uddoitat," oxem aplem nanv porgottina zaunk maglole eke 'Higher Secondary' iskolache Prinsipalichem mot asa. Hea tichea mota kodde Kudd'ttorechea St. Alex Higher Secondary iskolant xikovpi Xmt. Chitra (Sirvoicar) Afonso sohomot asa.

"Aiz xikxonnacho dorzo khala gela hem sot. Eka kallar porikxechi ji pod'dot asli ti atam il'li-il'li kaddun uddoitat. Dekhik, adim dhaveche porikxent 'rank' divpachi rit asli, punn atam tea bodlek 'grading' pod'dot suru kelea. Dusrem, vorsachea modemkot vo xevottak 'practical' porikxa astaleo. Teo-ui atam 'secondary' iskolachea panvddear bodol'leat. Atam hich 'practical' porikxa vorsantlean kitlech pavtti asta, dekhun xikpi vorsachea xevottak porikxent vhoddlixi gombhirtai dakoina, xikunk thokos ghena," Vocational fantteant xikovpi Chitra-bai sangta.

Punn hea xikxonnachea dorjeacher, Pilarche Fr. Agnel Kolejicho Acting Prinsipal Pri. Frederick Rodrigues veglle toren vichar korta.

"Aiz xikxonnacho dorzo zannvayecher dhorlolo asa. Aiz xikxonn fokot porikxe purtem asa, tache poltoddi xikxonnacho vichar zaina. Porikxeche nodrentlean pustokantli zannvai ghevpant gul'l zaleat dekhun, tantum muliank (values), xikpeanchea gunnank, sorv nodrentlean tanche udorgotik khuinch zago na," oxem Pri. Rodrigues sangta.

Bhurgim lhanachim vhodd zatana, tannim borem xikop korun jivitant "ek vhodd monis" zavchem hem soglleach avoi-bapaichem sopon asta. Punn iskol-kolejintlem xikop "ek vhodd monis zaunk" vevharik (practical) nodrentlean kitlem yogdan dita te vixim unnem-punnem soglleanchim motam eksarkim asat.

"Xikxonn hem kednach vevharik zaunk na. Desacho Bapui Mahatma Gandhi xikxonna vixim mhonntalo – 'xikxonnant 3 'H' sarkeo gorjecheo – Head (Mon), Hand (Hat) ani Heart (Kalliz). Hea tin-ui 'H'-am modim somonvoi (co-ordination) asunk zai.' 1986 vorsa Raxttrik Xikxonn Dhoronn (National Education Policy) toyar kelem. Hea dhoronnant nagrikacho purai ritin vichar kela. Xikxonn ghetoch, mon'xak nokrechi sondi mellta, xikxonnak lagun monis aple hok'k zanna zaunk ani jiyeunk pavta, somazant apli zobabdari kitem ti to somzota; dekhun mon'xan xikxonn ghevop gorjechem oxem tea dhoronnant mhonnlam. Punn hem dhoronn vevharik nodrentlean azun-ui chalik lagunk na hi ek dukhachi gozal. Aiz, xikxonnantleo 3 'H' asat teo khuim tori fattlim-fuddem poddleat," oxem fattlim 29 vorsam xikovpi mhunn vaurtolo Xri Gauns sangta.

"Aiz, Higher Secondary vo kolejint Commerce xikunk naslolim Arts fantteantlim pas zaun bhair sorlolim benkint nokri kortana distat. Vocational kurs xikun zatoch tea xikpeank khorem mhonnlear nokri mellunk zai. Punn tannim 'graduation' korunk na dekhun tankam nokrechim daram bond zatat. Thoddim zann omkech nokrecho hetu monant dhorun xiktat, punn tea xikpa uprant bore gunn melloun-ui tankam bori nokri mellona zatoch, tim kosli-i nokri aplea gollant ghalun ghetat," oxem tiatr machieveli kolakar-ui mhunn nanv asloli Xmt. Afonso sangta. Pri. Rodriguesachea mota pormannem, aiz nokreanchim daram sabar torenim ugtim zatat. Oxe poristhitint, xikpeank koslem vevharik xikxonn divop tem tharaunk bhouch kottin. Aichi xikxonnachi pod'dot vevharik xikxonnache nodrentlean rokddich bodlunk-ui zaina, kiteak ti, bureaucratic torechi pod'dot asa. Vevharik xikonna khatir hi pod'dot bodolta mhonnsor, sonvsarantli udorgot anik-ui neta fuddem veta, ani tea mhonnosor xikxonnachi pod'dot bodlonk suru zata ti fattim poddta, oxem Pri. Rodrigues fuddem sangta.

"Aichem xikxonn 50 tok'ke legit vevharik na. Aiz iskol-kolejincho zo obheaskrom' (syllabus) asa to pornno (outdated) zala. Tea obheaskroma pormannem xikun bhair somazant vetoloch, tacho khuinch upyog zaina," voir nanv porgottunk naslole Prinsipalichem hem mot.

Punn, heach vevharik xikxonna vixim Xri Naikachem mot heram poros vegllem asa. "10 vorsam fattlea xikxonna kodde sor korit zalear, aichem xikxonn khub vevharik asa. Aiz kosli-i nokri melloitolo zalear, 10+2+3 he pod'dotinuch xikunk zai oxem na. Thoddem-bhou xikun nokream khatir to-to kurs kelear, monis aplea mona sarki nokri melloun aplo fuddar porzollit korunk xokta."

Zor xikxonn vevharikponnache nodrentlean zaina zalear, team xikxonnant bodol ghoddun haddop hem commonsense. Dekhun, xikpeank jivitant adar zavpa ani faideak poddpa sarkem xikxonn diunk zai, oxem fattlim 19 vorsam Vocational fantteant xikovpi Xmt. Afonso sangta. "Iskolant Bhugol (Geography) ani Itihas (History) xikoitat. He vixoi xikpeank tanchea jivitant vevharik nodrentlean kitle faideache poddtat? General Knowledge-ichea mollar Gõychea xikpeancho vichar korit zalear, tankam thollavea (local) rajki itihasachi legit khobor asona," Xmt. Afonso aplea 19 vorsanchea xikovpachea onnbhovantlean oxem aplem mot manddta.

Xri Gaunsachea mota pormannem, xikxonnik dhoronn toyar korun xikxonnant bodol haddpachi goroz asa. "Hem dhoronn toyar kortana, tantum xikpeancheo gorzo bagoupi gozalink zago asunk zai. Tea bhair, xikpeanche sorbhonvtim je bodol ghoddtat te-ui hem xikxonnik dhoronn ghoddoitana monant dovorche poddtole. Itlench nhoi, tor xikxonna vorvim ami sonvsarik panvddear-ui (global scenario) pavl fuddem ghalunk sortanv ti-ui gozal ghott monant dovorchi poddtoli", oxem to fuddem sangta. Punn he nodrentlean pavl ubartana ami ostomteche (western) chalik bolli poddche nhoi mhunn zotnai gheunchi poddtoli. Ostomtechea lokacho vichar ani hetu fokot career korpacho asta. Amcho des lokxayecho des, ani hea desant career-a xivai anik-ui kitem khubxem korunk daram ugtim asat, oso ek veglle torecho vichar Xri. Gaunsachea tonddantlean aikunk mellta.

"Xikpeancheo gorzo monant dovrun xikxonnant bodol ghoddunk zai. Xikpeank tancho fuddar ghoddounk sompeponnam diunche khatir, aiz sabar raxttrrik ani ontor'raxttrik 'institution'-am suru zaleant. Punn tantuntlem xikxonn xikpeank khuim meren vhorta tem zaite pavtti spoxtt zaina. Te babtint, xikxonnache nodrentlean tanchea fuddaracher bhor ghalit zalear tachi tankam bhorich mozot zaunk xokta," oxem Xri Naik sangta.



Pilarche Fr. Agnel kolejichea Prinsipalachea mota pormannem aiz ami xikxonnak nokreo zoddpachea oklantlean polletanv. Oxea torechea chintpant bodol zavpachi goroz asa. Desa khatir ek boro ani faideak poddta toslo nagrik ghoddounk xikxonnacho vapor zaunk zai, oxem to fuddem mhonnta.



Xikxonnache pod'dotint kitlo-i boro bodol ghoddoilo mhunn to xikpeank apo-ap faideak poddona. Xikxonn chaltea jivitant koxem-kat vaprunk ieta tem pottovpi, te vixim xikpeank margdorxon divpi, xikovop ho vevsai (profession) nhoi, punn ek kherit apovnnem (vocation) mhunn mandpi ani toxench vagpi xikovpeanchi goroz asa. Aiz xikxonnik mollar, xikpi bhurgeank bore, su-sonvskrutik (cultured), promannik monis ani desache nagrik zaunk khorea orthan ghoddoita toslea borea, su-sonvskrutik ani promannik xikovpeanchi goroz asa. Oxea gunnanche nagrik ghoddoupachem apovnnem jiyeunk bhouch augodd. Punn aplea apovnneak thir ravpi dedicated xikovpeank xikpi bhurgeantlean fuddaracho boro ani khoro nagrik ghoddovop ho mathear bhar nhoi, punn apli zobabdari dista, ani ti palltat. Punn aiche xikovpi xikovop hem aplem apovnnem mhunn kitlem porian mandtat, ani hea apovnneak kitle porian thir, dedicated asat?



Xri Gaunsachea motan, 2 toranche xikovpi asat. Ek, Technocrafts. Him xikovpi tantrik (technical) xikop diunk itlim huxar astat, ki tantrik mollar atanchea atam ailolo bodol vo noveponn xikovpeam mukhar manddunk tankam hat ditolo dusro konnuch na. Dusre torechim xikovpi asat, zankam tantrik xikxonn diunk kollona. Punn monisponnak goroz aslole ani sobtole khaltikayen, promannikponnan, ani aplea apovnneak thir-visvaxi ravun desache bore nagrik ghoddoupachem tim xikxonn ditat. Aiz osle xikovpi khub unnem zaleat. Pustoka purte ravonastana, klas-rumache char vonttim bhailem-i xikxonn divpi xikovpeanchi aiz chodd goroz asa, ontoskornn aslolea xikovpeank osovost korun gombhirtayen ani kholayen xikovpachea apovnneacher yeuzunk lavpi ho Xri Gaunsacho anik ek vichar asa.



Novim-novim xikovpi mhunn iskol-kolejint bhitor sortat tim xikovop aplem apovnnem oxem mandinant, ordea disak kam' korun akh'khea disacho pogar mellta hachoch tim vichar korat, oxi ti xikovpachea mollar 15 vorsancho onnbhov asloli 'Higher Secondary'-chi Prinsipal sangta.



"Dusrim xikovpi aplea xikovpachea apovnneak kitlim visvaxi asat hem hanv sangunk sodinam. Punn, khuinche-i ani kosle-i poristhitint, xikovpi mhunn hanv mhojea xikovpachea apovnneak thir asam hem mat mhojean khatren sangunk zata," oxem dhadosbhorit mukhamollan ani atmvisvasan Kolva iskolant Konknni ani Itihasacho vixoi xikovpi Xri. Naik sangta.



He babtint, Xmt. Afonsok tor bhov thoddim xikovpi aplea apovnneak visvaxi asat oxem dista. "Choddxim xikovpi iskolant astanach nanvam khatir tticheri (teachers) astat." Nanvam purteo kiteak oso tika proxn kelear ti soroll sangta, "hea xikovpeancho xikovpa bhair 'side-business' asta. Ordea disa iskolant-kolejint 'xikoitat' ani disachea dusrea bhagant aplo dhondo choloitat; iskolant astana heach dhondeache vichar tanchea monant chodd promannan golltat."

"Toxem polleunk gelear, zaitim xikovpi aplea xikovpachea apovnneak thir asat. Tankam xikovpacho mog asa, ani titleach mogan tim xikoitat. Hachem khoreponn amkam ganvantlea iskolamni chodd polleunk mellta. Punn bhov thoddea xikovpeam kodde ji chuk ghoddta toch xevttim mukhel news zata, ani soglleach xikovpeanchea nanvak khot poddta," Pri. Rodrigues oso vichar manddta.



Dhavi pas korun ani 'Higher Secondary'-int pavl dovrun aplem fuddlem xikop kortana, khubxea zannank apunn ek xikovpi zauncho vo zaunchem oxem dista. Dekhunuch, aiz Gõyant khubxim zann xikovpeancho kurs korun, apnnak kednam xikovpeachi nokri melltoli hachi dolleant tel ghalun vatt pollet bosleant. Iskolant xikounk soktiche (compulsory) aslole D.Ed., B.Ed kurs korun aiz sabar zann xikovpacheo nokreo nant dekhun mus marit bosleant. Hi khobor ason-ui vorsan-voros anik-ui zann he kurs korunk vetat. Eka xikovpeachem apovnnem kitle zobabdarechem he vixim tankam vhoddlixi khobor nasun-ui tim xikovpeacho kurs korunk vetat tachem fattlem karonn kitem?



Xikovpacho tankam mog asa vo na hi gozal veglli, punn iskolamni xikoitolo zalear, D.Ed., B.Ed kurs mandatory astat; ani xikovpi zatolo zalear khuinche-i poristhitint he kurs kel'le asunk zai, oxem mot Pilarche Fr.Agnel Kolejichea Prinsipalachea tonddantlean aikunk mellta.

"Ek apovnnem mhunn xikounk tim sodtat zalear, tem zonn ekleacher dhorlolem asa. Punn, fuddarak odik ani odik iskolam suru zavpachi xoketai asa ani tantum apleak xikounk soeg melltolo, he-ui hetun ani vicharan aiz zaitinch zann xikovpeacho kurs kortat zait," oxem Xmt. Afonso sangta. Ghoddie apleak zai asloli nokri mellona mhunn niraxi zatoch, nim'nno upai mhunn xevttim konn-ui xikovpi zaunk sodta zait, oxem Xri. Naik hea vixoyacher aplem mot manddta. Zalear, nokri melloupachi ek vatt, ani te nokrent pogar-ui boro mellta, vorsantlean sabar suttio astat, oxem chintun aiz sabar zannam ttichericho kurs korunk vetat oxem herank dista.



Xikxonnachea veg-vegllea angancher xikovpeancheach tonddantlean voilim motam aikon tancher vichar kortoch, tanchim tim motam xikxonnachea mollar anik-ui khubxea, tanchea tonddantlean bhair yeunk naslolea proxnanchim daram ugtim kortat. Ghoddie tea proxnank zapuch aschina. Punn tantuntlean xikxonnant bodol ghoddun tem tharear ghalpache yevzonnechi vatt tori mellum ieta. Punn yevzonn hi yevzonnuch urlear tantum kosloch orth na. Ti chalik lagli zalearuch tacho foll disun ietolo. Punn xikxonik mollar choltolea bureaucracy-chea vatavoronnant novea yevzonneam udexim xikxonnant kalla pormannem mathear kurponnem mhonnot bodol ghoddounk melltolo?


8/11/2008

Gõyak Osmitai Asa?

Gõyak Osmitai Asa?

- Jose Salvador Fernandes


Dor eke vostuk, mon'xak, rajyak vo desak apli oxi kherit khunna asta. He khunnevelean, ami te-te vostuk, tea-tea mon'xak, tea-tea rajyak vo desak vollkhotanv. Mhonnche, te khunnevelean tachi amkam vollokh ghoddta. Hi tachi vollokh, tachi kherit khunna mhonnlearuch tachi osmitai. Identity. He nodrentlean, konnachi osmitai gunnacher, konnachi dhormacher, konnachi bhaxecher, konn ekleachi nhespacher, khanna-jevnnacher, anik konnachi vagnnukecher ani sobhavacher legit adarloli asta. Gõykarak tor tanche, mhonnche Gõyche osmitaye vixim vicharxi zalear, chalto Gõykar, apleach monachea somdirant aple osmitayechi vollokh sodunk buchkolltana dista. Thoddeank aple osmitayecher visor poddla, zalear thoddeank apli osmitai kitem ti khoboruch na. Zalear, thodde, bhou korun zancher Purtugezancho ani tanchea kaideancho porinnam' zalole Gõykar Purtugez tich apli osmitai mandtat.

"Gõychi osmitai toxi khubxea gozalincher dhorloli asa. Gõykaranchea sobhavacher, nhespacher, khanna-jevnnacher adarloli asa. Punn Gõychi poili ani voili osmitai ti Konknni bhas," oxem Goa Konknni Akademicho (GKA) odheokx Xri Pundalik Naik sangta. Purtugez Gõyant aile tednam tannim hi amchi osmitai, mhonnche bhas nas korunk zatat title-i upay ghetle. Bhaxechi lipi bodol'li, punn bhas mat bodlunk zaunk na. Punn aiz, khubxea Gõykarank he aple osmitayechi khobor na, vo khobor asun-ui te visorleat.. Apli osmitai khobor nasloleam ani khobor ason-ui visorloleam bhair anik-ui ek zomo asa. Hea zomeant, Xri Naikachea mota pormannem, potta khatir Gõyam bhair, mhonnche Bharot desa bhair, veg-vegllea desant nokri kortoleam vo jiyetoleam Gõykarancho aspav zata. "He 'Non Resident Indian' (NRI) aple osmitaye vixim ghuspagondollak sampoddlole distat." Oxe te osmitaye vixim ghuspagondollak sampddonk tache fattlean karonnam asum yetat mhunn Xri Naik sangta. "Poilem, hea Gõyam bhair ravpi Gõykaramni aple bhaxecher durlokx kelam zait. Ani dusrem, ghoddie tancho zago bodol'la zait. Tech khatir, tankam Gõychi osmitai mhonnlear, bhas soddun her sogllem, zoxe porim jevonn-khann, nhesop, adi. Dekhunuch, he pordesantle Gõykar apunn Gõyam suttiank vo NRI zomtek yetat tednam, 'we are goans' oxem mhonnit Konknni uloinastana obhimanan inglez tastat," oxea utramni GKA-cho odheokx osmitaye vixim gondollak sampoddlolea Gõykaranchem chitr amche mukhar dovorta.

Dhormacher Gõychi osmitai adarun asa mhunn Xri Naik mandun ghena. Kiteak tachea motan, dhormachem ek svotachem ostitv (existence) asa. Khuinchea-i dhormachea Gõykarachi osmitai tachea xant ani mond (polite) vagnnukentlean, tachea mon'xallea sobhavantlean disun yeta. Faleam tacho dhorm' bodol'lo mhunn tacho ho mon'xallo sobhav, konnachea-i monant bhorpa sarki tachi mogall-doyall vagnnuk bodolchi na. Gõyantlea dhormank ani osmitayek kosloch som'bond na hem dakovn ditana Xri Naik Gõykaranche monisponnache osmitayecher uzvadd ghalpi anik ek 'interesting' gozal sangta. "Purtugez Gõyant aile tednam khubxea Gõykarank tannim kristaile vo kristanv kele. Thoddeank tannim kristanv zalear tankam hem ani tem dita mhunn sanglem. Thoddeank tannim bollan kristanv kele. Thoddea Gõykaramni dhormavelean zhogddim ani kestanvam nakat mhunn somjikayen kristanvponn apnnailem. Mhonnche, Gõykaramni aplo dhorm' legit aple somjikayeche ani xant sobhavache osmitayekuch lagun apnnaila."

Konknni bhas hi Gõychi osmitai hem sot aiz fokot Konknni bhaxecho obhiman ballgupi lokam purtench uronk na, punn Moratti bhaxecho-i obhiman ghevn mirovpi Gõykaramni-i tem mandun ghetlolem dista.

"Konknni hich amchi khori osmitai," oxem Moratticho khoddegantt khambo ani Gomantak Moratti Akademicho adlo odheokx Xri Gurudas Sawal mandta ani sangta. Moratti bhas zata titli aplea mathear ghevn nachpi oxe toreche Gõykar Konknni apli osmitai mhunn mandun gheta tednam, bhov sobhavik ritin konnachea-i monant prosn ubo zaum yeta to oso: "Zalear, Gõyant Moratti khoim urta tor?" Oxea prosnak, eka kallar 'Nova Prabhacho' potrokar mhonn kam' korpi toch Xri Sawal oxi zap dita - "1961 kallantli poristhi aiz na. Bhaxecher adarloli osmitai aiz disan-disa unni zait veta. Eka kallar, Moratti apli avoy bhas ani tich apli osmitai oso lokacho somoz aslo. Tantuntle 67 te 50 tok'ke lok azun-ui Moratti bhas apli osmitai ani sonvskrutai mandtat hem sot. Zorui Moratti amchi osmitai nhoi, torui ti osmitai mandtolea lokacha sangnneacher amchean durlokx korunk zaina. Moratti apli osmitai mandpi lokachem mot amkam pottona zalear-ui ami tanchea tea motak man divpachi goroz asa."

"Gõychi khori osmitai mhonnlear kitem tem sangunk aiz matxe il'lem kottin zata. Punn toso tor ami barik niyall kelear, amche osmitayek Bharoti ani Purtugez fattbhuim (background) asa," oxem Ponnje, Fontainhas ravpi Xri Fernando do Rego sangta.

Gõyant don osmitayo - Kristanv ani Hindu - asat oxem Xri Regochem mot asa. Ostomtechea probhavan Kristanvanchi osmitai sarkich bodol'li ani tannim ostomtechem jivit apnnailem. Punn, hindu lokan mat apli nizachi osmitai samball'li, oxea utramni Xri Rego Gõyche osmitaye vixim aple vichar manddta te kitle porian sarke asat tacher vichar korcho poddtolo.

Tachea mota pormannem, "bharotiponn (indianess) hich Gõykaranchi osmitai ani buniad. Ani Purtugezamni Gõycher raj kelem tednam hi buniad anik-ui thir zali."

"Khoinchea-i eka desan vo rajyan dusrea desacher vo rajyacher aplo xek' vo dadagiri choloili zalear-ui, to des vo raj purai ritin apli osmitai soddinam. He nodrentlean Purtugezamni amcher 450 vorsam raj kelem. Torui tanchean amchi 100 tok'ke asloli bharoti osmitai bodlunk zavnk na," oxea utramnim Gõy Sorkarachea Xetki (Agricultural) Khateant 30 vorsam nokri korun teach Khateacho Zodd-Son'chalok (Jt.Director) mhunn nivrut' (retire) zalolo Xri Rego Gõyche ani bharoti osmitaye modem kainch bhed-bhav na mhunn dakovpacho proyotn korta.

Gõychea Gõyant ravpi Gõykaranchea mota pormannem, Gõyche osmitaye vixim oxem chintop zalear, on-Gõykarank kitem mhonnpachem asa?

"Gõyche suttke vellar Gõykar Purtugez nagrik asle. 1962 vorsa, Gõykarank bharoti nagrikponn divpacho bharot sorkaracho kaido ailo. Mhonntoch, Gõy suttke vellar jea Purtugez Gõykarank hem bharoti nagrikponn favo kelem, tich Gõychi osmitai asa," oxem fattlim 43 vorsam Gõyant aplo svotacho dhondo choloitolo mull Kerollacho Xri M K Kos sangta.

Gõykaranchi osmitai azun-ui Purtugezanche Ghottnnent asa oxem-i Xri Josachem sangnnem asa. Gõy suttke vellar Gõyant aslolea konn-ui Gõykarak Purtugez nagriponn zai zalear tachi vevostha Gõykaram khatir Purtugez kaideant keloli asa. Ho kaido ani faido fokot Gõykarank, Gõyam bhailean yeun Gõyant 15 vorsam odik ravun Gõykar mhunn sertifikett ghetlolea lokachea vantteak to matui yena oxea-i utramni Xri Jos Gõyche osmitayechi ek veglli bazu manddta.

Xri Josache sangnne pormannem, Purtugez 'Civil Code'-achea khal Purtugezancho adlo kaido fokot Gõykarank lagu zata, ani hem-ui Gõykaranchem osmitayechem ek khaxelponn asa. Itlench nhoi, tor "Communion of Assets" hea kaidea pormannem 'Income Tax'-achea faidea khatir Gõyant poti-potinichi yennavoll ekamekak vanttun veta ani ho kaido fokot Gõyant ani Gõykaram khatiruch asa tacher-ui Gõychi osmitai dhorloli asa oxem Xri Josachem thir mot asa.

Gõychi osmitai zorui dhormacher adarloli na, torui poriotonna purtem tori Gõy hem katolk raj mhunn chitrailolem asa, punn tem sarkem na oxem Xri Josak dista. Gõyche osmitayecho zagea kodde-boroch lagincho sombond asa oxem mandun ghetana, bhaxevelean-ui Gõychi osmitai disun yeta, punn fokot bhas hi osmitayechi khunna zavnk zaina oxem to mhonnta. Kiteak, 1961 vorsa uprant-ui lok Purtugez ani Konknni bhas uloitalo oxe-i ritin M K Jos aplea tea mhonn'nnea fattlem karonn dita.

"Gõychi osmitai amchea purvozancher adarloli asa. Zache purvoz Gõykar, ani tea purvozanchem nanv tor khoinche-i komunidadint boroilolem asa ani tachean aple zonn gheum yeta zalear, tacher Gõykarachi osmitai tharloli asa," oxem 'Gomantak Times'-acho adlo mhalgoddo potrokar Xri Bosco de Sousa Eremitachem mot asa.

Xri Eremita osmitayeche nodrentlean Gõykaranchem anik ek khaxeleponn sangta – "aiz Gõyant on-Gõykarancheo (non- Goans) zaiteoch khannavolli ubeo zaleat, ani te apunn Gõychem jevonn randtat ani vaddtat mhunn sangun aplo dhondo kortat. Punn khoro Gõykar asa to, apleak randunk iena zalear-ui khannavollimni ditolem khoinchem jevonn niz Gõychea suvadachem ani khoinchem Gõycho suvad naslolem tem spoxtt sangunk xokta."

Xri Eremitache sangnne pormannem, Konknni bhas hi dubava viret Gõychi osmitai. "Kiteak, Gõyam bhailo ani videxantlo lok legit hanga matui addkhollonastana Konknni uloitat, punn Konknni uloitana tim Gõykaram nhoi mhunn tanchea uch'charavelean (pronounciation) ani bolientlean (dialect) spoxtt ritin dista." Punn bhaxeche nodrentlean Gõyche osmitayecher hoch aplo vichar manddun Xri Eremita ogi ravona. "Gõyant devnagari madheomantlean mullavo xalla suru korit porian hea xallamni devnagorintlean Konknni bhas samballpacho matui proyotn kelolo disona tem spoxtt dista. Poili gozal, devnagorintlean mullaveo xalla suru zait porian avoy-bapain aplea bhurgeank inglez xallamni ghaleant ani taka lagun atam inglez iskolam vaddleant. Aiz hea inglez xallamni xikpi Konknni poros inglezuch chodd uloitat, taka lagun bhaxecher adarun asloli osmitai fuddem vochun na zavpachi bhirant asa. Dusrem, aiz mullavea xallamni ji Konknni xikoitat ti ami adim uloitale te godd, ruchik ani sade-sude Konknni poros khub veglli ani kottin asa," oxea utramni Xri Eremita bhaxecher adarlole osmitayevelean Gõykarank kholayen niyall korpa sarke aple vichar manddta.

Gõyant Gõychi osmitai rakhpachem kam' boreach promannan dhorman, ani tem-ui zalear kristi dhorman kelam oxem-i ek mot Xri Eremita manddta, ani tache fattlem karonn-ui dita.. "Gõychi osmitai samballche khatir Gõyche igorz-maten aiz meren osmitai samballpache sabar chollvollimni bhag ghetla ani azun-ui ghet asa hem amchean nakarunk zaina."

Bhas hem sonvskrutayechem protik oxem mhonntat. He nodrentlean, Gõychi sonvskrutai ani osmitai Konknni bhaxent asa hem sot ami mandun ghetanv. Punn tech vangdda, hea sombon'dan ami anik ek sot amchea dolleam mukhar dovorchem poddtolem. Aiz Konknni bhas Gõychi Rajbhas zaun 20 vorsam odik zalim, torui Rajbhas Kaido chalik lagona ani toso to chalik lagonk na mhunn Konknnik apli osmitai mandtoleank-ui tachem vhoddlemxem poddon vochonk na. Kiteak, aiz Gõyant khubuch mollancher inglez bhas aplo xek choloita ani tech bhaxentlean aplim kamam borim zatat oxem Gõykarank disunk laglam. Dekhun, boreachxea zannamni tantuntleanuch aplo ani aple fuddle pillgecho fuddar korpacho-i rosto dhorpachi survat kelea. Mhonntoch, 450 vorsam Gõyant ravun-ui Gõykaranchi osmitai asloli Konknni bhas sompoupachem jem kam' Purtugezam kodde zaunk na tem faleam Gõykaruch korun mekllo zavcho na mum, oso prosn poddta.




_______________________________
Give a gift subscription of "GULAB" - the Konkani monthly magazine now
in its 26th year - to your family and friends that will be remembered for the
whole year. Email gulabq8@gmail.com or dial (+965) 99391452 for more details.

'Tum Konknni Pustok Kiteak Kaddina?'

'Tum Konknni Pustok Kiteak Kaddina?'

-Jose Salvador Fernandes

Varaddeancho Ixtt satolleak boroup korpachi toyari kortalom. Mhonnta mhonnosor sodanch sutt-butt marun bhonvpi vollkhicho to pavun sorlo.
'Kitem korta?' Tacho vichar.

'Lekh boroytam. V.Ixtt-a khatir.' Hanv.

'Tum boroupam korta te babtintuch hanv tuka sangunk ailolom. Fattlim kitlimxinch vorsam, Konknnintlean uzvadda yeupi masik-nemalleancher chukoinastana tum boroupam korta. Vegllea-vegllea vixoyancher attaplelim ani tuje khaxele isttailin boroylolim tujim tim boroupam mhakach avoddtat oxem nhoi, punn anik-ui khup zannamni mhojea fuddeant tujea boroupachi tust gayloli hanvem aikolea. Konnem-i vellant vell kaddn yeuzunk bospa sarkea tujea boroupantlean tuvem tuka zaitinch vachpi zoddun ghetleant ani tuvem kel'lem khoinchea-i vixoyavelem boroup tim ruchin vachtat. Punn tuvem heach somadanacher ravunk favona. Konknni mollar tuvem anik ek pavl fuddem marunk zay. Az meren tuvem jim boroupam keleant, tim pustokachea rupan haddunk zay. Konknni mollar tujem svotachem pustok asunk zai. Xivay, Konknnintlean unchlem xikop korun tuvem MA-chi podvi zoddlea. Konknnintlean boroupam korpachem tuka dennem ason-ui tea denneacho foll mhunn tuvem ek Konknni pustok chhapunk zay. Tujea vangdda Konknnichi podvi zoddlelim ghoddie Konknni mollar dusre toren vavr korun Konknnint bhor ghaltat zaum-ie. Ani faleam vis vorsancho kall sortoch, "ami Konknni khatir hem-tem kelem" mhunn tim khoxalkayeche udgar soddtelim. Tednam tum kitem kortolo? Konknnintlean unchlem xikop korun podvi zoddli, torui jivitbhor apnnem Konknni khatir kainch korunk na mhunn tokler hat marun roddtolo! Pustok uzvaddaunk duddvanchi oddchonn asa? Bhiyeum naka! Akh'khem pustok tujea bolsantlo pan-duddu moddinastana chhapunk zata. Duddu koxe-kat yetole te vixim yevzupache monak tras gheum naka. Halinch hanvem mhojea ixttachim Konknnintlim kovitanchim don pustokam uzvaddaileant ti tuka khobor asach. Atam tim pustokam konn viktim ghetlo, konn vachtolo hacho mhaka husko nam. Tea pustokancheo kitleoxeoch proteo hanvem ixtt-mitrank fukott dileat. Tim tannim vachum vo naka, tem mhaka poddunk nam. Nanvostea pustok-xallamni-i (libraries) pattoyleant. Tea pustokancher duddu korunk hanvem tim uzvaddaunk nant. Punn ek pustok chhaplem-uzvaddailem mhonntoch itihasant tem fuddle pillge khatir urta. Tujem chhaplelem pustok asa mhunn tuka nanv mellta ani bhaxentui il'li bhor poddta. Hem sogllem monant dovrun tuka tor Konknnintlean tujem ek pustok aschem oxem dista zalear, tea pustokacho uzvaddaupi hanv zaunk raji asam. Sogllem mhojer sodd.'

Tachem tem ulounnem hanvem ugtea monan aikolem, punn mandun gheunk zaunk nam. "Konknnintlean mhojea nanvan ek pustok aschem oxem mhaka khub kall adim thavn dista. Ani pustok uzvaddavpa babtint tujem tem sangnnem mhaka novem nhoi. Tum sangta tench hache poilim mhaka anik dog zannamni sanglolem. Punn mhojea hottachea ekach sangnneam tannim aplem mon bodol'lem. Tench tuka sanglear, mhojem pustok uzvaddaunk tum-ui fattim sortolo." Hanvem tachem sangnnem kainch nhoi koxem kelem.

'Ghoddie fuddem-i sorot. Sangona kiteak?' Koxe-i porim mhojem pustok uzvaddak haddunkuch zay oxea tallean, aplea suttachea bolsant hat ghalit to uloylo.

'Sat lakh Goenkaranche atam ikra lakh odik zaleat. Torui mhaka mezun fokot satuch hozar vachpeanchi khatir di ani mhojem pustok hanvuch uzvaddaytam.'

"Duddu korpachea hetun pustok uzvaddaunk sodta zalear tea pustokacher tuka tum sodta titlo faido mellchona." Mhojea sangnneacho tannem goir-somoz korun ghetlo hem mhaka tachea uloupantlean somzolem.

"Duddvancho faido nhoi. Satantlea tin hozar tori vachpeanchea monancho faido zal'lo zay mhaka." Hanvem mhojem mon spoxtt kelem.

"Tin hozar zann vachum, na zalear teg zann vachum. Tuka vachpeanchi itli dasti kiteak? Pustok tujea nanvan bhair sorlem mhonntoch tuzo anvddo xarti pavlo nhoi? Tuka nanv mell'lem. Dudd-ui mell'le Tea xivay, tujea pustoka udexim Konknnint il'li bhor-ui poddli." Pustok uzvaddavpa fattlo aplo hetu tannem mhojea monacher thap'pacho proyotn kelo, punn xevott meren sufoll zaunk na.

Eka kallar, Konknnintlean, ani tantuntlea tantum Romint zaitech zann boroupi asle. Hantuntlea sabar boroupeamni aplea boroupam udexim sahitik girestkayeche nodrentlean bhaxent mhotvachi ani molachi bhor ghali. Punn her kaim zann aplea monant yeta tea vixoyancher boroytale ani tanchem boroup chhapun-ui yetalem. Kallachi goroz mhunnon zaum-ie. Kaim zann pustok rupan-ui aplim boroupam chhaptale. Tanchem boroup vo pustok ek pavtt chhapun yetoch, tanchea jivak motteponn bhogtalem. Tankam apunn Konknnintlo nanvosto oso konn tori distalo. Punn toso sahitik monan tanchea Konknni boroupacher vo pustokacher vichar korunk boslear, tantum sahit'yachem ek-ui vozr zhollkonaslem. Mhonnche, boroup koxem, koxe ritin, adi. hem tankam khobor naslem. Mhunnonuch tannim kelolea vixoyamvelim tanchim tim boroupam zaunk zay aslim titlim probhavik zaunk nant. Punn tanchea motam pormannem, uzvaddak ailolea tanchea boroupantlean vo pustokantlean tannim bhaxent mhotvachi bhor ghali. Tea kallar hem bhouch promannan cholot ailam dekhun, bhaxek tichea sahitya soit mar boslo. Uprant choddxe zann Konknni bhaxek sahitik mol-mhotv naslele nodren polleunk lagle. Vachta tea boroupantlean vo pustokantlean tankam bhaxik dorjeachem ani faideachem oxem kainch mellona zalem. Az kall bodol'la khoro, punn Konknni mon'xachem mon bodlonk na. Aichea kallar legit Konknnintlean apnnem orth naslelem kitem-i boroylem ani teach boroupanchem ek pustok uzvaddak haddlem mhunn apnnem Konknniche udorgotik hat lailo oxem taka dista. Te poros-ui odik, taka apnnem Konknnint bhor ghali oxem dista. Hache adim kitleaxech zannamni kitlimxinch pustokam chhapun, Konknnint bhor ghalea. Tankam nanv-ui mell'lam. Duddu mell'leat. Az-ui Konknnintlean vorsak zaitinch pustokam uzvadda yetat. Tea mhojea vollkhichea sutta-buttantleache sangnne pormannem, tache bhaxen kaim zann Konknnint fokot bhor ghaltat. Fuddle pillge khatir tem pustok itihasant-ui urta. Punn tem pustok fokot Konknnint bhor ghalpache ani itihasant fuddle pillge khatir ugddasak urche nodrentlean uzvaddaun, tea pustokacho Konknni bhaxek faido koslo? Tem pustok hatant poddtolo boroupeachem nanv vachta, punn tea nanvacho Konknnik sahitik nodren adav kitem? Bhor ghalpache ani itihasant urpache nodrentlean chhapun haddlem mhunn khoinchech ritin tem pustok Konknnicho dorzo vaddoina, nhoi mhunn vachpi-i toyar korina, ani vachtoleanchea monachi tan-bhuk-ui bhagoina. Vorsantlean, zaitinch Konknni pustokam uzvaddak yetat. Punn tim pustokam viktim gheun vachpi kitle zann asat? Uzvaddak ailolem tem pustok, dusrea koddchean legit magun vhorun vachpi kitle zann asat? Ami pustokancho ankddo vaddoit asanv, vachpeancho nhoi. Vachpi na thoim pustokam konna khatir? Bhaxent fokot ankddeanche nodrentlean bhor ghalunk?

Az amkam Konknnintlean pustokam naka oxem nhoi. Zay. Punn nikttim bhaxent bhor ghaltat toslim nhoi, punn Konknni bhaxechi tank prodorxit korit ticho sahitik dorzo vaddoitat toslim. Az amkam Konknnintlean pustokam chhapun ailolim zay, fokot itihasant dhull khait bostat toslim nhoi, punn itihasant tanchi mol-mhotvachi nond zaun fuddle pillgechea upyogak upkartat toslim. Az amkam Konknnintlean pustokam zolmak ailolim zay, punn koslim? Thoddech asat tea Konknni vachpeanchi vachpachi ruch bigddaun uddoytat toslim nhoi. Punn tanchi Konknnichi ruch-tan odikuch vaddoyche vaddoun, asat tanche poros anik-ui vachpi nirmann kortat toslim. Vachteleanchim monam khubddaun-zagoun tankam kholayen niyallunk laytat toslim. Vachpeanchea monancher dovachea thembea itlo tori probhav kortat toslim.

Oslench pustok kaddpachi vatt polletam hanv!


_______________________________
Give a gift subscription of "GULAB" - the Konkani monthly magazine now
in its 26th year - to your family and friends that will be remembered for the
whole year. Email gulabq8@... or dial (+965) 99391452 for more details.

Mon'xak vhoddlo konn? Monis vo Mon'zat?

Mon'xak vhoddlo konn? Monis vo Mon'zat?
-Jose Salvador Fernandes

Aiz Sonvsar khorench bodol'la! Na, chuk zali… Sonvsarantlim mon'xam bodol'leant. Atam sonvsarantlea mon'xank mon'xanchi goroz poddona. Kiteak tor tanche kodde mitta porim duddu zala, ani duddvamni sogllem korum ieta oxem tankam monantlean disa. Aiz sonvsarantlo monis, sangati mon'xa poros, aple bhonvtonnim aslole mon'zatik mat khub mhotv dita. Mon'xa poros tankam mon'zat vhoddli tharlea. Hacheo dekhi amkam amche sorbhonvtim pollevnk melltat teo oxeo:
* Monis atam motoramni sunnem-mazrak ghevn bhonvtat. Dekhik, gorjek sampoddlolea sangati mon'xak 'lift' divnk aplem motor thamboinant.
* Monis ghorant sangati vangddeam borabor vell sarche poros mazarak-sunneank aple khankent ghevn tim tanche vangdda sarunk naka titlo vell sartat.
* Aiz mon'xak aplo sangati mois sanddlo vo melo zalear tachem choddxem dukh zaina. Tea poros sunnem sanddlem vo melem zalear, tachi jahirat potrancher divn, apleak te mon'zati sovem aslolo upott mog ugtaitat. Sanddlolea sunneak konnem-i sodun dilear taka duddvanchem inam' legit bhasaitat. (Punn gorjevont sangati mon'xank mozot korunk tanchea hatacheo muttyo mat ghott zatat).
* Aplea avddichea sunneak kitem-i vaitt zavn tachi bholaiki bigoddlear tachea dhoniak rokddoch tacho husko zata ani to taka mon'zatinchea voizaxim vhorunk tabortob panvlam ukholta. Punn ghorcho konn-ui boro na zalear, taka voizaxim vhorpachim chintnam tachea monant yeunk khub vell lagta.

Ghorant tor aplea avddichea sunnea-mazran kitem-i vaitt ani vitt yeupa sarkem kelear tachea dhoniak tachem vaitt avi vitt iena. Punn ghorantlea mon'xan hangachi vost thoim kelear tacheo mat fojeteoch fojeteo. (Mon'zatik ginnean nasta., punn mon'xak asta, oxem konn-ui mhonnot, punn sunneachea dhoniachea mona pormonnem mon'xak ginean ason-ui mon'zati itlem mol asona.)

Ghorant sunnea-mazrache tras poddtat mhunn monis tankam kednach 'baby sitting'a-k vo azilant vhorun thoimsor vhorun ghalinant. Punn bhurgeanche vo avoi-bapaiche tras kaddunk zodd zatoch tankam mat thoimsor vhorun ghaltat.

Pottache bhuken darant bhikek ubo ravlolea mon'xak aple boxentleo chovto vantto taka divnk dukhta. Punn aple avddiche mon'zatik tech boxentlo ordo vantto divnk tea vellar tanchem kalliz borench lamb-rund zata.

© www.goa-world.com 3-Jan-2009
Adlea ank vachunk http://sonvarchimsungttam.blogspot.com/

The writer can be contacted via email konknno@gmail.com

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.