Friday, September 25, 2009

NGO Sufoll Zait Vetat

SON'VARACHIM SUNGTTAM: NGO Sufoll Zait Vetat



-Jose Salvador Fernandes



Goa Bachao Abhiyan (GBA), Peaceful Society of Goa, Mineral Foundation
of Goa, Lok Shakti, Jan Ughai, Children Rights Goa (CRG), GOACAN,
Jagrut Gõy, adi. heo sabar osorkari sonvstha (NGO) lhanxea Gõyant
bharim vavurtana distat.

“Punn GBA hi osorkari sonvstha nhoi,” oxem GBA-cho zodd-sekretar Xri
Miguel Braganzan V. Ixtt-ak sanglem. Xri Braganzache sangnne
pormannem, ji sonvstha nond (register) asa, tika ofis asa, tantum
vavurpi asat zalearuch tika osorkari sonvstha mhonnum yeta. Te
nodrentlean, GBA hi ‘civil society’ sonvstha ani ti nond korunk na,
tika ofis na, oxem Xri Braganzan sanglem.

Prantik Yeuzonn (RP) 2011 fattim gheunk, RP 2021 ankpant mhotvachi
mozot korunk, Dokxinn Gõyantlea Kepem, Quitol vattarant ganvchea lokak
fottoun bhailea lokank vosnnuk bandpachi sorkarachi yeuzonn
fiskottaunk, oxea sabar somajik gozalimni GBA borich yesesvi zali.

Giraikanche Rakhnnecho Kaido 1986 hachi vollokh divop, lokxay khorea
orthan chalik lagunk mozot korop, rosteancher koxim surokxit aschim
ani yeradarichi vevostha koxi korchi, porjen koirachi vevostha koxi
korchi, ‘Right to Information’ Kaido 2005 nagrikamni koso vaporcho,
Kaideanchem ani Monis Hok’kanchem xikxonn divpacho vavr “Goa Civic and
Consumer Action Network (GOACAN) hi anik ek mhotvachi sonvstha Gõyant
vochot thoimsor nanvosti zaloli asa.

“Sorkari panvdear aslele kaide nagrikam meren vhorun tea kaideanchi
tankam purayen vollokh diupapchem kam’ GOACAN korta,” oxem ticho
Mukheli Xri Roland Martinsachem sangnnem asa. He sonvsthentlean
ekttaim ailolea ap-vavurpeanchea ekvottit proyotnank lagun nagrikank
ani giraikank aplea hok’kanchi mahiti meulea ani ganvchea Gram
Sobhamni ani dor don mhoineak ek pavtti zaupi Nogorpalikanchea
zomatimni xitaben vantto gheunk pavla.

“Minachea vattarant somajik, poryavoronnik ani sod-vavrache
nodrentlean amchi sonvstha vavurta,” oxem ‘Mineral Foundation of Goa’
osorkari sonvsthecho ‘Programme Co-ordinator’ Xri Parag Rakhnnekaran
V.Ixtt-ak sanglem. Tache sangnne pormannem, somajik mollar he
sonvsthen Ap-Adarache Zome (Self Help Group) sthapun minachea
vattarantlea ostoreank apleach paimacher ubem ravunk xikoilam. Tea
bhair, iskolantlea xikpeam khatir poryavoronnachi vollokh ani mol
pottoun diupacho vavr choloila. Sodeak tanchi ‘Gram Nirmann Yeuzonn’
chalik lagun pavttik don ganvanchi udorgot korpacho hetu asa.

Sorkar aple porjecher onit korta tednam oslea sonvsthancho zolm’ zata,
oxem Xri Braganzan sanglem.

Punn he vixim Xri Rakhnnekarachem mot vegllem asa. Osorkari sonvstha
heo sorkara ani porje modem pul zaun vavurtat. Zalear, rajyant
osorkari sonvstha asop hi lokxayeche bore bholaikechi khunna, oxem
GOACAN-acho mukheli Xri Martinsan sanglem.

Aiz Gõyant GBA, GOACAN hanchea sarkeo sonvstha itleo probhavik zaleat,
tankam lagun Gõy ani Gõykar khubxea atte-vitteantlean vattovleat. Hea
sonvsthanchea probha-vikponnak ani tankam lokancho aslolea tenkeak
lagun, ek vell Gõyche porjek GBA-n vinchnnuko legit loddouncheo oxem
distalem.

“Osorkari sonvsthen vinchnnuk loddovop kitlem sarkem ani borem zatolem
tem mhaka khobor na. Tea bodlek, sonvsthentlea eka mon’xachean
svotontr-ponnan vinchnnuk loddovop borem oxem mhaka dista. Kiteak
xevttim mon’xachea promannik-ponnak ani visvaxiponnak chodd mol asa”
oxem Savoi-Veremchea ‘Gram Nirmann Kendr’-acho (GNK) odheokx Dr.
Dattaram Desain V.Ixtt-ak sanglem. 1991 vorsa Savoi-Verem Nylon 6,6
prokolpak ganvchea lokamni virodh kelolo te fattbhuimiecher he
GVN-acho zolm' zalo. GVN-an aiz meren Verem-Vagurem, Kerim, Volvoi,
Betki, Khandola, Tivrem, Organv, Bhoma, Kundaim, hea vattaramni
toxench Amona ani Kottombi panchayat vattaramni Ap-Adari Zome, toxench
pavsachem udok fuddarache nodren samba-llun dovorpacho probhavik vavr
kela. GNK-chea fuddariponnak lagun thoinchea sorbhonv-tonnchea
vattarantlo lok onnsancho, kokumacho ani her follancho boro vevhar
korun zoddunk-ui lagleant. GNK udexim Kendr Sorkarachi National
Watershed Development Rainfed Areas hi yeuzonn-ui bhouch
probhavikponnan chalik lagli. l

“Osorkari sonvstha vinchnnuko loddounk fuddem sorleo zalear, lokak tea
sonvsthanchem mon spoxtt kelea bogor lok tankam tenko diuncho na,”
oxem Xri Martins-an sanglem. Toxem polleunk gelear osorkari sonvstha
rajki vinchnnuk loddoupachea hetun ghoddloli asona, tannem fuddem
sanglem.

Sorkarache ani lagu zaupi odhikareanche besarmayek vo hata bhaile
gozalik lagun tancho vavr osorkari sonvstha kortat. Ho vavr korunk heo
sonvstha aplo vell, ginean, bolsantle duddu khorchitat. Dekun tanchea
vavrak sorkaran farik korpachi goroz asa kai kitem, oso ek sobhavik
proxn upzota. “RP 2011-antleo ani RP 2021-antleo gozali porjek spoxtt
korunk, lagu zaupeank proxikxonn diunk, porixodim ani zomatim khatir
boroch khorch kela . Dekun sorkaran tika bhorpay (compensation)
diupachi goroz asa,” oxem GBA-chea Xri Braganzan sanglem.

“Sorkaracheo thoddeo yeuzonno asat jeo sorkar osorkari sonvstham
udexinch chalik laun tankam farik korta”, oxem Mineral Foundation of
Goa-chea Xri Rakhnnekaran sanglem.

Osorkari sonvsthancho kosloch gupit hetu asona hi sorkarak khobor asa,
oxem tannem fuddem sanglem.

Osorkari sonvstha sabar pavtti ap-vavurpeanchea ekvottan ubi zaloli
asta ani ti cholounk tankam sorkarachea duddvanchi opekxa asona, oxem
Xri Martinsan sanglem. Hea sonvsthancho hetu, vavurpachi pod'dot
promannik ani spoxtt asa zalear, lok te sonvsthek mandun ghetat ani
tenko diunk aplea bolsant hat ghalea bogor ravona, oxem tannem fuddem
sanglem.


Son'nvar, 26/09/2009
(c) All rights reserved.
www.goa-world.com

Friday, September 18, 2009

Fuddarak Padri astole?

Fuddarak Padri astole?



Faleam thaun sonvsarbhor Katolk dhormant, dor vorsa porim Dev-apovnneachem Satollem monoitat. Fattlim sabar vorsam igorz-mat hem satollem monoit ailea. Dev-apovnnim mhunnona borobor amchea monant ubo zata to Padri! Oi! Kristi dhormantlo devan makhlolo monis mhunn ami mandtanv ani tech nodren taka polletanv. Eka kallar khubxe bhurge padrin zaunk anvddetale ani zatale-i bi. Punn aiz hea padriponnachea apovnneak tutt ailea oxem mhonntat. Oi, aiz bhou thodde bhurge padriponnachi vatt dhortana amkam distat. Karonn?

Hache pattlean svota padrich karonnam sangtat tim oxim:

1. Aiz lok aplea bhurgeam ujir padricher add uloitat. Mhonntoch, padri zaupachi khuxi aslolea bhurgeachea monacher oxeo padri vixincheo negative gozali probhav kortat. Tachi khuxi moddta.



2. Aicho kall mhargayecho kall mhonnot, ghov-bail khuim dogam poros chodd bhurgeank zolma haddunk sodinant. ‘Hum do, hamara do!” (Ami dogam, amchim dogam) oxem tanchem dhoronn. Mhonnche, eka kallar zoim ekvottit ghorabe asle tancho zago aiz ‘nuclear’ ghorabeamni ghetla.

Thoddim bhurgim title padri zaunk thodde umedvar.



3. Ghorabeant dhormik vatavoronn na, dekun bhurgim lhanachim vhodd zatana tim dev-bhirantin ani dhormik monan vaddonant.

Hea xivay, padriponnachim apovnnim unnim zaupa fattlim amche padri bhav anikui barik-sarik karonnam ditat tancho hanga ul’lekh korina titlo boro.

Voilim karonnam ghoddie khorim ani sarkim asum yetat…. punn dev-apovnnim unnim zaupa fattlean gombhirtayen vichar korpa sarkim anik-ui karonnam asat zaum-ie, ani tancher ghoddie padrimni kholayen niyall korunk na zait. Mhojea motan tim karonnam oxim asum yetat:



1. Aichea padrichem jivit, lhanacho vhodd zatolea bhurgeak padriponnachi vatt dhorunk sfurthi zaina zait. Dekun, padri zaunk hea bhurgeank khuim tori padricho ‘role model’ mellunk na zait. Aiz tor ami somazantlea sogllea mollancher nodor marlear, dor ek tornnato aple nodre mukhar somazantlo ek ‘role model’ dovrun tache sfurthe udexim tachech porim ek dis umedin, khoxalkayen apunn-ui teach zagear pavta.

Zalear, padrim modem amchea vaddtea bhurgeank ek ‘role model’ kitek mellona? Ani oso ‘role model’ mellona mhunnonuch apovnneachem satollim, apovnneacheo sabar karyavolli kortat te addeche upay kai?

Hem voros padrink bhettoilolem voros. Bharotant sabar kodden hem voros monounk sabar torecheo ani sabar panvddeancher kherit karyavolli ankleat. Halinch, hea vorsa nimitan Bharotache Katolk Bispanche Porixoden ek khor nem’ kaddla. Padrinchea Vorsa nimitan. Firgoje khatir kam kelolea khatir, firgoje koddchean padrichean motor gheunk zaina. Tachi nhesnnachi, khannachi chal sadi-chalti asunk zai.

Porixodecheo heoch volli amkam padrim vixim anikui khub kitem borounk naslolem sangta.



2. Khubxe pavtti, ek vo don padrimni kelole chukik lagon sabar lok soglleach padrink ekech tagddent zokta, sogllea padrink tech nodren polletat. Oxea vellar sangati padrinchim kallzam dukhtat, ani lok aplea add uloitat tem aikun, te voir-sokol zatat… monachi xanti bigddToxem polleunk gelear, lok oso padrim Toxem polleunk gelear, lok oso padrim add uloitat tem polleun, mhojea motan padrin tantuntlean

ek chotray dhorun matxe zababdaren vavurlole zalear….. ti chuk aplea thaim ghoddchi nhoi mhunn

tannem sangati padrichea onnbhovantlean chodduch zotnay ghetlear taka ‘defence mechanism’-acho vapor

korpachi gorozuch upraschi nasli.” Lok apnna (padrim) add uloitat tem aikun ‘disturb’ zaunche bodlek apunn il’lo xanneponnan ani zababdaren

vaurtolom oxem tachea monant kiteak yena kai?



3. Aicho xikpi bhurgo sokallim uttum tem sanjer nhidonk vochum meren tachea khankeant fokot pustokam astat. Sokallchea vellar iskolachim zalear sanje vellar ‘tuition’-achim pustokam….disbhor lisanv…. ho ani to projekt…. Zalear, sokall thaun sanj meren lisanvam mukhar fursot naslolea lhanachea vhodd zaupi bhurgeak aplea apovnnea vo khuxe vixm chintunk vell khuim astolo?



Oxea thoddea gozalincher matso vichar kelear….. padriponnachea apovnneak ek vegllo rong yeum yetalo….!





Jose Salvador Fernandes

Quepem, Goa

konknno@gmail.com

19/09/2009

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.