Saturday, February 2, 2013

THOMAS STEPHENS KONKNNI KENDR...KONNACHEA HATANT TOL’LUK?


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

THOMAS STEPHENS KONKNNI KENDR...
KONNACHEA HATANT TOL’LUK?

-Jose Salvador Fernandes

 

Gõyant Konknnichea mollar asloleo sonvstha mezunk, amchea don-ui hatanchim bottam khub zalim. Hea Konknni sonvsthancho ankddo hatanchea dha-ui bottam poros unno asum yeta. Punn aichea kallar, ankddeank (quantity) vhoddlemxem mhotv asonam, gunnak (quality) mat asta. Gõyant aslolea Konknni sonvsthancho gunnache thir nodrentlean niyall kelo zalear, bhou thoddeo sonvstha amchea monanchea pordear yeun ubeo ravtat. Tantuntli ek mhollear, Thomas Stephens Konknni Kendr. 

Sonvsarbhor nanvostem aslolem Thomas Stephens Konknni Kendrak (TSKK), Gõy-Poona  Prantachea Jezvitamni Janerache 26ver, 1980 vorsa mull ghalem. Hi sonvstha 1982 vorsantlea Mars mhoineant ‘Societies Registration Act XXI of 1860’ hache khal nond kortoch, 23/Goa/82 oso tika Nondnni Ankddo favlo.  He sonvsthechea ‘Memorandum of Association’-acher 10 zonn jezvitamni nixanni keloli, tantuntle az fokot panch zonn jive asat - Pa. Vasco do Rego, S.J., Pa. Pratap Naik, S.J., Pa. Leslie Francis, S.J., Pa. Braz Faleiro, S.J. ani Dr. Teotonio de Souza.     

TSSK-antlean Konknnichi khorea orthan udorgot korche ani zaunche khatir, Konknni bhaxechi tollmoll aslolea tea jezvitamni ghoddoylole kaim hetu oxe asat:

 

·                     Konknni bhaxecho obheas ani udorgot korop.

 

·                     Ulovpam, xibiram, prokaxnnio, prodorxonam ani her favo tea upayam udexim sôd-vavrachi zagrutay korop.

 

·                     Konknnicho sôd-vavr korche khatir vachop-ghoracheo ani margdorxonacheo lagu zavpi her sovloti divop.

·                      

Zollim-mollim ximpoddlolea Konknni lokachea sahityak ani sonvskrutayek lagu zavpi daklle, rikordd ani her vostu ekttavop  ani samballop.

 

·                     Konknni bhaxecho ani tika lagu zavpi bhasancho obheas korunk ut’tejon divop. 

 

·                     Konknni bhaxechea adlea ani sod’deachea sahityacheachea ani sonvskrutayechea sôd-vavrak hatbhar lavop.

 

·                     Konknni bhaxechi udorgot dolleam mukhar dovrun xibiram ani porison’vad ghoddoun haddop.

 

 

Konknnicho sôd-vavr toxench xikxonnik ani sonvskrutik vavr korche khatir Thomas Stephens Konknni Kendr sthaplem. Alto Porvore aslolea hea Kendrak, sollavea xekddeantlo Inglez Jezvit Pa. Thomas Stephens hea bhaxik zannarachem nanv dilam. Konknni bhas, sahitya ani sonvskruti udexim Konknni lokacho ekvott ghoddoun haddop, he nodrentlean Thomas Stephens Konknni Kendr kal meren vavurlam.

Eke ratin faleam zainaslolea hea sonvsarant, Thomas Stephens Konknni Kendr niz Konknni mon'xancho mozbut ekvott ghoddounk khub toramni vavurlam. Mon'xan, ani kherit bhaxen Konknni mon'xan zannvayechea jevnnan aplea monachi bhuk bagounche khatir, hea Kendrant adhunik vachnaloy (library) asa. He vachnaloyent Konknniche Romi, Devonagori ani Kon'nodd lipiantlim pustokam poilo-unchlo zago samballun aslolim distat. Toxench, her Bharoti bhasantle sobdkôx, vyakoronnanchim ani sahityachim pustokam hi vachnaloy aplem manachem ghor korun asat. Gõycho ani Konknnicho itihas, bhas-xastr, sonvskrutik monis-xastr, totv-ginean, Bharoti sonvskrutay oxea sabar vixoyancher adarlolea pondra hozar odik gronthamni hem Kendr borench girest asa. Fattlim sabar vorsam, hea Kendrache vachnaloyecho Konknni vixincho obheas korpi sonvsarantlea sabar zannaramni faido kaddla.     

 

Fattlim 30 odik vorsam hem Kendr Konknni mollar pott'tiddken vavr korit ailolea khatir, Gõyant Konknni bhaxechim mullam, zomnint riglolea maddachea pallam poros-ui ghott zaleant. Kal meren hea Kendran Konknnintlean sôd-vavrachim ani xikxonnanchim pustokam uzvaddaylim. Hea xivay, lhan bhurgeam khatir gavpachea gitancheo, bhokti gitancheo CD uzvaddayleo ani Konknni bhas xikunk lagu zavpi bhou mhotvacheo gozali legit bhou fixalkayen toyar keleo. Xikpiank, xikovpiank ani sôd-vavr korpiank Konknni xikounk, hea Kendran fattlim sabar vorsam tanche khatir xibiram, karya-xallo ani borovpache kurs manddun haddle, ani Konknni mon'xank Konknnint odikuch thirayle.

Xikxonnik voros 2005-2006 thaun, hea Kendrak ‘Postgraduate’ Konknni Sôd-vavrachem Kendr mhonn Gõy Vidyapittha koddchean durmill man ani maneotay mell’li.  Sorgest Pa. Matthew Almeida ani Pa. Pratap Naik hankam Gõy Vidyapitthan Ph.D.-che margdorxok ani Konknni bhaxeche zannar mhonn nemle. Hea Kendrant sôd-vavr korpiamni Konknni bhaxecher adarlole aple zannvayeche ‘papaer’ thollavea, raxttrik ani ontor’raxttrik porison’vadamni manddun Kendrak, Konknnik ani Gõyak unchlo man haddlo.  

 

Konknni mollar zatolea borea vavrak, kherit bhaxen Romi lipintlea vavrak mozuri ani tenko diunche khatir, Thomas Stephens Konknni Kendran borovpiam, kolakaram ani xikpiam khatir sabar puroskar ani skolarxipo sthapleo, zaka lagun Konknni mollar zatolea vavrak anik-ui dorjeachem mol ailem. Hantum, Jezvit Antonio Pereira Konknni Puroskar, Carvalho Ghorannem Puroskar, TSKK Kola Puroskar (Mungllurchea Mandd Sobhannachea sangata), Konknni Martir Floriano Vaz Puroskar, adi. hancho aspav asa.

Hea Kendrachem anik ek khaxeleponn mhollear tichi ‘botanical’ bag. Kal meren jivi-jivall aslole he Kendrache bagechi konnak-ui nosay dispa favo itli ti sobit-sundor ani vevosthit asli. He bagentlea dor eka fulam-follanchea zhaddak thollavem, inglez ani ‘botanical’ nanv diun Konknni mon'xak zhadda-peddanchi-i vollok divpacho boro vavr zatalo. 2008 vorsantlea Janerachea mhoineant, Kendrache he dorjedar bagik ‘Botanical Society of Goa’-acho puroskar favlo.

Konknni bhaxe sorbhonvtim ghunvpi ani te bhaxek lagu zavpi sabar torecho vavr hea Kendrantlean zalo, Konknni bhaxek ani ti bhas uloytoleank, boroytoleank ani ap-aple porim samballunk vavurtoleank Konknnichi protixtthechi vollok favo zali!  

2010 vorsa Dezembrache 9ver, Konknni bhaxek molachem yogdan dilolea sonvsarantlea 25 Konknni sonvsthancho, tednanchi Bharotachi Raxttrpoti Xmt. Pratibhadevi Patil hichea hatantlean bhouman zalo. Tea sonvstham modim TSKK-acho aspav aslo!




Survatek thaun niz ani fixal Konknni jezvit padrimni zoxe porim Pa. Vasco do Rego, S.J., (sorgest) Pa. Moreno de Souza, S.J., (sorgest) Pa. (Dr.) Matthew Almeida, S.J. ani Pa. (Dr.) Pratap Naik, S.J. hannim aplea mozbut buzancher Kendrak bhouch dittayen samball’lem. Hantuntlea (Sorgest) Pa. (Dr.) Matthew Almeida, S.J. ani Pa. (Dr.) Pratap Naik, S.J. hannim hea Kendrak aplea monanchem, kuddinchea ghamachem sarem ghalun tust-tokhnnay korpa sarkem ximplem, vaddoylem ani sonvsarbhor Konknni soit famad kelem! Tantuntlean tannim Jezvit sonvsthek, Konknni bhaxek ani Kendrak nanv haddlem. Punn az...

 

.... az hea Kendrachi poristhiti husko ani churchure korpa sarki zalea. Fattlim sabar vorsam hea Kendrant zo Konknnicho ani Konknni vixincho gorjecho, mol-mhotvacho vavr zatalo to bond poddla. Konknniche je udorgoti khatir hem Kendr sthaplolem tea udorgotichea vavrak atam mar bosla. Tutt ailea. Tea Konknni Kendrachi vollok atam fokot vonttim purtich urunk suru zalea. Karonn..?

 

Atam hem Kendr jea jezvitanchea hatant ghalam, tankam KONKNNI borounk yenam, KONKNNI-chi udorgot mhollear kitem ti somzonam, Sôd-vavrachi ‘ABCD’ kollonam... Dusrea utramni, tankam KONKNNI yenam. Ani tacho porinnam’ mhonn fattlea dedd-don vorsanchea kallant, hea Kendrantlean Konknnichea udorgotichea vavrak kainch borem yeunk nam. Khorench, Konknni mon’xam khatir hi ek durdoivachi gozal!

 

Itlench nhoi, 2008 vorsa Gõyantli boreantli bori ‘botanical’ bag mhonn pusroskar favo zalole Kendrache te bagik porian mar bosla. Bag sukun gelea, Konknni bag kabar zalea! Te bagint atam suknnim nhoi, sorop, xirle ani her jivannim ghoram korunk lagleant!

 

Punn, bhorun kaddunk zaunchem nam toslem Konknnichem luksonn zaunchi gozal hea Kendrachea jivitant ghoddouncho guddmell cholta. Thomas Stephens Konknni Kendrachea xezariak jezvitanchem Xavier Centre of Historical Research (XCHR) asa. Atam, TSKK hea XCHR-ant vilin (merger) korpache proyotn chalu asat. Ani hachem khoreponn Gõy Jezvit Prantachea ‘JIVIT’ (Vol. 20, No. 12, December 2012) ani “Report of Xavier Centre of Historical Research, 2012” hea khobram-potramni vachunk mellta.

 

XCHR hem Gõychea itihasak hatbhar launk sthaplolem. Zorui XCHR ani TSKK ekach durga bhitor, ekamekachea xezariak asat, torui tanche hetu, vavurpi, vavurpi somitio, bandavolli, vachnaloyam ani her sovloteo ekameka pasun puray ritin veglleo asat ani zullonant.

 

XCHR tor virgollaun uddoylem, tacho konnacheruch kosloch porinnam’ zauncho nam, ani konnak koslench luksonn-ui zaunchem nam. Karonn, Gõychea itihasacho vavr fuddem vhorunk anik khubxeo sonvstha asat. Punn TSKK hem Konknni bhaxechea, sahityachea, xikxonnachea ani sonvskrutayechea sôd-vavra khatir sthaplolem ekuch ek Kendr mhonntoch, Konknniche udorgoti khatir tachea asnneachi nibel goroz asa. Dekunuch, tem vattaunche khatir TSKK-chea borem magpaimni ‘SAVE TSKK FRONT’ suru kela. Tokli voir kaddun TSKK-ak manan pollevpiamni, zachea mukhelponna khal TSKK ani XCHR yeta tea Gõy Jezvitanchea Prantik Vhoddilak vilin korpa add nixed ugtaun chitti boroyleat. Titlench nhoi, TSKK-a bhitor Konknnichi udorgot korunk khub vav ani takot asa mhonn monantlean pottloleamni Roma xarant aslolea Jezvitanchea Vhoddilak-ui he vixim chitti boroun TSKK vattaunchem mhonn maglam.

TSKK porot adlea rullar yetolem ani tantuntlean Konknniche udorgotik adle poros-ui odik nett yetolo zalear don gozali zaunchi goroz asa:

 

1.   Gõychea Jezvitamni TSKK vilin vo virgollaupachi kolpona fattim gheunk zai, ani te vixim TSKK-chea borem magpiank ani Konknni mogiank asvasonn diunk zai.

 
2.    TSKK-acho Direktor mhonn Konknni bhaxechi khori ani bori zannvay aslolo, fixal Konknni mon’xak nemunk zai.

 

TSKK-achea borem magpianchim ani Konknni mogianchim-i hinch magnnim asat. 

No comments:

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.