Saturday, January 3, 2009

Amchem Xikxonn Kitlea Faideachem?

Amchem Xikxonn Kitlea Faideachem?

-Jose Salvador Fernandes

Xikxonn mhonnina borobor amchea dolleam mukhar ieta to xikovpi. Ani xikovpi mhonntanch amchea monant zannvayen bhorlolo, rit-rovixecho, sot ulovpi ani uzu margan cholpi, xikpeank ani somazant herank margdorxon divpi ek satvik monis oxe torechem chitr ubem ravta. Xikxonn fokot pustoka purtem asona, punn iskolachea char vonttim modlo bhair sortoch xikpi koxim-kat vagtat, vichar kortat vo ievjitat, khuinchi poristhiti koxi hatalltat, vorgant xikloleo gozali koxeo chalik laitat tachevelean xikxonnachem khoreponn disun ieta. Mhonntoch, xikxonn hem xikpeank sorv nodrentlean ghoddoupachem asta. Xikpeank xikxonnachea madheomantlean (medium) toxim ghoddounchim hi zobabdari xikovpeachi asta.

Aiz sonvsarantlea dor eka mollar zata titlo dorzo ganttpacho, ani zoddlolo dorzo samballpacho vavr nettan cholta. Oxe poristhitint, xikonnik dorzo khuim urta kai?

"Aicho xikxonnacho dorzo bhouch spordheatmok (competitive) asa. Xikpi aplea career-a ani fuddara vixim aiz chodduch zagrut asat. Xikonnik mollar aiz jim zoitam zoddpachi dhanvddi suru zalea tea soglleacho ho porinnam," oxem Kolva Infant Jesus iskolant xikovpi Xri Tarkeshwar Naik sangta.

"Tea-tea kalla ani poristhiti pormannem xikxonnacho dorzo ho subjective asta, ani tacho orth sabar bhasamni dium ieta. Xikxonnik mollar, adlea kalla som'bondan aicho vichar kelear, aiz hea mollar khubxeo noveo pod'doti nirmann zatana distat. Dekhik, aiz coaching klasinchi ji pod'dot ailea ti adlea kallar nasli. Aiche xikpi hea coaching klasink gelea bogor porikxent poile-voile zage mellounk iesesvi zainant," oxem Divcholechea Govind Gunaji Sawant iskolant xikovpi Xri Ramesh Gaunsachem mot asa.

Aiz xikxonnachea dorjeacho vichar zata tednam, khubxea xikovpeanchea dolleancheo mauleo (eyebrows) apo-ap voir sortat, ani te khunnevelean ho dorjeacho mud'do tankam khuim tori xirkaita mhunn kollun ieta.

"Aiz xikxonnacho dorzo sarkoch khala denvla. Tache fattlem ek karonn mhonnlear, khubxe rajkornni lok soroll ani sarke vatten cholpi xikonnant aplem nak' cheptat, ani xikxonnachem molluch khotaun uddoitat," oxem aplem nanv porgottina zaunk maglole eke 'Higher Secondary' iskolache Prinsipalichem mot asa. Hea tichea mota kodde Kudd'ttorechea St. Alex Higher Secondary iskolant xikovpi Xmt. Chitra (Sirvoicar) Afonso sohomot asa.

"Aiz xikxonnacho dorzo khala gela hem sot. Eka kallar porikxechi ji pod'dot asli ti atam il'li-il'li kaddun uddoitat. Dekhik, adim dhaveche porikxent 'rank' divpachi rit asli, punn atam tea bodlek 'grading' pod'dot suru kelea. Dusrem, vorsachea modemkot vo xevottak 'practical' porikxa astaleo. Teo-ui atam 'secondary' iskolachea panvddear bodol'leat. Atam hich 'practical' porikxa vorsantlean kitlech pavtti asta, dekhun xikpi vorsachea xevottak porikxent vhoddlixi gombhirtai dakoina, xikunk thokos ghena," Vocational fantteant xikovpi Chitra-bai sangta.

Punn hea xikxonnachea dorjeacher, Pilarche Fr. Agnel Kolejicho Acting Prinsipal Pri. Frederick Rodrigues veglle toren vichar korta.

"Aiz xikxonnacho dorzo zannvayecher dhorlolo asa. Aiz xikxonn fokot porikxe purtem asa, tache poltoddi xikxonnacho vichar zaina. Porikxeche nodrentlean pustokantli zannvai ghevpant gul'l zaleat dekhun, tantum muliank (values), xikpeanchea gunnank, sorv nodrentlean tanche udorgotik khuinch zago na," oxem Pri. Rodrigues sangta.

Bhurgim lhanachim vhodd zatana, tannim borem xikop korun jivitant "ek vhodd monis" zavchem hem soglleach avoi-bapaichem sopon asta. Punn iskol-kolejintlem xikop "ek vhodd monis zaunk" vevharik (practical) nodrentlean kitlem yogdan dita te vixim unnem-punnem soglleanchim motam eksarkim asat.

"Xikxonn hem kednach vevharik zaunk na. Desacho Bapui Mahatma Gandhi xikxonna vixim mhonntalo – 'xikxonnant 3 'H' sarkeo gorjecheo – Head (Mon), Hand (Hat) ani Heart (Kalliz). Hea tin-ui 'H'-am modim somonvoi (co-ordination) asunk zai.' 1986 vorsa Raxttrik Xikxonn Dhoronn (National Education Policy) toyar kelem. Hea dhoronnant nagrikacho purai ritin vichar kela. Xikxonn ghetoch, mon'xak nokrechi sondi mellta, xikxonnak lagun monis aple hok'k zanna zaunk ani jiyeunk pavta, somazant apli zobabdari kitem ti to somzota; dekhun mon'xan xikxonn ghevop gorjechem oxem tea dhoronnant mhonnlam. Punn hem dhoronn vevharik nodrentlean azun-ui chalik lagunk na hi ek dukhachi gozal. Aiz, xikxonnantleo 3 'H' asat teo khuim tori fattlim-fuddem poddleat," oxem fattlim 29 vorsam xikovpi mhunn vaurtolo Xri Gauns sangta.

"Aiz, Higher Secondary vo kolejint Commerce xikunk naslolim Arts fantteantlim pas zaun bhair sorlolim benkint nokri kortana distat. Vocational kurs xikun zatoch tea xikpeank khorem mhonnlear nokri mellunk zai. Punn tannim 'graduation' korunk na dekhun tankam nokrechim daram bond zatat. Thoddim zann omkech nokrecho hetu monant dhorun xiktat, punn tea xikpa uprant bore gunn melloun-ui tankam bori nokri mellona zatoch, tim kosli-i nokri aplea gollant ghalun ghetat," oxem tiatr machieveli kolakar-ui mhunn nanv asloli Xmt. Afonso sangta. Pri. Rodriguesachea mota pormannem, aiz nokreanchim daram sabar torenim ugtim zatat. Oxe poristhitint, xikpeank koslem vevharik xikxonn divop tem tharaunk bhouch kottin. Aichi xikxonnachi pod'dot vevharik xikxonnache nodrentlean rokddich bodlunk-ui zaina, kiteak ti, bureaucratic torechi pod'dot asa. Vevharik xikonna khatir hi pod'dot bodolta mhonnsor, sonvsarantli udorgot anik-ui neta fuddem veta, ani tea mhonnosor xikxonnachi pod'dot bodlonk suru zata ti fattim poddta, oxem Pri. Rodrigues fuddem sangta.

"Aichem xikxonn 50 tok'ke legit vevharik na. Aiz iskol-kolejincho zo obheaskrom' (syllabus) asa to pornno (outdated) zala. Tea obheaskroma pormannem xikun bhair somazant vetoloch, tacho khuinch upyog zaina," voir nanv porgottunk naslole Prinsipalichem hem mot.

Punn, heach vevharik xikxonna vixim Xri Naikachem mot heram poros vegllem asa. "10 vorsam fattlea xikxonna kodde sor korit zalear, aichem xikxonn khub vevharik asa. Aiz kosli-i nokri melloitolo zalear, 10+2+3 he pod'dotinuch xikunk zai oxem na. Thoddem-bhou xikun nokream khatir to-to kurs kelear, monis aplea mona sarki nokri melloun aplo fuddar porzollit korunk xokta."

Zor xikxonn vevharikponnache nodrentlean zaina zalear, team xikxonnant bodol ghoddun haddop hem commonsense. Dekhun, xikpeank jivitant adar zavpa ani faideak poddpa sarkem xikxonn diunk zai, oxem fattlim 19 vorsam Vocational fantteant xikovpi Xmt. Afonso sangta. "Iskolant Bhugol (Geography) ani Itihas (History) xikoitat. He vixoi xikpeank tanchea jivitant vevharik nodrentlean kitle faideache poddtat? General Knowledge-ichea mollar Gõychea xikpeancho vichar korit zalear, tankam thollavea (local) rajki itihasachi legit khobor asona," Xmt. Afonso aplea 19 vorsanchea xikovpachea onnbhovantlean oxem aplem mot manddta.

Xri Gaunsachea mota pormannem, xikxonnik dhoronn toyar korun xikxonnant bodol haddpachi goroz asa. "Hem dhoronn toyar kortana, tantum xikpeancheo gorzo bagoupi gozalink zago asunk zai. Tea bhair, xikpeanche sorbhonvtim je bodol ghoddtat te-ui hem xikxonnik dhoronn ghoddoitana monant dovorche poddtole. Itlench nhoi, tor xikxonna vorvim ami sonvsarik panvddear-ui (global scenario) pavl fuddem ghalunk sortanv ti-ui gozal ghott monant dovorchi poddtoli", oxem to fuddem sangta. Punn he nodrentlean pavl ubartana ami ostomteche (western) chalik bolli poddche nhoi mhunn zotnai gheunchi poddtoli. Ostomtechea lokacho vichar ani hetu fokot career korpacho asta. Amcho des lokxayecho des, ani hea desant career-a xivai anik-ui kitem khubxem korunk daram ugtim asat, oso ek veglle torecho vichar Xri. Gaunsachea tonddantlean aikunk mellta.

"Xikpeancheo gorzo monant dovrun xikxonnant bodol ghoddunk zai. Xikpeank tancho fuddar ghoddounk sompeponnam diunche khatir, aiz sabar raxttrrik ani ontor'raxttrik 'institution'-am suru zaleant. Punn tantuntlem xikxonn xikpeank khuim meren vhorta tem zaite pavtti spoxtt zaina. Te babtint, xikxonnache nodrentlean tanchea fuddaracher bhor ghalit zalear tachi tankam bhorich mozot zaunk xokta," oxem Xri Naik sangta.



Pilarche Fr. Agnel kolejichea Prinsipalachea mota pormannem aiz ami xikxonnak nokreo zoddpachea oklantlean polletanv. Oxea torechea chintpant bodol zavpachi goroz asa. Desa khatir ek boro ani faideak poddta toslo nagrik ghoddounk xikxonnacho vapor zaunk zai, oxem to fuddem mhonnta.



Xikxonnache pod'dotint kitlo-i boro bodol ghoddoilo mhunn to xikpeank apo-ap faideak poddona. Xikxonn chaltea jivitant koxem-kat vaprunk ieta tem pottovpi, te vixim xikpeank margdorxon divpi, xikovop ho vevsai (profession) nhoi, punn ek kherit apovnnem (vocation) mhunn mandpi ani toxench vagpi xikovpeanchi goroz asa. Aiz xikxonnik mollar, xikpi bhurgeank bore, su-sonvskrutik (cultured), promannik monis ani desache nagrik zaunk khorea orthan ghoddoita toslea borea, su-sonvskrutik ani promannik xikovpeanchi goroz asa. Oxea gunnanche nagrik ghoddoupachem apovnnem jiyeunk bhouch augodd. Punn aplea apovnneak thir ravpi dedicated xikovpeank xikpi bhurgeantlean fuddaracho boro ani khoro nagrik ghoddovop ho mathear bhar nhoi, punn apli zobabdari dista, ani ti palltat. Punn aiche xikovpi xikovop hem aplem apovnnem mhunn kitlem porian mandtat, ani hea apovnneak kitle porian thir, dedicated asat?



Xri Gaunsachea motan, 2 toranche xikovpi asat. Ek, Technocrafts. Him xikovpi tantrik (technical) xikop diunk itlim huxar astat, ki tantrik mollar atanchea atam ailolo bodol vo noveponn xikovpeam mukhar manddunk tankam hat ditolo dusro konnuch na. Dusre torechim xikovpi asat, zankam tantrik xikxonn diunk kollona. Punn monisponnak goroz aslole ani sobtole khaltikayen, promannikponnan, ani aplea apovnneak thir-visvaxi ravun desache bore nagrik ghoddoupachem tim xikxonn ditat. Aiz osle xikovpi khub unnem zaleat. Pustoka purte ravonastana, klas-rumache char vonttim bhailem-i xikxonn divpi xikovpeanchi aiz chodd goroz asa, ontoskornn aslolea xikovpeank osovost korun gombhirtayen ani kholayen xikovpachea apovnneacher yeuzunk lavpi ho Xri Gaunsacho anik ek vichar asa.



Novim-novim xikovpi mhunn iskol-kolejint bhitor sortat tim xikovop aplem apovnnem oxem mandinant, ordea disak kam' korun akh'khea disacho pogar mellta hachoch tim vichar korat, oxi ti xikovpachea mollar 15 vorsancho onnbhov asloli 'Higher Secondary'-chi Prinsipal sangta.



"Dusrim xikovpi aplea xikovpachea apovnneak kitlim visvaxi asat hem hanv sangunk sodinam. Punn, khuinche-i ani kosle-i poristhitint, xikovpi mhunn hanv mhojea xikovpachea apovnneak thir asam hem mat mhojean khatren sangunk zata," oxem dhadosbhorit mukhamollan ani atmvisvasan Kolva iskolant Konknni ani Itihasacho vixoi xikovpi Xri. Naik sangta.



He babtint, Xmt. Afonsok tor bhov thoddim xikovpi aplea apovnneak visvaxi asat oxem dista. "Choddxim xikovpi iskolant astanach nanvam khatir tticheri (teachers) astat." Nanvam purteo kiteak oso tika proxn kelear ti soroll sangta, "hea xikovpeancho xikovpa bhair 'side-business' asta. Ordea disa iskolant-kolejint 'xikoitat' ani disachea dusrea bhagant aplo dhondo choloitat; iskolant astana heach dhondeache vichar tanchea monant chodd promannan golltat."

"Toxem polleunk gelear, zaitim xikovpi aplea xikovpachea apovnneak thir asat. Tankam xikovpacho mog asa, ani titleach mogan tim xikoitat. Hachem khoreponn amkam ganvantlea iskolamni chodd polleunk mellta. Punn bhov thoddea xikovpeam kodde ji chuk ghoddta toch xevttim mukhel news zata, ani soglleach xikovpeanchea nanvak khot poddta," Pri. Rodrigues oso vichar manddta.



Dhavi pas korun ani 'Higher Secondary'-int pavl dovrun aplem fuddlem xikop kortana, khubxea zannank apunn ek xikovpi zauncho vo zaunchem oxem dista. Dekhunuch, aiz Gõyant khubxim zann xikovpeancho kurs korun, apnnak kednam xikovpeachi nokri melltoli hachi dolleant tel ghalun vatt pollet bosleant. Iskolant xikounk soktiche (compulsory) aslole D.Ed., B.Ed kurs korun aiz sabar zann xikovpacheo nokreo nant dekhun mus marit bosleant. Hi khobor ason-ui vorsan-voros anik-ui zann he kurs korunk vetat. Eka xikovpeachem apovnnem kitle zobabdarechem he vixim tankam vhoddlixi khobor nasun-ui tim xikovpeacho kurs korunk vetat tachem fattlem karonn kitem?



Xikovpacho tankam mog asa vo na hi gozal veglli, punn iskolamni xikoitolo zalear, D.Ed., B.Ed kurs mandatory astat; ani xikovpi zatolo zalear khuinche-i poristhitint he kurs kel'le asunk zai, oxem mot Pilarche Fr.Agnel Kolejichea Prinsipalachea tonddantlean aikunk mellta.

"Ek apovnnem mhunn xikounk tim sodtat zalear, tem zonn ekleacher dhorlolem asa. Punn, fuddarak odik ani odik iskolam suru zavpachi xoketai asa ani tantum apleak xikounk soeg melltolo, he-ui hetun ani vicharan aiz zaitinch zann xikovpeacho kurs kortat zait," oxem Xmt. Afonso sangta. Ghoddie apleak zai asloli nokri mellona mhunn niraxi zatoch, nim'nno upai mhunn xevttim konn-ui xikovpi zaunk sodta zait, oxem Xri. Naik hea vixoyacher aplem mot manddta. Zalear, nokri melloupachi ek vatt, ani te nokrent pogar-ui boro mellta, vorsantlean sabar suttio astat, oxem chintun aiz sabar zannam ttichericho kurs korunk vetat oxem herank dista.



Xikxonnachea veg-vegllea angancher xikovpeancheach tonddantlean voilim motam aikon tancher vichar kortoch, tanchim tim motam xikxonnachea mollar anik-ui khubxea, tanchea tonddantlean bhair yeunk naslolea proxnanchim daram ugtim kortat. Ghoddie tea proxnank zapuch aschina. Punn tantuntlean xikxonnant bodol ghoddun tem tharear ghalpache yevzonnechi vatt tori mellum ieta. Punn yevzonn hi yevzonnuch urlear tantum kosloch orth na. Ti chalik lagli zalearuch tacho foll disun ietolo. Punn xikxonik mollar choltolea bureaucracy-chea vatavoronnant novea yevzonneam udexim xikxonnant kalla pormannem mathear kurponnem mhonnot bodol ghoddounk melltolo?


8/11/2008

No comments:

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.