Showing posts with label Goa. Show all posts
Showing posts with label Goa. Show all posts

Friday, February 10, 2012

Vinchnnuk 2012: Motdar Jikhtolo Va Hartolo?

Vinchnnuk 2012: Motdar Jikhtolo Va Hartolo? 
                                                     -       Jose Salvador Fernandes 

Ami amchea Gõyant amcho sorkar vinchun kaddpacho povitr vell pavla. Amchea Gõyant bhorxttacharachim pallam-mullam kitlim khol ani bhitor-bhitor rigleant tachi amkam ugteponnim khobor asa. Amchi svotontray rakhpacho, ani ti rakhtam-rakhtam amchi dignidad-ui rakhapacho ani samballpacho vell amchea jivitachea umbrear aila.


Gõychi rajki poristhiti vaitt doxer thaun paxtt doxer pavot asa. Sot’ter aslolo dor ek pokx Gõy rajyak apnnak zai toso ani zai te ritin lutt’ta, nagoyta ani chorta. Zannim aplea kallea duddvancho konnakuch vas lagunk diunk nam, amchea soimachem ani poryavoronnachem zannim nisonnton ani idvas kelo, dhondea khatir xetanche zomnichem zannim rupantoram kelim, tankam sogleank ami guneanvachea pinzreant bond korop gorjechem ani mhotvachem.

Amchea somazant jem sonvskrutayechem ani soimachem nisonnton zait veta tem addaupachi goroz asa.  Bholaikechea mollar, nagri sovlotinchea mollar, xikxonnik pod’doticho ani her yevzonneancho zo dorzo denvot asa, tacher porot vichar korpachi ani tea-tea mollancher sudaropam haddpachi bhouch goroz asa. Amchea bhurgeank tanchea jivita khatir goroz teo tekniko xikoun ani mul’liam diun vaddovpachi goroz asa.

Favo te ritin aplo dispott’to zoddche khatir amchea tornnateank favo title soeg nam zaun, te hata bhair poddleat, tanchi poristhiti bigddot veta. Amchea vhoddilank apunn onath, eksurim ani osurokxit koxim asat mhonn bhogta. Disa uzvaddar chorio ani dhormanchea vostunchi fodd-modd korop hi atam sodanchi chal zalea. Amchi fuddli pillgi jednam amkam he vixim prosn vichartoli, tednam ami tankam koslo zobab ditoleanv?

Vinchnnukank ubo ravpi khoinchea pokxacho koslo hidden agenda asa to ugteponnim disonam. Ek raxttrik pokx nivddun ailear to dhormvadache buniyadir rajkaronn choloyta; zalear dusro rajki pokx nivddun ailear taka svontontrayecho orth khoborasonam. Oxe poristhitint,  Bharotantlea nagrikanchem ani motdaranchem jivit monisponnachem, sukhachem ani folladik koxem zatolem?

Bhroxttacharachim pallam-mullam umttaun kaddcho, rajki mollar motdarank ghat korpiank ani motdarank unnem lekhtoleank xevttun konnxak marcho, ani Gõyant nitoll rajkaronnacho surya udeunk vatt meklli korcho vell udela. Porjen aple udorgoti khatir vinchun kaddlole je rajkaronni rajkaronnantlean dhondo kortat tankam kitlimxinch metram pois dovorpacho xubh vell aila.        

Mhargay, bhroxttachar, soimik girestkay luttop, vavraddiank unno muxaro divop, ani favo teo sovloteo divop nant, bekarponn, svotacho dhondo korpi zoxe porim xetkamati, nustekar, gaddekar, lhan-lhan dhondekar hanchi poristhiti ani oddchonni, oxea vixoyancher vichar korpachi kallachi goroz asa, ani to kall atam pavla.

Gõychea Gõyant konn-ui khoimsor-ui vochum, vochot thoimsor  dolleank kitem tori khottokta. Uprant to santtlolo ani kuslolo kochro zaum, khollio kochrean fugar zalolean budd’tti yeta, mullavea ani mhotvachea vostunchi ani jevnnachi mhargay, udkacho unnav, bizlecho apa-lipa khell, gaddio ubio korunk favo to zago nam, udkachea painnimni chikol ani produxon.

Eka vhodd karonna khatir sangatan ekttaim yeum-ya. Hache poilim Gõykar sabar ani vhodd-vhodd zhuzam zhuzleat ani jikhleat. Atam ami zhuzak vochpacho vell aila. Mhonntoch, hem zhuz bhouch dittayen ani ekvottan zhuzpachi toyari atancheanuch monantlean suru zaunchi goroz asa.

Gõyantle soglech pokx, tannim uprant koslem-i rup gheum, te ekach nanneacheo don bazu distat. Bhroxttachar ani dhormachea nanvan zhogddim-zhuzam zaunchim ani loka modem futti poddcheo mhonn, ani lokache prosn-oddchonni toxea toxeoch chalu urcheo mhonn, te sogle bhitorlea bhitor ani guptim ekamekak mellun ani bhettun asat.

Somuday bandpachea vavrak ani soglem kaidean cholta toslo somaz ghoddovop hea hetuk ami visvaxi asanv. Chaltea mon’xache prosn-oddchonni ami somzotanv toxe anik konnuch somzonam.


He khepek Gõy Vidhan Sobheche Vinchnnukent pokxak nhoi, umedvarak mot marpachi goroz asa. Pokxamni hache poilim apunn konn, kitem-kat to sobhav dakoyla. Dekun, nitoll sobhavachea, tankichea ani Gõykaranchea ani Gõychea mogan promannik ritin vavrunk khuxi aslolea  umedvarank moladik ani povitr mot ghalpachi goroz asa.


Marsache 3rer, 2012 jea disa Gõyant Vidhan Sobhecheo vinchnnuko zatoleo tednam, porjeche, ani kherit bhaxen somazant chepun-damun dovorloleanche, ani somazantlea oskot-durbollanche udorgoti khatir pott’tiddken vavurpacho hetu ballgilolea umedvarank nivddun haddche khatir dor eklean aplea moladik ani mhotvachea motacho vapor korop xanneponnachem thartolem.


www.goa-world.com
Sonvar, 11 Febrer 2012

Friday, November 11, 2011

SON’VARACHIM SUNGTTAM: Gõykaranchem Khorem Rup Hench!




SON’VARACHIM SUNGTTAM:
Gõykaranchem Khorem Rup Hench!

- Jose Salvador Fernandes
Te sanjer, Kongres Pokxacho tea rajkornnean, Ponnje Mandovi Hotelache bazuk apli Fortuner gaddi ubi keli. Gaddientlean denvun, aplea Personal Assistant-a vangdda chav gheunk Mandovi Hotelant vochunk choltalo. Okosmat taka rosteavelean vochpi Scorpio gaddien dhopko dilo, ani to rajkornni thoinch melo! 
 Melea uprant, hea rajkornneacho otmo sorgachea darvontteaxim pavlo. Darvontteaxim taka Sant Pedru mell’lo.  “Sorga rajyant yevkar….” Sant Pedrun hansot taka yevkar dilo, ani fuddem uloylo -  “Tum hanga bhitor sorche adim, hanga ek oddchonn asa. Rajki pokxanche monis choddxe hea zageancher pavonant. Mhonntoch, tuje vixim hanga kitem korchem tem mhaka somzonam.”
“Kosli oddchonn Sant Pedru? Mhaka bhitor vochunk di, ani tuji oddchonn suttavi zali.” Tea rajki mon’xan Sant Pedruk sanglem.

“Rav, rav… tuka bhitor soddtam…. Punn tea adim, mhoje voir thaun nigtoch mhaka ailolo hukum’ hanv palltam. Tum ek kam’ kor. Tum ek dis Ifernant rav, ani ek dis Sorgar rav. Ani tea uprant, sasnnak tuka khuinchea zagear ravunk zai tem tuje tunch tharay.” 
“Khorench? Zalear hanvem mhozo nirnnoy adinch ghetlolo asa. Mhaka sasnnak Sorgaruch ravunk zai.” Tea rajkornneachea otmean Sant Pedruk sanglem.
“Polle, amkam amche kaide asat. Sonvsarant itle kaide toyar kortat, punn te choddan chodd lok pallinant, fokot pustokancheruch astat, punn hanga toxem nam. Hanga kaideam xivay kainch cholonam. Mhonntoch, hanv sangtam toxem tunvem korchench poddtolem.”

Oxem sangun, Sant Pedru tea otmeak eke lift-ixim  gheun gelo. Tantum dog-ui bhitor sorle, ani ti lift, sokol, sokol korun Ifernant denvli.  Lift-ichim daram ugtim zalim, ani rajkornneak apunn eka pachvea char vattarant asa mhunn kollun ailem. Matxe mukhar ek bar aslem tem tannem pollelem, ani tea bara’racher  taka tachim vollkichim ixttam, ani apunn jea rajkornneam vangdda vavurlolo ani zhogoddlolo, te-ui taka thoimsor disle. To ojap zalo!  Te tache ixtt ani sangati rajkornni thoimsor khaun-piyeun borich mouza kortale.

Tannim hea nigteach ailolea otmeak polletoch, te mouza korpi tacheo ixtt-ixttini  ani her sangati rajkornni taka bhettunk aile. Tache kodde khub-khub uloylim. Sonvsarant motdaranchea khustar koso mitta porim duddu korun girest zale, konnak koso luttlo to ugddas korun aplech bhitor khuxal zale. Te uprant, te thoimsor sabar torecho khell khell’le ani xevttim jevnnak gele. Jevnnak nam-nam toreche prat asle… ani tantlea tantum Gõychem jevonn… tea bhair soro, biyer, adi.  Zai tem khavpa-piyevpachem… Vichartolo ani addaytolo konnuch naslo. Thoimsor Devchar-ui hajir aslo!
Ho Devchar khub ixttallo aslo. Thoim aslolea sogleankuch “kha baba, piye baye, lojeum nakat” oxem sangtalo. Modinch aple porim nach korun ani hanspacheo gozali sangun thoimsorlem vatavoronn anik-ui khuxalkayechem ani moujechem kortalo.

… ani oxea vatavoronnant astanam, tea rajkornneak, thoimsorlo vochpacho aplo vell zalo mhunn kollun ailem. To porot lift-int bhitor sorche poilim, sogleamni taka maye-mogan vengoylo ani adeus kelo. Ani dusrech ghoddiek ti lift voir-voir geli…
… itli voir geli, ani xevttim thambli. Lift-ichem dar ugtem zalem. To Sorgar pavlo. Thoimsor Sant Pedru tachi vatt polleun aslolo tannem pollelo.

“Atam tunvem Sorgak bhett divpacho dis udelo.” Sant Pedrun taka sanglem.
Ani tea uprant to rajkornni, thoimsor khuxalkayen gitam-gayonam korpi ani eka kupar thaun dusrea kupar aste-aste bhonvpi otmeanchea zomeant bhitor sorlo. Tannem tea zomeant khuxalkayen dis sarlo, ani titlean tannem thoimsorlo vecho vell ailo. Thoimsor Sant Pedru taka vhorunk ailolo tannem pollelo.

Te dog-ui porot lift-int bhitor sorle. Lift voir thaun sokla denvtanam modinch thambli.
“Tum sod’deak Sorga ani Ifernachea modemkot asa. Ani atam tunvem, sasnnak tuka khuim vochunk zai tem tharavpacho vell aila.” Sant Pedrun taka sanglem.
Tea rajkornnean thoddeo goddio chintlem, ani uprant uloylo – “Khorem mhonnlear, Sorgar borem, punn hanv Ifernant boro astolom oxem mhaka dista!”      
“Borem tor!” Oxem Sant Pedrun mhonnlem, ani ti lift khala, khala anik khala Ifernant denvli. Tichim daram ugtim zalim. To rajkornni te lift-intlean denvlo. Zalear kitem?

aka apunn Sonsddear va Curca kusloli ani ghanniari garbej asta toslea zagear pavlo dislem. Tannem aplea ixttank ani vollkichea her rajkornneank thoimsor pollele. Tim soglim thoimsor pinzkim angvostram ghalun, kusloli ghann kallea potiamni bhortanam taka dislim.     

Title mhonnosor Devchar tachexim ailo, tachea khandar hat ghalo ani taka gheun tea kuslolea ni ghannichea kochrea vatten gheun vochunk laglo.
“Mhaka ek gozal somzonam. Kal hanv hangasor ailolom tednam hanga khellop, nachop, gavop ani khavop-piyevop choltalem. Khub moujen vell sarlo. Ani az… az hanga fokot kochro…. garbej…  soglem kuslolem… ghanniarem… ani mhoje ixtt ani her sangatianchi doxea pollevpa sarki nam…!”
Tednam Devcharan tacher ek nodor marli, ani hansun taka sanglem, “Kal ami prochar (campaigning) kortaleanv. Az tunvem amkam mot dilem!”


Rupantoraylole he sondex divpi lhan kothechem khoreponn amkam Gõyant dor vinchnnukam nimitan polleunk ani onnbhovunk mellta, hem vegllem sangpachi goroz nam!  

www.goa-world.com
Sonvar, 12 Novembr 2011
<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!

    Lapitt


 
Photo courtesy:
http://www.heraldgoa.in/News/Main%20Picture%20News/Chief-Minister-Digambar-Kamat-along-with-Urban-Development-Minister-Joaquim-Alemao-at-the-Sonsodo-dump-yard/34252.html

Friday, August 5, 2011

Ek Gozal. Borovpiachi Ani Vachpiachi






SON’VARACHIM SUNGTTAM: 

     Ek Gozal. Borovpiachi Ani Vachpiachi
                                            - Jose Salvador Fernandes  [Jose+Salvador+Fernandes.jpg]



Tea dukonacher mhozo mobail fon top-up kelo, ani fuddle kamak vochunk motorsaikol chalu korunk vetalom. Itlean fattlean thaun konnem tori mhonnlem –


“Fattlea son’varak tunvem amkam Sungttank voir uddoyle mure!”
[shrimps1.jpg]  Hanvem vollun fattim polleunche poilim to mhoje mukhar ubo zalo. Polle zalear ho! Kolejint mhojea sangata xikpi, punn atam tarvotti. Hanv hanslom ani ogich ravlom!

“Khubxe pavtti tum Son’varachim Sungttam boroynastana amchea sarkea vachpiancher onit korta, zannam tum?” Dor Son’varak hanvem Sungttam borovpacho stamp paper-acher kontrad kelolea porim to odhikaran koso uloylo.

“Rampnnik kainch sampddonam tednam hanv mhunn kitem kortolom?” Hanv mhoje porim uloylom.

“Mhonnche?” Tannem mhojea sangnnecho somoz maglo.

“Jednam mhoje kodde Son’varachim Sungttam borounk vixoy asonam, tednam hanv boroynam.” Hanvem mhojea chintnanchem pustok taka vachun dakoylem.


“Che! Toxem mhunn anik zaum yeta? Borovpi tum! Kainch na zalear-ui vachpiam khatir tunvem koxem-i korun, kitem-i tori borounkuch zai!” Tannem ulovpantlean hott dhorlo.


“Monant nastanam, koxem-i korun ‘kitem-i’ borovpachem kam’ mhoje kodde zaich nam.” Hanvem soroll sanglem.


“Mhonnche, tujea vachpianchem tuka poddlolem nam tor?”


“Vachpianchem poddlolem asa mhunnonuch ‘koxem-i ani kitem-i’ boroynam hanv!” Hanv anik-ui spoxtt zalom.


“Polle! Tunvem zoddun ghetlolim jim vachpi asat tim tukach visvaxi astat. Dekun, tunvem ‘koxem-i ani kitem-i’ boroylem zalear-ui tim motte umedin vachtat hacho tum sodanch ugddas dhor!” Apnnem jivitachem vhoddlem sot sanglolea vori to uloylo ani toso ubo-i ravlo.


“Borovpi aplea borovpantlean vachpi zoddta te taka zoddunk vell lagta, punn te taka koxe luksonn zatat ti tuka khobor asa?”


“Koxe?” Apunn hartolea porim tannem vicharlem.


“Aplea borovpantlean borovpi vachpiank man-respeit dinastanam ‘koxem-i ani kitem-i’ boroyta tednam tache vachpi taka luksonn zatat. Ani toxem korun, mhaka mhoje vachpi mhaka luksonn zalole nakat. Dekunuch, borovpachem kainch asonam tednam, ‘koxem-i ani kitem-i’ borovche bodlek hanv boroynastanam ravtam!”

Hem mhojem sangnnem aikun, tea vixoyacher tannem anik uloylolem mhaka naka aslem. Torui to uloyloch –

“Zalear, vachpiancher onit korpachi tuji ti sonvoym itlench mhonnchem poddta!” Tannem mhojea sangnneacho apnnak zai toso orth kaddlo.


“Toxem ‘koxem-i ani kitem-i’ borovp vachpiank okman-ui zaum yeta oxem tum kiteak chintinam?” Hanvem mhozo orth sanglo.

“Tujea ulovpantlean tum tujea borovpa poros vachpiank chodd mol dita koso dista!”

“… ‘dita koso’ nhoi, ditanch hanv. Borovpian zaitem boroylem ani taka vachpi na zalear tachi got, bhat asa punn gironn na oxe torechi zatoli!” Hanvem rupatmok bhas vaporpacho proyotn kelo.


“Apnna kodde borvpa sarkem kainch asonam mhunn apunn boroynam oxem mhonnpi poiloch borovpi hanv tuka polletam ani aikotam.” Tannem ojap ugtaylem. Punn dusreach khinnak prosn kelo –


“Mhaka ek gozal sang… Tum kiteak boroyta?”


“Mhoje kodde kitem tori sangpachem asa mhunn boroytam. Na zalear boroynam. Borounk zai mhunn boroyta taka orth asonam… mhoje ani vachpianche-i nodrentlean. Vachpiam khatir ‘koxem-i ani kitem-i’ boroun tanchi vachpachi ani vicharanchi ruch ibaddche bodlek, ek vell borounk mhojea monant kainch xizonam ani tizonam tednam boroynastana ravun mhojea vachpianchi bhuk vaddounk mhaka avoddta. Khavpi asat mhunn tankam kitem-i khaunk dilem mhunn zaina nhoi? Khaunk ditolean khavpiacho-i man rakhcho poddta.” Hanvem sade ritin sanglem.

“Torui, hea vixoyacher tunvem sangloleo gozali mhaka pottonant.” Tannem apleach vadeacho rong dakoylo.


“Tantum koslench veglleponn na. Borovpiacheo soglleoch gozali vachpiank pott’ttatuch oxeo nant. Ani soglleoch gozali vachpiank pottapakuch zai oxem-i nam. Dekun boroytanam, borovpian heo-ui gozali monant dhorpacheo astat. Hea gozalinchem bhan dovrinastanam to ‘koxem-i ani kitem-i’ borounk lagta, tednam vachpianchi vicharanche nodrentlean tea borovpiachi asloli ruch bigoddta. Mhojea vachpianchi ruch toxe toren bigddavpachi mhaka khuxi nam.” Hanv mhojea chintpak visvaxi ravlom.


“Ani toxi kednam-i vochun bigoddli zalear….”

“Ti bigoddche poilinch mhojem borovop bond korpachi mhaka bud favo zaum mhunn mag!”

Mhoji sosnikay bigoddche poilinch hanvem hansot toxem mhonnlem, ani “borem mellche kednam-i” mhonnit motorsaikol chalu korun fuddli vatt dhorli.
 
 
- Jose Salvador Fernandes
http://www.goa-world.com/
 
Agost 6, 2011   


Friday, July 8, 2011

Adim Konknnichem Mullpitth ! Atam Fonddpitth?



                                   - Jose Salvador Fernandes

SON’VARACHIM SUNGTTAM:




Adim Konknnichem Mullpitth! Atam Fonddpitth?




Gõyant, mullavea xikxonnachea nimitan Konknni poros choddxea Moratthi mon’xamnich pettoylolo virodhacho uzo bhogbhogpacho mat thambla, punn mumor mat jito-gorom’ asa. Karonn? Boreach avoy-bapayamni aplea bhurgeanchem xikxonnachem mullavem madeom inglezintlean zaunchem mhunn vinchlem, ani te gozalichem xellem udok Bharoti Bhaxa Surokxa Monchachea (BBSM) ujear poddlem.


Mell’lole khobre promannem, novod tok’ke sorkari iskolamni xikpi bhurgeanchea avoy-bapayamni, mullavea panvddear inglez madeomak magnni kelea.


Gõyantlea sorkari onudan mellpi mullavea panvddeachea xallamni 30, 084 xikpim asat. Tantuntlea, 27,202 zannamni mullavea panvddeavelem xikxonn Inglez madeomantlean maglam. 1,887 zannamni Moratthintlean ani 995 zannamni Konknnintlean!


 Konknni madeomachea 121 iskolantlea 80 iskolamni, xikxonnachea mullavea panvddear Inglez madeom zai mhonnlam. Tis ani tin iskolamni Inglez ani Konknni madeom zai mhonnlam. Char iskolamni Moratthi madeom zai mhonnlam. Tin iskolamni Konknni ani Moratthi zai mhonnlam. Don iskolamni Moratthi, Konknni ani Inglez madeom zai mhonnlam, Urdu madeomachea eka iskolan Inglez madeomacho nirnnoy ghetla.


Hea soglleacho vichar korit zalear, he babtint Konknnichi poristhiti chodduch huskeachi dista! Sogllea bhasam modem, Gõychea Gõyant, zoim Konknni Gõychi Rajbhas asa, tea rajyantlo lok Konknniche khor dusman aslolea vori dista. Gõykarank Konknnicho mog ani apleponn na koxem dista. Gõykar Konknni aple avoy-bhaxecho dves kortolea vori bhogta.




Khuinchich gozal automatic ritin ghoddona. Mhonnche, dor eke gozali fattlean karonn asta. He nodrentlean, Gõyant Konknnicho kiteak husko dista? Svota Gõykaruch aple avoy-bhaxeche dusman koxe vagpachi poristhiti koxi-kat nirmann zali? Gõykarank Konknnicho mog ani apleponn na koxem dista tem konn karonna khatir kai? Gõykar aple avoy-bhaxecho dves kortat koxe distat, tache fattlem karonn kitem asum yeta?


 Fattlea chovis vorsanchea kallant bodol zalolea Gõychea Gõyantleach maddak fatt tenkoun barik-sarik niyall kelear, voile poristhite fattlean khubxim karonnam asum yetoleachem chitr zollkhota. Mhojea monachea pordear tantuntlim kaim karonnam vachunk melltat tim 10 oxim asat :–

1. Niz Gõykar, zannim dhormacho ani lipincho bhed-bhav pollenastana, sogott Gõykaranchea buzak buz laun Konknnik Gõychi Rajbhas korunk vavurlole tankam, kallokant dovorun, muttbhor lokamni ratiam modem, Rajbhas Kaideant Konknni mhonnlear “Devnagori lipienytlean boroyloli Konknni” mhonnot, Konknni mogiam modem lipiechi vonott ubi keli. Tanchea visvasak ghat kelo. Konknnichech Romi lipiek Konknnichim daram bond kelim.


2. Khuinchech poristhitent Gõychi Rajbhas zaunchi nhoi mhunn jiche add jem andolan choloylem, tech Moratthik Rajbhas Kaideant, tika ang soddunk mellta titlo-i zago dilo.


 3. Fuddem vochun, mullavem xikxonn Konknnintlean zaunchem mhunn rajyantlea tea dusongi mon’xamni aplo xek’ choloylo. Konknniche Devnagorintlean mullavem xikxonn chalik laglem. Lipiechem porkeponn sodduch, boli mhunn khuinchi aschi? Bam’nnanchi. Muttbhor lokachi. Konnench mandun gheunk nasloli. Choddan chodd lok vaprinasloli.






4.Uprant, Devnagori lipientle Konknnichem fottkirem raj Konkan vattarant vistarche khatir, dhormachi ontor korpi hea muttbhor lokamni, zati-katicher adarun “ek bhas, ek lipi, ek sahitya ani ek somaz” hem tontr bhair kaddun, Konknnichea her lipiancho ghat ghevpachi mann’ni kaddli.

5. Konknniche unchle zage-podam favo asloleank dinastana, aplea-apleach lokak diun meklle zale.


6. Konknniche Devnagorintlean unchlo panvddo porian xikop korun, Konknni tanchem pott bhorunk xokli na.


7. Konknniche unchle zage-podam favo asloleank dinastana, aplea-apleach lokak diun meklle zaleat.

8. Konknniche Romi lipiecho dusvas ani ti sompoupacho guddmell. Mhonnche, bhaxik mollar lipianchem-i rajkaronn.


9. Konknnichem mhotv pottoun sangpachem, ani te nodrentlean Gõychi osmitay samballunk tannim kednach pavlam ubarunk nant.

10. Dusre lipiantlea Konknneank, utramni lagim korun khottea monan tancho faido kaddla.



9 Julay 2011
http://www.goa-world.com/




Live Konkani Music at http://www.live365.com/cgi-bin/directory.cgi?autostart=konkani
Brought to you by Ulysses Menezes & Gaspar Almeida, http://www.goa-world.com/

Saturday, October 16, 2010

Motdarank Mol Yeta…


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Motdarank Mol Yeta…
Jose Salvador Fernandes


Otubrache 31ver, 2010 Gõyant Nogorpalikancheo vinchnnuko. Hea vinchnnukanchi toyari boreach nettan chalu asa. Toxem pollevnk gelear, halinchea kallar, uprant teo Panchayaticheo, Zilla Porixodecheo, Vidhan Sobhecheo, Lok Sobhecheo vo anik kosleo-i zaum, hea sogllea vinchnnukank sumara bhailem mhotv ailam. Hem mhotv noitik nhoi, sot’teche nodrentlean ubem zalam. Dekunuch, aiz khuinchea-i panvddeaveleo teo vinchnnuko zaum, tantum svarth asloleank apo-ap ‘interest’ yeta.

Kosleo-i teo zaum, vinchnnuko lagim pavta-pavta, motdaranchem mol vaddunk lagta. Motdarank ogich, boslole kodden mhotv yeta. Toxem pollevnk gelear, tem mol motdarank vinchnnuk loddovpi umedvaruch ditat. Vinchnnukam vellar, vinchnnuk loddovpi umedvar motdarank mathear ghevn nachtat. Motdar sangtat tem kitem-i korunk te raji astat. Tea vellar motdarank khuxak dovrunk te pãymamni kitli-i vatt cholonk aite astat. Dusrea utramni, aplo zago tea-tea panvddear mozbut korunk te motdaram khatir kitle-i mov zavnk aite astat. Vinchnnukechea rattavollinchea disamni, te motdaranchea ghorache umbre maddounk zotiancheo kitleo-i paro zhorovnk toyar astat.

Konna-i koddchean tor chodd nhoi zalear, thoddem tori ‘business’ haddunk zai zalear, LIC-chea ‘agent’-ank ek gozal bore ritin khobor asa. “Business’-a khatir ‘client’ mhunn sodunk to jea ghorant bhitor sorta, tednam to tea ghorant lhan bhurgim aslear tancher kherit bhor dita. Tanche kodde chodduch khellta, fokannam korta, tanchi loktubay korta. Ani dusre pavtt to tea ghorak bhett ditana, tea lhan bhurgeam khatir bhurgeanghe avddichi oxi kosli-i vost hatant dhorta, ani apurbay kortole toren, avoy-bapai uzram ti khavpachi vost tea ghorantlea bhurgeank dita. Aplea bhurgeanchi khuinche-i ritin konnem-i apurbay keli zalear avoy-bapuy khuxal zatat.

Aplea bhurgeanchi apurbay korpi mon’xa thaim avoy-bapayche-i il’le-il’le korun boreponnache som’bond vaddtat. Ani tednam, hea LIC-chea nanvan aplo ‘business’ korpeak-ui tanche koddchean aplo ‘business’ korpak vatt borich meklli zata. Dusrea utramni, bhurgeam udexim to avoi-bapaychem mon jikta. Hem sangpa fattlem karonn?
Hoi-nhoixe torechi gozal mhojea-i jivtant halinch ghoddli. Aitar soddun hanv ghora mellonam. Mhonntoch, fattlea Aitara, amche Nogorpalikechi vinchnnuk loddovpi, amchea vaddeantle, fattim-fuddem dog umedvar mhaka bhettle. Pottounche khatir…. Vinchnnukek apnnak mot ghal mhunn sangche khatir…. Punn, hansdot-hansot mot ghal mhunn sangche poilim, tannim dogaimni, ap-aple porim mhaka jikon ghevpacho prototn kelo…

Eklo mhonnpak laglo – “boro vavr korta tum… khubxe pavtti ‘paper’-ancher fottu polletam hanv tuje… khorench, tuje oxe fottu potrancher ba polletoch hanv khuzxal zatam… kitlem-i zalear amchea ganvak nanv nhoi tem? Osoch tuzo vavr chalu dovor… ani kednam-i, kosli-i karyavoll korpak tumkam mozot zai zalear sang mhaka… ”

Dusrea umedvaran-ui mhaka chonneachea zhaddar choddovpacho proyotn kelo – “ adim tujim borovpam vachtalom hanv… tim mhaka vachunk khub avoddtat… boro boroyta tum…” Monant mhonnlem, hem soglem sangunk Nogorpalikechi vinchnnuk yeum porian kiteak ravnk zai aslem? Ghor kaim chodd pois naslem?

… vinchnnuko lagim pavta-pavta motdarak apo-ap mol yeta mhonnta ti hi gozal!


________
Sonv'var, 16 Octubr 2010
www.goa-world.com

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.