Friday, December 3, 2010

Sorkari Nokrechem Pixem…


 SORKARI NOKRECHEM PIXEM.......


                                    - Jose Salvador Fernandes



Fattlea satolleant vollkiche eke ostorek bhett korunk gelom. Ghorcheo gozali uloyta-uloyta ti mhonnpak lagli – “baba, mhoje dhuvek kazar korunk sodtam. Konn-ui boro bhurgo asa zalear sang am… punn to mat sorkari kam’ korpich asunk zai. Uprant to ‘peon’ zalear porian kontak yeta.”


“Oxem kitem? Dhuvek sorkarich ghov kiteak zai?! Dusro kiteak naka?” Hanv.


“Dusreanche nokrianchi khatri asona. Tankam kednam kamavele kaddun uddoyt mhunn sangunk zata? Kaddun uddoyle zalear poddlo mum sonvsar varear?” Ti atm-visvasan uloyli.


“age mauxe, toso konn varear poddta? Ani tum je toren yeujita ani uloyta tech toren panvalm marlim zalear, hea sonvsarant anik fuddar korpachi mannsugi asa?”


“Baba, monis jivitant ek pavtt kazar zata. Mhonntoch, chintun panvlam marchim poddtat. Ani soglea avoy-bapayank aple kazari dhuvecho fuddar tichea ghovachea ghorant sodanch surokxituch aslolo zai nhoi? Zalear, mhoje dhuve khatir sorkari kam’ korta toslo cheddo hanvem sodlo zalear tantum kitem vaitt asa?” Tinnem anik-ui fuddem vochun aplem mon ugtem kelem.


“Punn okosmat tuje dhuvek konn eka tarvotti cheddeachi soirigot aili zalear tum tika tache kodde kazar korchi na? Tarvotteanchi zodd bori asta, ani tuje dhuvek tum sodta ti khatri ani surokxa-i bori melltoli.” Hanvem tichea monantlem anik-ui chintop bhair kaddpachea hetun vicharlem. Zalear tinnem mhaka kitem sangchem?


“Polle baba, kazar zalo mhonntoch ghov-bailen zatat titlim vangdda asop borem. Bail hanga, ani ghov nov mhoine tarvar… bailek jednam ghovachi goroz asta tednam to tika mellona… ghovak bailechi goroz asta tednam ti taka mellona…. Bailechea jivitant oddchonneo-proxn uprastat tednam tankam fuddo korunk eke bailek aplea ghorkarachea sangatachem boll ani tenko zai asta… Tea khatir ghov sodanch sangata asop borem… Hem kitem?

Nov mhoineamni ghov tarvar thaun yeta, ani soiro koso ghora ravun kaim satolleamni porot veta.” Adinch sogleo zapo toyar korun dovorlole porim ti matui vell ogddaynastana uloyli.


“Ghov-bailen koxem ravop-jiyevop hachi tumkam bes-bori khobor asa. Punn mhaka tuji ek gozal somzona, tum sangta te toren ghov-bailen jiyeunk, ghov sorkari kam’ korpich kiteak asunk zai? Khasgi nokri korpi legit aplea bailank zata titlem kazari jivitachem sukh diunk tum chinta title fattim nant. Zalear, tuje dhuvek sorkari kam’ korpich ghov kiteak zai?”


“Baba, mhojea horddeant aslolea avoychea kallzacho husko ani anvdde tujea monak somzunche nant, nhoi mhunn te mandpache-i nant. Kallzacheo gozali kallzanuch somzun gheuncheo astat. Kazari jivitant sumara bhailea mogan jiyeum yeta, punn tea mogan pott mat bhorona. Pott bhortolem zalear nokrechi goroz asta. Tea khatir, fuddarache nodrentlean nokrechi surokxa-i zai poddta. Na zalear monak thar asona… barik chintun polle…”


Mhaka tiche kodde he babtint anik gozal korunk naka asli. Tea khatir, chalu vixoyacher uloupachem hanv thoinchea thoinch bond kelem. Ti tor sorkari nokri korpich zanvoym zai mhunn hott dhorun bosloli.


Ti uloytali te porim tichea monant ‘fokot sorkari nokri korpi zanvoym mhoje dhuvek kazari jivitant sukhi dovrunk xokta’ hi kolpona tichea monant mozbut ghor korun asli. Punn xevott meren mhaka ek gozal somzoli na – hika tor fuddem vochun dhuve khatir sorkari nokri korpi cheddo mellona zalear, hi dhuvek ankvaruch dovortoli kai?


Gozali-gozalimni, hoch proxn tika vicharun dislolo, punn… 







Saturday, November 20, 2010

EKA DISACHO GÕYKAR ?


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

        EKA DISACHO GÕYKAR ?
                                    - Jose Salvador Fernandes




Novembrache 16ver ani 17ver, 2010 Kuveitt xarant bhou dobajean, ghonnghonnan ani obhimanan Gõykaranchi Vixiv Porixod 2010 (Global Goans Convention 2010) zali. Jea hetun ti ghoddoun haddli, tacho hetu vevosthit ritin ani sufollponnim xarti pavtolo vo na tem kollpak vatt na. Fattlea-i vorsamni Gõyam bhair, pordesant osleo Gõy-Gõykarancheo porixodo zaleat. Tench kiteak? Dor vorsa, Agostache 20ver, kherit bhaxen Pordesantle Gõykar WORLD GOA DAY monoytat. 2000 vorsa thaun ho Dis monovnk survat zali. 1992 vorsa, Konknni Bhas Bharoti Ghottnneche Attve Vollerint aspavli tea nimitan WORLD GOA DAY pordesant zolma ailo. Mhonnche, ho Dis monovpak laglear 10 vorsam bhorlim. WORLD GOA DAY hea mathallea khal pordesantlea sogott Gõykaramni ekttaim yevn apli osmitay, sonvskrutay, bhas, porampora, songit, jevonn-khann, itihas, sonvskrutik daiz, adi. somarombhun, tantuntlean Gõykarponnacho obhiman jito-jivo korop,ani to fuddle pillgek-ui rakun-samballun dovrop, ho to Dis monovpa fattlo hetu asa. Sonvsarache fattir, zoxe porim, Canada (Toronto, Vancouver, Quebec, Montreal, Calgary), Australia (Melbourne, Brisbane, New South Wales), New Zealand, United States (New York, LA, New Jersey, Houston, California), Kenya, Mombasa, Tanzania, Mozambique, Dar es Salaam, Zanzibar, Tanga, Modli Udent, Purtugal, Spain, Pakistan, Jermani, Mumboi anik her sabar desamni, je Gõykar nokri kortat te sogle ekttaim yevn ho Dis monoytat. Pordesant utpon’n zalolea hea hetuk dhorun Gõyant-ui ho Dis monovpacho proyotn zala, punn pordesant monoytat tea panvddeacher, ani titlea nettan nhoi.


Pordesantlea Gõykarancho WORLD GOA DAY monovpa fattlo hetu bes-boro asa. Pordesant ravn ho Dis tim motte umedin ani obhimanan somarombhtat hi-ui ekdom’ bori gozal. Punn proxn yeta to ho – Gõykarponn eka disan somarombhun sompoum yeta? Vorsantlean ek pavtt – WORLD GOA DAY – ghonnghonnan monoun, uprant urlolea disamni Gõykaranchea Gõykarponnachem kitem?


Romi lipientlean Konknnichi udorgot zavchi mhunn, Gõyant Dalgado Konknni Akademi vavurta. Tech hetun, he Akademicheo khubxeo karyavolleo zatat. Akademicho sekretar hea natean, hea karyavollinchi khobor khobram-potrancher uzvadda yevche khatir, mhaka ti toyar korchi poddta. Khobram-potrank dhaddtana, Gõykaram meren pavpi khubxea website-ink-ui hanv ti khobor dhaddun ditam. Ek pavtt, oxich hi khobor, pordesantlea eka nanvostea Gõykarak-ui dhaddloli. Tednam tannem mhaka oxi zap boroyloli – “Dear Jose, we should always work hand in hand.” Pordesantlea Gõykaramni ani Gõychea Gõyant aslolea Gõykaramni sangatan, hatant hat ghalun vavrunk zai, oso hanvem to orth ghetlo. Dusrea utramni, pordesantle ani Gõyantle Gõykar, osmitay, sonvskrutay, bhas, porampora, songit, jevonn-khann, itihas, sonvskrutik daiz, adi. nodrentlean sangatan vavrinant.


Khorem! Pordesant zoim Gõykar asat, te Gõykaranche zunve zaleat. Tanchem tem Gõykarponn tanchea rabiteache ani vavrache xime purtench. Thoim te ap-aple porim, sabar rupamni Gõykarponn samballpacho ani jitem-jivem dovorpacho khub thokos ghetat. Punn tanchea tea Gõykarponnacho som’bond Gõychea Gõyam kodde khuincheach rupan zoddlolo disona. Dekunuch, sonvskrutay, bhas, porampora, itihas, sonvskrutik daiz, adi. nodrentlean pordesantlea Gõykaranchem Gõyak vhoddlexem yogdan favo zalolem disona.


Pordesantlo Gõykar pordesant astana sabar ritimni aplea Gõykarponnachi niga gheta zalear, titloch taka Gõychea apleponnacho husko ascho poddtolo; ani tech apleponnantlean ani huskeantlean tannim Gõyak pordesantlean favo tem yogdan divpachi goroz astoli. Poristhiticher nodor marlear, tankam hi goroz azun-ui bhasunk na mhonn disun yeta. Dekunuch, pordesantlo Gõykar Gõyant yeta tednam, pordesant astana WORLD GOA DAY osmitay, sonvskrutay, bhas, porampora, songit, itihas, sonvskrutik daiz samballpachea jea hetun to monoyta, tea vixoyam vixim hanga tannem koslich bhasabhas vo khottpott keloli disona. WORLD GOA DAY-a nimitan to je-je vixoy somarombhta tea vixoyancheo sonvstha Gõyant asat. Bhaxechi asa, sonvskrutayechi asa, daizachi asa, songitachi asa. Punn hea sonvstham kodde tannim som’bond zoddlolo, bhasabhas ani gozal keloli vo mon ghalolem matui disona. Oxe poristhitint, pordesant ravn vorsantlean ek dis WORLD GOA DAY monovop hem khub sompem ani nanvachem koxem dista.


Konknni bhas Ghottnneche Attve vollerint gelolea nimitan WORLD GOA DAY monoytat mhonntoch, pordesantlea Gõykaramni aple osmitayechem protik (khunna) aslole Konknni bhaxe khatir khubxeo gozali korum yetaleo. Konknni bhas sorvangi fulche khatir bhaxechea nanvan ani bhaxe udexim Gõychea Gõyant bhaxeche, sonvskrutayeche, daizache mellave ghoddoun haddpachi kolpona ghevn fuddem yevnk azun-ui vatt meklli asa. Pordesant zo eka disacho Gõy Dis monoytat, tache poros anik-ui khubxe, sonvsarbhor ximpoddlolea Gõykaranche som’bond mozbut korpachem, eka unchlea panvddear tancho ekvott ghoddovpachem ani tantuntlean bhaxechim, osmitayechim ani Konknni sonvskrutayechim pallam-mullam okhondd zatat toslem kitem-i korpacho vichar pordesantlea Gõykaranchea ekvottan ani sangatan zavpachi goroz asa.



- Vhoilo lekh, Global Goans Convention-Kuwait 2010' 'Yadostik' (Souvenir) Pustokacher uzvaddak haddla.

Saturday, November 13, 2010

Ho Koslo Obhiman ani Svabhiman?



SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Ho Koslo Obhiman ani Svabhiman?
- Jose Salvador Fernandes



Gõyantlea Gõyant kednam-i purtugezancho ul’lekh zata tednam, Gõyantlea kaim lokak osoch, orth naslolo ani sanje pejek upkarona toslo boball korun dista. Toxem pollevnk gelear, tancho to ornneantlo boball oxench mhonnchem poddtolem.

Gõy rajyantlea kaim xarantlea ani ganvchea rosteank vo imarotink purtugez nanvam asat. Itlim vorsam hea purtugez nanvancho vapor zait fuddem aila. Aiz teach nanvan tea rosteank vo zageank vo imarotink vollkotat. Dhormancho bhed-bhav korinastana, Gõyantlea khubxea lokamni tim nanvam mandun ghetlim. Tancho vapor kelo. Azun-ui vaportat.

Punn itlea kalla uprant, Gõyantlea kaim zonnank atam vochun, tanche zannte pirayer, tea rosteanchim vo zageanchim vo imarotinchim purtugez nanvam bodlunk zai oxem dista. Tornne pirayer, kuddint rogtacho fors aslo tednam him nanvam bodolchim oxem tankam kednach dislem na. Khorem mhonnlear, te-ui itle kall tinch nanvam vaprun itlea meren ailole. Punn atam okosmat tankam tea nanvanchi bexttich addkholl zalolea porim dista. Dusreank konnak tachi addkholl na thoim, hankam addkholl asa dista.
Purtugezamni Gõycher 450 vorsam raj choloylem. Gõykarancher tannim zulumponn choloylem. Gõykarank tannim khubuch tras kele. Dekun, tanchem kitench vaprop na, oxem tea dhormvadi Gõykaranchem mot asa. Dekunuch te Gõyant aslolea rosteanchim vo zageanchim vo imarotinchim purtugez nanvam bodlunk zai mhonn boballtat. Punn purtugezanchi ji chal-rit apunn palltat ti mat soddun divnk raji nant. Dekik, konn eklo advogad apnnak Gõycho ani desacho obhiman ani svabhiman asa mhonnit purtugezancher vikh onkhta, tednam to mat purtugezamni haddloli sutt nhespachi chal soddun dina.
Khuinch nhoi zalear, korttache panvdde tori choddtana to sutt aplea angar choddoyta. Konn eklo svotontr soinik, eka dobajeache machier purtugezamni haddlole butt ghalun purtugezancheruch utranche far xevttita. Oxeo anik-ui khub dekhi asat.

Purtugezanchi apnnak ‘allegry’ zalolea porim sovongam korpi hea Gõykarank, disonk naka aslem tache poros-ui khub pavtti purtugez tankam porki distat. Tannim haddloli bhas ani te bhaxechim okxoram-i tankam porki distat. Punn te inglez bhaxechim okxoram vaprun aplim nanvam, vo aplo koslo-i vevhar kortana tankam koslench porkeponn disona. Inglez hi porki bhas mhunn hanche modlo konn-ui eklo, Gõyant uzvadda yevpi inglez disallem vachinastana asa hoi?

Aiz purtugezank gallio ghalpi he lok, itlo kall kiteak ogi asle tem zanna zavpacho proyotn korun-ui somzona. Itlench nhoi, Gõyant jednam Purtugez Konsuldad (Consulate) zali, Fundacao Oriente suru zali, tednam he lok khuim nhiden bhormetale kai oso sobhavik ritin proxn ubo zata. Itlench nhoi, dor vorsa, Gõychi ek nanvosti kolej, Ponnje Kala Akademint Purtugez gitanchi spordha ghoddovn haddta tednam, tache add nixedh marunk he lok khuim sanddlole astat kai? Tednam tancho Gõycho obhiman ani desacho svabhiman Gõyche khuinche nodint - Mandovi kivam Zuari – buddlolo asta kai? Gõycho kitlo lok aplea potta khatir purtugalak veta. Tednam, Gõychea Gõyant, tanchea pottachi vevostha zata tosleo nokreo divn, he lok tankam purtugalak vochpache kiteak addavnk fuddem soronant kai?


Aiz kall bodol’la. Aiche pillgechem mon odik rundayen ani meklleponnan vichar korta. Taka lagun, xakek upkarona toslim hea bhou thoddea purtugezam add ulovpeanchim vaingim aiz tim aplea kanank bandun ghenant. Tanchea hea ‘outdated’ vicharank tim mol-mhotv dinant. Tanchea tea orth naslolea vicharamni ghuspun ravlear, apunn fuddem pavchim nant hachi tankam bes-bori khobor asa. Dekunuch, Purtugezanchi chal apnnavn purtugezankuch vaitt mhonnpi hea lokamni apli ‘contradictory’ jinn tharear ghalpachi goroz asa. Tharear mhunn ghaltole koxe? Ek pãym pavla fonddant!


Saturday, November 6, 2010

Vattar Bodlot, Gõykar Bodolcho Na !

SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Vattar Bodlot, Gõykar Bodolcho Na !
- Jose Salvador Fernandes



Kornattokachea Karwar, Supa ani Joida vattarant khubxe Gõykar vosti korun asat, oxem svota heach vattarantle lok sangtat. Apunn Konknni ulovpi Gõykar lok hem-ui te sangunk fattim soronant. Aplim pallam-mullam Gõyant asat dekun , he tin-ui vattar Goyant vilin (merge) korche mhunn hea vattarantlea lokachi khorayen magnnim asa. Apunn koxe nizache Gõykar asat tem dakovnk apnna kodde itihasik purave asat, oxem-i te sangtat. Voile tin-ui vattar Gõyant vilin korpacho tancho hott itlo khor zala, tea atam aplem hem magnnem ghevn Suprim Korttachea darar pavleat. Tanche he khuxek ani magnnek Kon’nodd lokancho virodh asa. Te nodrentlean tannim andolan-ui choloylam.

Toxem pollevnk gelear, Gõyam bhair aslolea Gõykaranchean, apunn jea-jea zagear vosti korun asat, thoimsor ravn-ui aplem Gõykarponn, apli osmitay, apli vollok samballum yeta. Je monis aplea ganv-ghora pasun pois asat, te khuim sodanch apleo chali-riti, vollok, osmitay odik bore bhaxen samballtat ani tigovn dovortat. Tea khatir, Karwar, Supa ani Joida vattaramni vosti korun aslolea Gõykaramni apunn jea zagear vosti korun asat thoinch aplem Gõykarponn adim pasun chalik laylolem toxem chaluch dovorpachi goroz asa. Itihasik karonnak lagun, hea Gõykarancher Gõyam bhair vochpachi palli aili asum-ie. Tea khatir te thoim khub vorsam vosti korun asat. Punn atam vochun, tea vattaramni sogle Gõykaruch asat mhunn te zage Gõyant vilin kor mhonnop, kaideak dhorun asa oxem disonam.

Aiz meren je Gõykar Gõyam bhair asat tankam Gõykaramni bhairavnk nant. Te Gõychea khuinchea-i konnxak asum, tankam svotachea Gõykaramni kednach porki lekhunk ani vagovnk nant. Konknni bhaxechea dhagean te sodanch som’bondan ani ekvottan ravleat. Tech nodrentlean, Gõyche xime bhair aslolea Karwar, Supa ani Joida vattarant vosti korun aslolo Gõykar ani Konknni monis, Gõy rajyantlea Gõykarank porki disona, dusrea vattarantlo disona. Osmitayechem sut aslole Konknni bhaxe udexim Gõykaramni tankam sodanch apleponnan vagoyleat. Te Gõychea xezareak asun-ui, tanche kodde uloytana-misoll zatana tankam xezari koxe kednach disunk divnk nant. Aplech mhunn vagoyleat. Hachem khoreponn Konknni Sommelonam ani Porixodo zalolea vellar konnak-ui disle bogor ravnk na.

Apnnak Gõykar ani Konknni monis mhunn sogleamni vollkololem zai dekun, Karwar, Supa, Joida he vattaramni ravpi Gõykaramni te vattar Gõyant vilin korpachem andolan korche bodlek, hea vattaramni jeo karyavolleo ani hal-chali asat ani zatat teo tannim Gõyam meren haddum yetat. Hech nodrentlean Gõykant ravpi aplea sangateank tannim apunn vosti korun aslolea vattaramni koslea-i nimitan yo-voch korpachi sondi divn, Gõykarponnachem natem, som’bond ani vangddach bhas samballop hem khub xanneponnachem thartolem. Tantuntlean, Karwar, Supa, Joida hea vattaramni ravpi Gõykar,aiz je aple apunn porkeponn bhogtat, teo porkeponnacheo tancho bhavna-i pois zatoleo.

Tednam, tankam apunn ravtat te vattar Gõyant vilin korche khatir, andolan ani korttache panvdde choddpachi-i goroz poddchi na. Taka lagun, aiz thoimsor he vilin korpache gozalik lagun Kon’nodd lokachea monant-ui kodduponn nirmann zalam, ani tea nimitan dusmankayecho goddbodd cholta, to-ui khuim tori bond poddtolo.

Saturday, October 16, 2010

Motdarank Mol Yeta…


SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Motdarank Mol Yeta…
Jose Salvador Fernandes


Otubrache 31ver, 2010 Gõyant Nogorpalikancheo vinchnnuko. Hea vinchnnukanchi toyari boreach nettan chalu asa. Toxem pollevnk gelear, halinchea kallar, uprant teo Panchayaticheo, Zilla Porixodecheo, Vidhan Sobhecheo, Lok Sobhecheo vo anik kosleo-i zaum, hea sogllea vinchnnukank sumara bhailem mhotv ailam. Hem mhotv noitik nhoi, sot’teche nodrentlean ubem zalam. Dekunuch, aiz khuinchea-i panvddeaveleo teo vinchnnuko zaum, tantum svarth asloleank apo-ap ‘interest’ yeta.

Kosleo-i teo zaum, vinchnnuko lagim pavta-pavta, motdaranchem mol vaddunk lagta. Motdarank ogich, boslole kodden mhotv yeta. Toxem pollevnk gelear, tem mol motdarank vinchnnuk loddovpi umedvaruch ditat. Vinchnnukam vellar, vinchnnuk loddovpi umedvar motdarank mathear ghevn nachtat. Motdar sangtat tem kitem-i korunk te raji astat. Tea vellar motdarank khuxak dovrunk te pãymamni kitli-i vatt cholonk aite astat. Dusrea utramni, aplo zago tea-tea panvddear mozbut korunk te motdaram khatir kitle-i mov zavnk aite astat. Vinchnnukechea rattavollinchea disamni, te motdaranchea ghorache umbre maddounk zotiancheo kitleo-i paro zhorovnk toyar astat.

Konna-i koddchean tor chodd nhoi zalear, thoddem tori ‘business’ haddunk zai zalear, LIC-chea ‘agent’-ank ek gozal bore ritin khobor asa. “Business’-a khatir ‘client’ mhunn sodunk to jea ghorant bhitor sorta, tednam to tea ghorant lhan bhurgim aslear tancher kherit bhor dita. Tanche kodde chodduch khellta, fokannam korta, tanchi loktubay korta. Ani dusre pavtt to tea ghorak bhett ditana, tea lhan bhurgeam khatir bhurgeanghe avddichi oxi kosli-i vost hatant dhorta, ani apurbay kortole toren, avoy-bapai uzram ti khavpachi vost tea ghorantlea bhurgeank dita. Aplea bhurgeanchi khuinche-i ritin konnem-i apurbay keli zalear avoy-bapuy khuxal zatat.

Aplea bhurgeanchi apurbay korpi mon’xa thaim avoy-bapayche-i il’le-il’le korun boreponnache som’bond vaddtat. Ani tednam, hea LIC-chea nanvan aplo ‘business’ korpeak-ui tanche koddchean aplo ‘business’ korpak vatt borich meklli zata. Dusrea utramni, bhurgeam udexim to avoi-bapaychem mon jikta. Hem sangpa fattlem karonn?
Hoi-nhoixe torechi gozal mhojea-i jivtant halinch ghoddli. Aitar soddun hanv ghora mellonam. Mhonntoch, fattlea Aitara, amche Nogorpalikechi vinchnnuk loddovpi, amchea vaddeantle, fattim-fuddem dog umedvar mhaka bhettle. Pottounche khatir…. Vinchnnukek apnnak mot ghal mhunn sangche khatir…. Punn, hansdot-hansot mot ghal mhunn sangche poilim, tannim dogaimni, ap-aple porim mhaka jikon ghevpacho prototn kelo…

Eklo mhonnpak laglo – “boro vavr korta tum… khubxe pavtti ‘paper’-ancher fottu polletam hanv tuje… khorench, tuje oxe fottu potrancher ba polletoch hanv khuzxal zatam… kitlem-i zalear amchea ganvak nanv nhoi tem? Osoch tuzo vavr chalu dovor… ani kednam-i, kosli-i karyavoll korpak tumkam mozot zai zalear sang mhaka… ”

Dusrea umedvaran-ui mhaka chonneachea zhaddar choddovpacho proyotn kelo – “ adim tujim borovpam vachtalom hanv… tim mhaka vachunk khub avoddtat… boro boroyta tum…” Monant mhonnlem, hem soglem sangunk Nogorpalikechi vinchnnuk yeum porian kiteak ravnk zai aslem? Ghor kaim chodd pois naslem?

… vinchnnuko lagim pavta-pavta motdarak apo-ap mol yeta mhonnta ti hi gozal!


________
Sonv'var, 16 Octubr 2010
www.goa-world.com

Saturday, October 2, 2010

'AMCHO AVAZ' - Jose Salvador Fernandes

SON’VARCHIM SUNGTTAM: ‘AMCHO AVAZ’
- Jose Salvador Fernandes




Avaz! Amcho! Kherit bhaxen Konknni mon’xancho. Mukhelponnan Konknni mon’xam khatir. Ani viprit ritin Konknni mon’xamni kelolo avaz. Mhonnche, xevttim Gõykarancho avaz. Vegllea utramni amcho avaz!

Hoi! Anik thoddeach satolleamni, Konknniche Romi lipentlean ‘AMCHO AVAZ’ nanvachem disallem-potr (daily paper) suru zavpachem asa. Itlo kall, Konknniche Romi lipientlean ek disallem uzvadda yevchem oxem, oso kherit bhaxen Romi lipientlean Konknni jiti-jivi dovorlolea sogott Gõykarancho mona pasun anvddo aslo. To atam xarti pavtolo. Hacho orth, hache poilim Konknniche Romi lipientlean ek-ui disallem uzvadd yevnk na oxem nhoi. 1907 vorsa SANJECHEM NOKHETR hem Konknniche Romi lipientlean uzvadda ailolem poilem-voilem disallem aslem. Tea uprant Novem Goem, Goencho Avaz hea nanvanchim disallim uzvadda yevn, tannim Romi lipientlea Konknni vachpeanchea monachi dispott’tti tan-bhuk marlea. Punn uprant, na-na torechea addkhollinchea fatrank lagun tim disallim, disallim mhunn fuddem uzvadda yevnk pavlim nant.


Atam khub kallan oxem, Konknniche Romi lipientlean anik ek disallem uzvadda yeta –‘AMCHO AVAZ.’ Khorem mhollear, Konknniche Romi lipentlea mon’xancho avaz gazovpak ani aikopak oslea disalleachi borich goroz asli. Ti goroz atam hem novem disallem chalik lagona borabor bagtoli. Itlench nhoi, tor hea disallea udexim Konknni potrokaritent-ui mol-mhotvachi bhor poddtoli, vangdda Romi lipientlean Konknni bhaxechim pallam-mullam ghott-mozbut zatolim ani tem disallem Gõykarnchi osmitay ani vollok mhunn fuddem sortolem.

Konknni bhaxecho itihas ustun pollelear, Gõychi ani Gõykaranchi osmitay rakun-samballun dovorpacho bhouch mol-mhotvacho vavr kelo to Konknni potrokariten mhunn disun yeta.

Konknni potrokarita 2 Fevrer,1892 vorsa, UDENTECHEM SALLOK hea neamalleantlean suru zali. Hem nemallem dor mhoineak ek pavtt uzvadda yetalem. Fuddem vocgun tem pondrallem zalem. 1894 vorsa hem ppondrallem bond poddlea uprant, Konknnintlim ani Konknniche Romi lipiecho bhag aslolim sabar Purtugez ani Inglez nemallim uzvadda ailim. O Concani, A Luz, O Luso-Concanim, O Liberal, O Goano, Tribuna, Porjecho Avaz, A Lua, Catholic Sovostkai, Dor Mhoineachi Rotti, The Popular Magazine, Ave Maria, The Goa Mail, O Amigo do Povo, Konkani Boletim, A Tribuna , Gulistan , Defensor do Povo, Amcho Sounsar, Amcho Gao, The Goan Herald, Niz Bhavarti, The Goa Times, A Voz do Goano, Porjecho Adhar, The Goan’s Own Magazine, Vavraddeancho Ixtt, Novem Goem, Gõykar, Gulab, The Goan Review, Konkonn Divo, adi. oxea sabar nemalleancho tantum aspav zata. Oxe he Konknni potrokaritentlean Romi lipientlo Konknni monis apli bhas samballit fuddem sorla.


Khobram-potr hem khobro divpi bhou purvilem madeom. Hea madeomacho TV-k ani reddiok khub faido zata. Aiz jeo TV-cher, khobram chenolancher vo reddiocher jeo khobro vitraytat, teo poylim borovn kaddtat ani uprant vhoddlean vachun aikopeam khatir vitraytat. Punn hea khobrantlean, aikopeank jitli-i te-te khobrechi barik-sarik mahiti zai ti vellache moryadik lagun khubuch pavtti diloli nasta. Punn ti khobram-potrancher mat purayponnim vachunk melltat. Xiklole porjek khuim khobram-potram him khobrechi mukhel zhor asta. Tea khatir, khobram-potrank ek visvaxi vachpi asta.

Aiz sonvsarant, Bharotant ani Gõyant legit jem kitem ghoddta tem aiche sudarlole teknolojik lagun ami aiche aiz zann zavpak pavtat. Aiz ghoddloleo gozali jeo faleam khobram-potrancher uzvadda yetoleo teo News Chenolam udexim aiche aizuch kollta. Torui astana, oxe fattbhuyecher aiz-kal khobram-potrank khuinch mar boslolo disona. Adim hea madeomak jem mol aslem tem aiz-ui asa. Oxe poristhitint, Konknniche Romi lipientlean ‘AMCHO AVAZ’ hea disalleantlean, atam Konknni potrokaritek odik dhar ani ek vegllem moddon yevpachi vatt toyar zata.

Itlo kall, mona-kallzantlean Romi lipentlea Konknni mon’xak Romi lipientlean ek disallem zolmak yevchem mhunn axetale ani anvddetale. ‘AMCHO AVAZ’ disalleantlean tachi hi axa ani anvdde atam xarti pavtele. Tache he anvdde-axa xarti pavoita-pavoita hem disallem dubav na Konknni potrokaritechea mollar mol-mhotvachi bhor ghaltelem. Tech khatir, dor eka Gõykaran ani konknnean hea disalleak aitea monan-kallzan yevkar divnk favo.





http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/
http://www.goa-world.com/

Friday, July 9, 2010

Bosvaleank fokot tikett-duddvanchoch husko?

SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Bosvaleank fokot tikett-duddvanchoch husko?
-Jose Salvador Fernandes


Poir, Julayache 5ver, Bharot Band zalo. Ani teach disa, Gõyant Akhil Gõy Khasgi Bos Dhoniamni khasgi bosi bond dovorpacho nirnnoy ghetlo. Ho nirnnoy tannim ghetlo to Bharot Bandak tenko diunk nhoi, punn te sorkara thaim tikettiche duddu vaddounk magtat taka sorkar kan haloina hem tache fattlem karonn. Tea disa, Bharot Bandachem nimit dhorun Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianche Songhottnnen rosteavelean dhanvpi bosi bond korun kitem zalem?

Don gozali zaleo.
Ek, tannim tea disa bosi bond dovorleo tacho probhavuch zalo na mhonnchem poddta. Kiteak, tea disa Bharot Band dekun, Bandachea nimitan vhoddlo-so lok kamak bhair soronk na. Mhonntoch, tea disa tannim jea hetun bosi bond dovorleo tacho zaunk zai aslolo probhav zaunk na. Tannim bosi bond dovorleo tacho probhav Bharot Bandant virgollun gelo.

Dusri gozal. Bharot Banda nimitan apleo bosi bond dovorlole Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianche Songhottnna tikettinchi dor vaddoupachea hetu vixim kitli gombhir asli tem thavem zata. Ailear dongor ailo, ani gelear sut gelem oxe torechem tanchem mon tea disa disun ailem. Na zalear, to dis soddun, her khuinchea-i disa apleo bosi bond dovorpacho tannim kiteak nirnnoy gheunk na, oso ek sobhavik ritin proxn monant ubo ravta.

Julayache 5ver apnnem bosi bond dovorlolo tacho probhav vhoddlo-so zaunk na hem Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianche Songhottnnek apo-ap kollun ailem. Dekun tannnim kacha-kuchu, kacha-kuchu korun atam Julayache 12ver thavn eksarke sompar vochpachem jahir korun sorkarak bhivoupacho proyotn-so kelo. “Tujem soglench mandun ghenam, punn tuka itlem tori ditam” oxea monan sorkaran tanchi tikett vaddoupachi magnni mandun ghetlea. Dekun, tannim 12 tarkecho somp atam fattim ghetla.

Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianchi Songhottnna ghoddlear khub-so kall zalo zaunk zai. He Songhottnnen aiz meren apleach purto, apleach faidea purto vichar kela tem polleunk mellta. Jitle-i pavtti petrol-dizol vaddta, title-i pavtti tikettichem mol vaddoupachi tanchi magnni asta. Thodde dis annponnam korun-ui sorkar tanche magnnek bhik ghalta ani titlean te thondd zatat. Kitlo kall porian? Fuddle pavtt petrol-dizolachem mol anik matxe vaddum porian.

Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianche Songhottnna petrol-dizol mharog zata sorkaran tikettichi dor vaddounchi mhunn khottpott korta; apnnacher onit zalolea vori ti nhidantli zagi zata. Punn tanchea bosimni provas korpeancher jednam onit zata tednam mat hich Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianchi Songhottnna gop-chup asta. He Songhottnnecho ek-ui fuddari provaxeancher zatole oniticher avaz uttounk fuddem sorona.

Dekhik:
- Bosint provaxeank gheupachi ek xim’ asta. Punn, duddvanche axen, bosinche dhoni vo her tanche kamdar sumara bhair provaxi lottun-chepun bosint bhorun provaxeancher onit kortat. Oxea vellar, Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianchi Songhottnnam he gozalik kiteak dolle dhampta?

- Khubxe pavtti, provaxeanche duddvanche axen bosvale ‘speed competition’ lavun khelltat, ani tantuntlean bosin provas korpeancho jiv sonkoxttant ghaltat. Khubxe pavtti te ‘speed’ spordhecho xevott obsoegant zata ani khubxe pavtti provaxi zokhmi zatat, thodde mortat legit. Osli poristhiti tallunk Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianche Songhottnnek apleach mon’xank ek xist toyar korche khatir kiteak panvlam ubarun disonant?

Bosin provas kortolea poinnareanche nodrentlean anik-ui osle sabar proxn-oddchonneo asat tancho-i Akhil Gõy Khasgi Bos Dhoniamni vichar korpachi goroz asa. “Ami tikett vaddounk maglem ani ti vaddoyli, amchi goroz zali” oxea monachea ani sobhavachea khasgi bosvaleamni provaxeank man-respeitan vagoupachi goroz asa. Zanchea khustar bosvale jiyetat tea provaxeank bosin provas kortana tanche hok’k kaidean diupachi goroz asa. Akhil Gõy Khasgi Bos Dhonianchi Songhottnna aplea vangddeank heo gozali sangot kai?



www.goa-world.com
10 Julay 2010
(c) All rights reserved.

About Me

My photo
Goa/India, Hawalli/Kuwait, Kuwait
A big e-welcome to you. Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. This is Gaspar Almeida from Parra, Bardez, Goa, based in Kuwait and am connected with the www.goa-world.com website created by Ulysses Menezes, and as Moderator of the famous first of its kind Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994) and The Goan Forum and several Goan and Indian associations and forums and e-forums in Goa, India, Kuwait, The Middle East and worldwide.