Thursday, March 6, 2008

'Te' Ostorechea Nimitan...





'Te' Ostorechea Nimitan...
- Jose Salvador Fernandes


Dog-teg ekttaim aile mhonntoch gozalink survat zata. Sodanche porim sanje vellar bazarant gelom tednam, doganche, teganche ani te poros odikanche kitlech zome dolleant bhorle. Zome korun uloupi ap-aplea gozalinchea sonvsarant romblole. Panch-sov zannanchea eka zomeant eklo chonne khatolea porim tondd haloit nettan khobro sangtalo, ani urlele ruchi kaddit teo khobro gilltale. Tea hotela samkar ube ravun anik ek tegancho zomo gozali kortalo. Modench hans-hans-hanstalo.

Oxeo moujecheo kosleo gozali kortat tor he? Pondra-vis panvlam pois ravun tuku-tuku korun tankam pollet-niyallit ravlom. Uprant tea zomeak matso lagim sorlom, tancheo gozali kanar poddtat titlea pavlancher. Ani tech goddiek tevtten ek ordi tornni ostori cholotana disli. Tea tegam modleantlea ekleachi nodor ticher geli toxi tannem ek veglloch jhet kaddlo. Aplea donuim vattamni ube aslolea dog-ui sangateanchea hatancher tannem aplea hatanche donuim kompor marle ani te ostorek dolleanche khunen dakoit tankam vicharlem - " hi ti cholot veta te bailechi tumi story zannant?"
Dog-ui sangateamni na mhonnlem tednam tannem tankam 'te' ostorechi story sangpak survat keli.

"Ti prostitute. Disachi ani ratchi porva korinastana, aple kuddir kitlea-i zannank gheunk koxich aikona. Tika sod'deak sat kivam att bhurgim asat. Horxim hanga bazarant bhonvtana, tea lhan bhurgeanchem-i pursanv tichea fattlean astalem, punn kiteak mhunn konn zanna, az mat tim disonant. Punn him sogllim bhurgim ekleachinch nhoi mhunn udka itlem nitoll disun yeta. Dis-rat khub zoddta asteli. Itlim bhurgim asun-ui aiche mhargayek tichech dis bore vetat mhonnpak zai. Apunn kortolea dhondeache duddu hatant poddtoch ti khoxal. Tiche kuddicho bhog ghetoch tika te duddu diupi-i khoxal. Tea duddvanchem jevonn-khann jeupi tichim bhurgim-i khoxal. Halinch ti amchi xezarn'n sangtali. Moddganv nustem vikta ti. Hika khoim Moddganvcho khoinchoch dadlo vollkhona oxem nhoi. Nusteachea bazarant bhonvpi dadle tor tika chanttie-pavlak zapaitat. Oxea vellar, azu-bazun asloleo her nustekarn'n xezarn'ni kuchukuchu korun ekamekak vichartat khoim - "Konn go tem? He itle zann tika koxe vollkhotat?" Magir tinnem tankam sangchench poddlem nhoi? Punn kitem-i zaum. Jitle-i pavtti ti mhoje nodrek poddta title-i pavtti mhaka tichi vitt yeta," oxem sangun to meklle vatter tech vitten thuklo.

Toso te orde tornne ostorek hanvuim vollkhotam. Punn mhojea kanar poddlole te story-velean nhoi. Tichi story aikunche poilim tichi gozal gupit ani visvaxi gopantlean hanvem aikoleli. Kuddichi khaz ailoleam dadleam khatir tinnem apli kudd pleasure machine kel'lem. Hea pleasure machine-ache songotik poddun to-to dadlo tatpurto sontos bhogtalo. Te bodlek duddu-i farik kortalo. Vaddeant-ganvant tichi khobor posorli ti ganvchea vigarachea-i kanar poddli. Tika tea ifernantlean nivarchi oxem tea padrik suchlem. Te khatir satollembhor vigaran tichea ghorak bhett dili. Tika budh-margdorxon diunche khatir. Punn ti khoim disbhor ghora astali? Ghorant tiche zannte avoyk ani tim sat-att 'natram' soddlim zalear anik konnuch nastalo. Te zannte avoyk-ui aple dhuvechea dhondeachi bhes-bori khobor asli. Torui vigaran te vixim vicharlear ti aplea tonddantlean ek-ui utor foddinasli.

Satollembhor te ostorek vigaran mellpacho proytn gelo, punn ti taka mellunk na. Dekhun, aimorechea vella uprant tori ti ostori aplea ghora astelich oxem chintun, aimorechea vellar tika mellunk vochpacho vigaran gonvllik yevzonn ankli. Poile uxir sanjer vigar tichea ghora gelo tednam ti nasli. Punn vigar thoincho halunk na.Kaim vellan ti sarki kansad zaun ghorant bhitor sorli. Ticho to thoklolo bhes polleun, vigaran fokot tika apli vollokh korun dili. Ghorantlea asloleam vangdda lhanxem magnnem kelem, ani portolo.

Vankddea rostean cholpi mon'xak eke ratin nitt margar haddunk zaina. Dekhun vigar fuddlea-i disamni aimori zatoch tichea ghorak bhett diunk laglo. Zalear kitem? Vigar ratcho te ostoreger yeta tem polleun xezarchea ani vaddeantlea lokanchea monant dubav! Uprant vaddear, Vigaracheo jirem-mirem laileleo khobroch khobro! Eksarko aimorechea vellar tichea ghora yeta tem polleun vaddentlea lokan ek mann'nni kaddli. Faleam vigar tichea ghora vetana dista tednam lipun ravun tacher kuslelim tantiam ani tomattam marop. Tichea ghorant bhitor sortana ani bhair-ui sortana lipun ravun 'video shooting' kaddop. Borem korunk vavurtoleak Dev khoim kednach sanddina. Vigarak tea vaddeavelea xezareanchi yeuzonn koll'li. Tannem tichea ghorak bhett diupachem bond kelem.

Fuddem vochun, kaim mhoineamni te ostoren vaddeavelea lokache tirsuvad nodrek lagun aplem bhiradd bodol'lem. Dusrea ganvant.Thoimsorlea-i padrin tika igorjexim apoun borea margar haddunk promannik proytn kele. Padrichea sangnneacho tichea monar kitleaxeach mhoineamni probhav poddlo. Aplo to dhondo soddun diunk ti raji zali.
Tichea novea bhiraddar, tichea vangdda ek dadlo ravtalo. To ticho lognacho ghov naslo. Fuddem tinnem tacheach lagim logn zaupachi itsa dakoili tednam padrin tea dadleak-ui khub somzonni dili. To-ui tiche kodde logn zaunk aito zalo. Faleam thavn lognache toyarek survat korum-ia oxem padrin sangtoch, tech rati to dadlo tichea bhiraddavelo nanch zalo.

Ami mon'xam vichitr torechim. Amkam amche jinnecher mud'dom odhikar na te poros dupettin to dusreanche jinnecher asa oxem ami somzotanv. Dusreachim mhellim, dusreancho osoktayo, ogunn hem sorv amkam somazant char-chougam dhuvunk avoddta. Jitle ami dusreachim mhellim sobhemazar dhuitanav title ami amkanch sobheo mhunn somzotanv. Ami dusreache ogunn ugtea somazant nettan uchartanv. Dusreache ogunnache bazuk ami amchea poteacho odikuch mitt-mirchi-masalo lavun tachi jinn anik il'li har-tikott kortanv. Zodd kortanv. Koslea-i karonnak vo poristhitek lagun vankdde vatten cholpi sangati mon'xak ami kednach borea rostear haddpacho husko dhorinanv. "Hanv mhaka, tum tuka ani Dev somestank." Hacho orth , amkam dusreanchem boreponn nastana tanchem nisonntonnuch zalelem amkam zai oso kai? Oi, tosoch nhoi to? Ami-i dusreank borea rostear haddunk amchem pavl fuddem ghalinanv, ani toxem korunk aplem pavl fuddem ghalunk mukhar sortoleak-ui ami fuddem vochunk dinanv. Tache vatter ami nattkayeche-nosayeche kannte ghaltanv. Amchean dusreanchem boreponn polleunk zaina, hench khorem mum? Ami somajik bandilki mandinanv mhonntoch ami amcheach sorbhonvtonnichea mon'xank porki lekhtanv, tacheo osoktayo ani khoddi varear uboitanv.

Poristhitek lagun amchi maim, potin vo bhoinn toslich ek naikinn zali zalear, tika ugtea bazarant char-chougam mukhar ubi korun, " zannam mure hi prostitute!" oxem ami mhonnpache? Ani amche prostitute avoyk, potinik vo bhoinnik borea rostear haddpacho konn-ui khottpott korta zalear ami taka addkholl haddche nasleanv, oi mum? Zalear dusreanche boreponnache vatter ami kiteak monisponna bhaile addambe ghalum-ia?


8/3/2008

No comments:

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.