Friday, August 29, 2008

Tiatrist Zaunk Yeujita ?

Tiatrist Zaunk Yeujita?

- Jose Salvador Fernandes





Chitt hatant dili. Postt-men fuddem gelo. Chitt mhojea nanvan asli. Hanvem ti foddli. Vachli. "Hanv tuka porxim vollkhonam. Tujea borovpantleanuch vollkhotam. Kalchea nhoi, punn tea adlea 'Son'varachim Sungttam' vibhagant "Tiatr Ho Somazacho Futtlolo Arso?" oxea mathalleachem tujem boroup vachlem. Tem boroup borem asa oxem mhonninam. Borem na oxem-i mhonninam. Punn tujea tea boroupan mhojea chintnechea chokrantlean, tiatr-molla sombondanuch ek prosn nirmann kela. Gõyant khubxe khell-tiatr vo tiatr asot zalear, tanchea khellache kitlexech proyog zatat. Punn nanvostea tiatrstanchea hea khell-tiatramni kivam tiatramni tanche 'fixed' kolakar asat. Kaim zann boroupi-digdorspi aplea khoinchea-i tiatrant hea 'fixed' kolakaram xivai, dusrea vo novea kolakarancho aspav korinant. Mhaka 25 vorsanche pirayecho put asa. Taka ekttingechi khup avodd. Ek-anki nattok spordheamni bhag gheun, ekttinga khatir tannem zaitinch inamam zoddleant. Fattlea don vorsank tache bhitor ek khuxi zollta. Tech hetun to thoddea tiatristam kodde ugtea monan uloila. Zalear, apli ekttingachi kola fuloupachi khuxi ason-ui tachea oslea khupxea zannank navadik tiatristanchea tiatrant ani tiatristam vangdda ektting korunk mellona zalear, tannim kitem korpachem? Tannim ti tiatramni kam' korpachi apli khuxi pottantuch jirovpachi? Nanvostea tiatristamni tankam aplea tiatrant vo khell-tiatrant ektting korpacho soeg diun tanche kolek tannim ut'tejon diunk naka aslem? Konknni tiatr machier aiz novea-novea kolakaranchi goroz asa oxi tuka disona?" Heo te chittintleo mukhel volli. Chittichea eka konnxak pot'to boroilolo aslo, punn apnnem chittint vicharlolea prosnank zapo diun, apleak porot chitt boroi, oxem te chittint khoinch vachunk mellunk na.

Gõyant tiatrachim don 'season'-am - Paskanchea kallar ani Otubrachea mhoineant (pavsacho kall somptoch) - asat. Gõyant don 'season'-am nachpa itlech kolakar asat? Tea-tea borovpi-digdorspeachea ailoleach khell-tiatrant tech-tech kolakar distat. Te-te bhumikek to-to kolakar sobona, torui astana ek borovpi-digdorspi takach zhoroun aplo tiatr vo khell-tiatr kiteak choloita?' Kaim vorsam fattim heach vicharamni mhojea monant apli tokli voir kaddloli. 'Protek khepek tumchea khellamni tumi novea kolakarancho aspav kiteak korinant?' oso vichar, chaltoch uloitana hanvem eka mhojea tiatrist ixttak kelo tednam, tanche koddchean mhaka zap aikunk mell'li - "mhojea khellant nachunk sodtelea novea kolaracho hanv sumar kortam." Fokot ekleach tiatristan mhaka heram poros vegllo zabab dil'lo - "Konknni tiatra-machier hanv mhojech tankin voir sorlam. Mhaka konnench hatak dhorun machier choddounk na. Konknni machieveli hich porpmpora hanv-uim palltam."

Khellam mollavelo boro khellgoddi asta to titleach kalla purto boro khell korunk xokta oxem mandtat. Tea kalla uprant proyotn korun-ui to aplo boro khell porot khellunk unno poddta. Sahitik mollachi-i tich gozal. Ek kovi vo kothakar titleach kallapottim boreo-boreo kovita vo kotha rochunk pavta, ani titleach kallapottim tachea tea borea kovitank vo kothank lagun unchlea panvddeavele taka puroskar-ui favo zatat. Mhunnonuch vhodd tankicho kovi vo kothakar mhunn to nanvak pavta. Punn kaim vorsancho kall sortoch, to sahitik mollar sompta. Tache likhnnentlean adle tankicheo kovita vo kotha, vo mhonnat koslo-i sahit'ya prokar toyar zainant. Nattok, tiatr, khell-tiatr borovpi, digdorspi, ani tantum kolakar mhunn bhumika korpi he soglle aple te-te kopxek lagun titleach kallapottim gaztat ani vaztat. Punn tanche jinnent oso ek kall ieta, tea kallar te bore tiatr vo khell-tiatr borovpi-digdorspi vo kolakar uronant. Hachem khoreponn hanv tiatra-mollar aiche aiz porian pollet asam. Oxem zavpa fattlem karonn? Ghoddie asat tanche poros agllo-vegllo okosmat ek boro tiatr kivam khell-tiatr borovpi vo kolakar udeta ani aple te-te kolentlean to prekxokanchim (audience) monam-kallzam jikhun gheta, tanchea kallzamni apleak suvat zoddta. Punn "mhojea khellant nachunk sodtelea novea kolakarancho hanv sumar kortam" vo "... mhaka konnech hatak dhorun Konknni machier choddounk na. Konknni machieveli hich porompora hanv-uim palltam" oxe toreche aiche poristhitint, amkam nove tiatr kivam khell-tiatr borovpi, digdorspi ani tantum ektting korpi nove kolakar zaich zai. Dubava viret, aiz Gõyant khubxe tornnate Konknni machier pavl dovrun aplo fuddar korunk ievjitat. Hea fuddarachi suvat te nanvostea tiatristanchea khellamni nachun korunk ievjitat. Punn, aplea fattlean tannim Konknni machi jiti-jivi dovorchi hea huskean ani hetun, adim thavn choddxea tiatristamni novea kolakaranchea hatank dhorun tankam machier choddounk nant. Mhonntoch, Konknni tiatrache machier aplem pavl dovrun aple tiatr kivam khell-tiatr borovpachi-digdorspachi vo khellant bhumika korun apli kola kellovpachi ani fulovpachi jea novea kolakarank axa asa, ti tannim dusreancher adon dovrun trupt korpachi ievzonn varear soddit titli bori. Te bodlek, tiatrachea mollak zai asloli kopxi (capacity) tache kodden asa zalear, tannem svota apnnench thokos ghevn, tiatrachea mollar voir sorpacho. Zai aslolem dhaddos ani tank asa zalear, tannem svota aplea tea gunnachem bhangar korpachi tozvit korpachi. Aplea tea novea tiatrant, khellant nove punn bore kolakar ghalun tankam-i machier aplea gunnachi khoxalkai bhogunk soeg divpacho. Punn aichea hea mhargayechea kallar, amche tiatr prekxok fokot nanvosteach borovpeanche-digdorspeanche ani tantum nanvoste kolakar asat tanchech khell polletat. Oxe poristhitint, nove, udete tiatrist aplo tiatr koso choloitole ani tanche te tiatr konn polletolo?

Halinchea vorsamni, bore ani nanvoste tiatrist zaun don poixe zoddche khatir, borea hetun kitlexech zann tiatrachi kopxi aslole nove zann fuddem sortat. Punn apnnem pavl ghalam tea mollar, goroz ani favo title tyag korpache gunn tanchea angant nasun tannim tem aplem pavl fattim ghetlam. Barik niyall'lear, tiatrachem moll eka tiatrista koddchean khubxe tyag magta. Aplea tyagancho foll apleak favcho mhunn ghoddie nanvoste tiatrist nanvosteach kolakarank ghalun aplo khell fuddem vhortat. Aiz nanvoste tiatrist mhunn zankam ami bottam dakoitanv te onnbheam porim ekech ratin fulonk nant. Tanchea iesa ani nam'nne fattlean dubava viret khub tyag-koxtt asat. Tiatrachea mollar tannim khorea orthan tyag korun, koxtt kaddun aiz te tiatrachea mollar gaztat, prekxokanche nodrentlean unch asat. Oxem tor, hoch tyag korpacho gunn novea, udetea tiatristanchea angant kiteak ascho nhoi? Aiche mhargayeche poristhitint ho tyagi gunn khuinchea-i tiatristachea angant aschoch ascho. Novea tiatristachea angant tor to asunk zai tache poros kitlexech pottin ascho. Apli kola fulounk-kellounk tyag korpachi tachi toyari asa zalear, aple hikmotin to apli fuddli vatt apunnuch ugti korun, tiatr- mollar iesache panvdde choddonk xokta. Aple kolechem bhangar korunk xokta. Hem mhojem promannik mot.



30/8/2008
(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/

Saturday, August 2, 2008

GõYKARANK KIDD LAGLEA!

GõYKARANK KIDD LAGLEA!

-Jose Salvador Fernandes



Gõy. Gõycho ek ganv. Tea ganvantlo vaddo. Teach vaddleantle dog-ui xezari. Eklo tis vorsancho Dusro sovis vorsancho.

Pirayen vhoddlo aslolo tornnato tin vorsam fattim thavn botticher nokri korta. Sumracheaxea ud'dear. Sovis vorsancho tornnato, botticher nokri korpachim sopnam sopneta.

Jinnechem tisvem voros sarpi tornnato, poilim Gõychea Gõyant ek-anki nattkam borovn sador kortalo. Tantum tor Gõykaramni, koxe apleach Gõykar bhavank adar-mozot korchi, ani tantuntlean koxi Gõykarmni 'Gõykar' mhunn 'identity' rakhchi, hem machier ugddapem kortalo. Punn fuddem machier taka vevsai korpacho naslo dekhun, tannem potta-pannie khatir tarvacho rosto dhorlo.

Gel'le khepek to anik ek viaj marun ghora portolo. Tea xezari bejar tornnatean, tachem boreponn dhorlem. Tacho ixtt zalo. 'Ixtt' mhunnon, tarvotti xezarean tache koddlean, bhitorlim-bhailim ghorchim aplim khup kamam korun ghetlim. Ani ek dis 'vollkhin zata tem duddvamni zavchem na' oxem ievjit bekar xezarean apleach khatir tache kodden utor ghalem, apleak-ui botticher nokri mellpa khatir.

'Ieta tea sumanant mhaka kocherint apoila. 'Vacancy' aslear, tuje khatir koxem-i korun utor ghaltanch.'

Hi zap aikun bekar xezareachea jivak matxe 'su' zalem.

Xezari Mumboi vochun ailo. Xezari ixttan 'vacancy'-che axen chovkoxi keli tednam, taka 'na ek-ui 'vacancy' na,' oxi zap mevli.

Kaim mhoineamni uprant, xezari tarvotti porot viajik vochpachi toyari korunk lagta. Tednam to bekar tornnato xezari apunn-ui tache vangdda Mumboi vochpak raji zata. Apleak, aplea xezari ixttan botticher dhaddpi konn-ui odhikareachi vollokh korun divche khatir. Ani to tachea vangdda Mumboi gelo.

Mumboichea kuddant tannim vosti keli. Ganvcho kudd mhonntoch, ganvche khubxe zonn. Mhonntoch, ganvche khubxe zonn kuddant ravpi-ievpi mevle. Bekar tornnato tanche modem hansunk-khellunk-ulovnk laglo tednam, taka konnem Mumboi ievpa fattlem karonn vicharlem. Xezari tarvotteachea boreponnan 'ambeacher' fator boslo zalear boslo mhunnon apunn ailoleachi khobor tannem tanchea kanar ghali. Ani tantuntlea ek-don zannamni taka ek sot ugtem kelem: "Fattim tuzo to xezari Mumboi ailolo. To botticher jea 'departmentant'-ant nokri korta tantum eka 'helper'-achea 'post'-ak ek 'vacany' asli. Te 'vacancy' khatir to monis sodunk ailolo. Tea zagea khatir taka monis eklo meulo-i. Kerollacho."

Aplea pottak bhukecho churko aila astona-i apleak, aplea xezari tarvottean koso upaxi dovorlo, hachem taka mottench vaitt dislem.

'Goans are loving, warm-hearted, helpful...' adi. oslea gunnamni Gõykaranchem voronnon kel'lem ami aikolam. Khorem mhollear, aiz Gõykar 'Gõykar' uronk na. Eka kallar mona-kallzan sado-sudo aslolo Gõykar aiz monan-kallzan nitoll uronk na. Tachem mon kuslam. Tachem kalliz 'Gõykar'-achem uronk na.

Aiz Gõykar dusreank - Gõyam bhaileank - boreponn dakounk, tankam jikhun ghevnk vavurtat. Punn apleach Gõykar bhav-bhoinnak payam tolla mostitat. Aiz ek Gõykar dusrea Gõykarachem boreponn ievjina. Titlench nhoi, tor taka aplo sangati Gõykar aplea poros unch, aplea poros don duddvamni bhorlolo taka naka. Aplo Gõykar sangati jinnent tor kitle-i koxtt kaddun voir sorpachi khottpott korta zalear, vankddea monache Gõykar tanchea paimak dhorun oddunk mat-ui fattim ravonant.

Aiz tor Gõychea Gõyant Gõykarancho sobhav tellit zalear, Gõykaramni 'charity begins at home' hi gozal konnxak marlea. Gõykarak aplea sangati Gõykarachem boreponn ievzop mhollearuch vaitt dista. Tech khair Gõykarmni apleach Gõykarponn pisddun uddoilam.

Gõykar aiz svarthi zala. Apleponn soddun jiyevpi Gõykar oso svarthiponnachea zallant koso sampoddlo tench somzona. Gõykar svarthi dekhun, dusrea Gõykarachem boreponn zal'lem pollevn, tachea pottant chabunk lagta. Aplea svarthak lagon, dusrea Gõykarachem nisonnton ani padd korunk, matui addkhollona. Gõychea Gõykaram modem khub gunn asat. Khub torechi kola asa. Ani osleach gunnank, kolek ani boreponnak lagon, Gõykaramni aple viprit toren purai sonvsarbhor, Gõyak borich namna mellun ghetloli. Punn aiz hea soglleacher choddxi bondi poddloli dista. Hachem fattlem ekuch ek karonn zaum-ie: 'Sonvsarant borem kitem-i korun voir sorche boldek, Gõykar aiz ekamekache, konnuch voir sorcho nhoi mhonn paim oddit bosleat.

Aiz Gõykarachea sobhavak kidd laglea kidd dusreanchem padd ghalchi. Kidd dusreanchem ghott'ttonn, korpachi. Kidd apleach svarthachi.





2/8/2008
(c) Prof. Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
Gulf-Goans e-Newsletter

http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (Since 1994)

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.