Saturday, June 20, 2009

Svabhimani Gõykar - Jose Salvador Fernandes

Son’varachim Sungttam:

Svabhimani Gõykar
- Jose Salvador Fernandes



Halinch hanv obhimani ani nanvostea Gõykaranchem jivit vachtalom. Tanchi gozal vachtam-vachtam, Francisco Luis Gomes ani Abbe Faria hanchi zolamchi tarik tich mell’li. Tantuntlea tantum, ani eka svabhimani Gõykarachi, Bhau Daji Lad hachea mornnachi tarik Gomes ani Fariachea zolmachich asli. Kitem-i zaum, hea teg-ui mhan Gõykaranchi hanvem thoddi vollokh divpacho proyotn kela.

FRANCISCO LUIS GOMES
- Franciscocho zolm’ 31 Mai, 1829 vorsa Gõyantlea Saxtti talukentlea Navele ganvant zalo. Bhurgeponnaruch taka Purtugez, Frans, Italian, Inglez, Latin ani Moratti heo bhaso taka bes-boreo yetaleo. Pirayechea 21vea vorsant, 1850 vorsa Gõy Medikal Iskolantlean tannem Medico-Cirurgiao-chi diploma zoddli. Fuddem vochun, taka teach iskolant xikovpi mhunn nemlo. 12 Agost, 1860 vorsa Purtugez Bharotant ‘deputies’-am khatir baravi vinchnnuk zali. Tednam Saxtti ani Kankonn motdarsonghantlean nivddun yeupi Francisco Luis Gomes ho ekloch Gõykar aslo. Lisbon Parliamentant tachem poilem ulovp protinidhitva (representation) khatir vosnnukeche hok’k hacher adarun aslem.

- Frans krantikariche sfurthen Gomes mukt (liberal) monacho zal’lo. Afrikechea vosnnukamni jem gulamponn choltalem tache add to aplo bolladik tallo ubartalo. “Hanv gulamponnacho dusman. Totvan-ui hanv tosoch, tea bhair mhojea desachi itihasik porampora-i toxich asa. Zorui mhojea desache adli sonvskrutai sokoileo zati mandun gheta, torui tannem gulamponnak kednach maneotay divnk na, tantuntlean ti meklli ani khota vinnem asa,” oxem tannem aplea eka ulovpant obhimanan sanglolem. Mon’xak tachi puray svotontray na korpi ekxayeche (monarchy) pod’doti add-ui tannem tallo ubarlolo. Oxe toren mon’xak tachi svotontray na korop hem monan ani totvan svotontrayeche sonvsthe add oxem to somzotalo. Fransco Luis Gomes ho ontor’raxttrik namnecho ek arthxastri-i (economist) aslo. Tannem vosnnukanchea bhouxik kamdarank Purtugalachea bhouxik kamdaranchea panvddear pavoile ani Gõychea odmas-potrantle bekaideache khorch bhair uddoile.

- To thambonastana oniti add zhuzlo. Dekhik, Bardezantlea vinchunuk karyant Torres Novasacho Count Governoran aplem nak’ toplem tache add tannem bovall uttoilo.

- Dr. Gomesak barik zorachi pidda zal’li, torui to aplea totvan ani loka khatir vavrit fuddem gelo. “OS BRAHAMANES” hi kadambori ani Essay on the theory of political economy and its relation to the morals and law hea vixoyacher Fransez bhaxentlean tannem nibond borovn aplim muktponnachim totvam rakhpacho proyotn kelo. Marques de Pombal hea vhodd Purtugez mon’xachem tannem choritr-ui (biography) boroilem. Tachea mornna uprant uzvadda ailolea hea tachea vavrak Fransant ani Purtugalant boro yeukar mell’lo. Doriantlean poinn korun Gõyam aplea ganv-ghora portotana tannem doriantuch aplo nim’nno prann soddlo.

- BHAU DAJI LAD
Dr. Ramakrishnna Vithal urf BHAU LAD hacho zolm’ Peddnnechea Mandrem vattarant, 1822 vorsa zalo. Potta khatir tacho bapui Daji Mumboi gelo. Thoim Bhau Girgaumchea Moratti Kendr Iskolant, ani uprant Elphinstone Institute-ant xiklo. 1843 vorsa to teach Institute-ant Chemistry-cho ani Natural Philosphy-cho adari xikovpi mhunn kamak laglo. Tea uprant to Grant Medikal Kolejint xiklo ani her chear zann Gõykaram vangdda borea markamni pas zalo. To ek iesesvi ani huxar gineanacho voiz aslo. Taka adlea bharoti bhasancho khub mog aslo.

- Leprache vo koddache piddek tannem vokhod sodun kaddlem oxem mandtat. To monan-kallzan udar aslo. To sabar piddestank fukott topastalo ani thoddeank aplea ghorant legit ravunk fukott zago ditalo. Dr. Bhau ho ek khoro somajik ani rajki vavurpi aslo. Bharoti lokache udorgoti khatir, Jagnnath Shankushett, Naoroji Furdoonji ani Dadabhai Naoroji hanche vangdda tannem 1852 vorsa ‘Bombay Association’ ghoddlem. 1857 vorsa ‘University of Bombay’ hech songhottnnek lagun zolmak ailem. Dr. Bhau ho tacho ek ‘Fellow’ aslo ani khub kall ‘Arts’ ani ‘Medicine’ fantteancho xikpi aslo. Purvilea vostunchea sod-vavrant ani adlea itihasant-ui to khub umed dakoitalo. “The Literay remains of Bhau Daji” hea vixoya khal tache sod-vavrache moladik paper Kolkot’tant uzvaddaile.

- Kalidas khuinchea kallant jiyelo hem tannem poilem dakovpacho proyotn kelo. Tea bhair sonskrut ankdde, Gupta ani her Rajyamni khuinchea vorsamni manddavoillin raj choloilem tacher uzvadd ghalpacho tannem sod-vavr kelo. Taka Royal Asiatic Soceity-cho vangddi nemlo ani uprant Mumboi Fantteache Vavurpi Somiticho vangddi mhunn vinchun kaddlo. 1855 vorsa to tech sonvsthecho poilo Up-Odheokx zalo. Taka Grant Medikal Kolejicho Up-Odheokx kelo ani Geographical Society-cho sekretar nemlo.

- Victoria Garden imaroti ani Albert Museum-a khatir fund ekttaim korunk Dr. Bhau Dajin khub thokos ghetlo. To Mumboicho poilo Bharoti Sheriff aslo. Hea podar taka don pavtti nemlo. Ostoreanchea xikxonnant ani udorgotint tannem khol mon ghalolem. Cheddvanchem iskolam cholovpi xikpeanche Literary ani Scientific sonvsthek to mozot ditalo. Tannem Marattintlean ani Gujarattintlean ‘Dnyan Prasarak’ nanvachim don mhoineallim uzvaddailim. Thoddim vorsam tannem aplea bolsantlea duddvamni ostoream khatir iskol choloilem. Aiz porian tem Dr. Bhau Daji Girl’s School cholta.

- Sanglicho M. Vishudas Bhave choloitalo te Moratti Dramatik Komponek Dr. Bhau ut’tejon ditalo. Nana Shankershett hache vangdda to Moratti nattkam ghoddun haddtalo. Raja Gopichand ho khell tannem hindint onnkar (translate) korun Mumboi dakoilo.

- 31 Mai, 1874 vorsa tannem aplo prann soddlo. “Bhau Daji hannem jivitant khub boro vavr kelo. Tannem zorui thoddench boroilem, torui hem thoddench boroilam tem hereamni hozaramni panam boroileant tache poros-ui chodd molachem asa,” oxem taka xrod’dhanjoli vomptana vhodd Jerman Orientalist Dr. Max Muller-an aplea ulovpant mhonnlem.

- ABBE FARIA
Jose Custodio Faria hacho zolm’ Kandolle ganvant 31 Mai, 1756 vorsa zalo. To 15 vorsam pirayecho aslo tednam tacho bapui Caetano taka ghevn Purtugalak gelo. Dev-xastrant doctorate-ichem xikop korunk Caetano Purtugalak thavn Romant gelo. Tea vellar tannem aplea putak, padriponnachem xikop korunk thoinchea Propagation of Faith Kolejint bhorti kelo. Ani uprant tacho put-ui padri zalo.

Tea kallar, Gõyant bharoti padrim modem khoxalkai disonasli; kiteak hea padrink kaidean divnk zai aslim tim unchlim podam dinasle. He oniti add zhuzunk tannem foujechea Gõychea ofisoram kodde boreponn zoddlem ani Pinto Bondd suru kelem. Hi yeuzonn konnachi ti xevttim sodun kaddtoch, tachea mukhel fuddareank dhorun bondkhonn favo keli. Oxea vellar Pai ani Put Faria, 1788 vorsa pollun Fransant gele.

1789 vorsa Fransant kranti suru zali tednam Pri. Jose Custodio khor krantikari zalo. Desant sonvstha sthapli tednam Abbe Faria xikovnk laglo. Tannem Marseilles, Nimes, adi. zageancher xikoilem.

Parisant porotolo tednam taka bhul-vidyechi (hypnotism) umed aili. Agost 1813 vorsa tannem bhul-vidiechem xikovp divnk suru kelem. Tachem hem chaltem-vevharik xikovop khub gazlem. Tannem bhul-vidyecher je khol vichar manddle te kristi dhorma ani morala add mhonnunk lagle.

Abbe Fariak tachea jivitant konnench sarko somzun ghevnk na. Taka bhairailolo ani tachim fokannam kortale. Torui tannem aplo sod-vavr khorayen chalu dovorlo.

Tannem aplea jivitachea xevottachea disamni, “De la cause du somneil lucire, on etude de la nature de l’homme” hem fransez pustok uzvaddailem.


Sonv'var, 20 Jun 2009

(c) Jose Salvador Fernandes

No comments:

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.